Medzi prítomnými boli aj dvaja signatári nedávno zverejnených „dubií“ kardináli Raymund Burke a Robert Sarah, pričom prvý z nich vystúpil na konferencii s kritickým príspevkom. Synoda sa ešte ani nerozbehla, ale jej „kamene úrazu“ už boli jasne pomenované jej kritikmi.
Podľa očakávania vyjadril emeritný prefekt Apoštolskej signatúry svoje obavy nad aktuálnym smerovaním Katolíckej cirkvi. Zdôraznil však, že jeho kritika nie je útokom na osobu pápeža Františka, ale „obranou učenia Katolíckej cirkvi.“ Kardinál Burke tým reagoval na slová prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Víctora Fernándeza.
Ten v nedávnom rozhovore pre National Catholic Register povedal, že „každý, kto kritizuje učenie Svätého otca, sa nachádza na ceste herézy a schizmy“. Kardinál Burke oponoval tomuto názoru: „Cirkev nikdy neučila, že rímsky pontifex má zvláštnu moc formulovať svoje vlastné učenie. Svätý otec je v prvom rade strážcom pokladu viery, ktorý je sám v sebe živý a dynamický.“
Kritickými okuliarmi sa na synodu pozrel aj cirkevný právnik Gerald Murray a objavil nedostatky, ktoré ho priviedli až k pochybnostiam o platnosti aktuálneho zhromaždenia synody. Tie má podľa neho na svedomí zavedenie hlasovacieho práva pre laikov. „Tým, ktorí nie sú v Cirkvi ´pastiermi´, sa priznáva rola, ktorá podľa prirodzenosti patrí výlučne ´pastierom,“ zdôvodnil svoju pochybnosť Murray a vyvodil záver, že „zhromaždenie nie je biskupskou synodou.“ Na objasnenie svojho tvrdenia použil analógiu s konkláve: „Mohli by sme povedať, že voľba pápeža v konkláve, ktoré by tvorili kardináli a ne-kardináli by bola ešte úkonom kardinálskeho kolégia? To by sme prirodzene tvrdiť nemohli,“ uzavrel Murray.
