Na základe údajov, ktoré nám poskytlo SHMÚ zo 6 meteorologických staníc (Bratislava, Petržalka; Bratislava, Mlynská dolina; Bratislava, Malý Javorník; Bratislava, Koliba; Bratislava, Trnavská ulica a Bratislava, letisko), sme v rovnakom období, teda od 50. rokov, sledovali aj niektoré teplotné extrémy. Tie sú v zmysle vysokých teplôt viditeľné od 90. rokov a dá sa predpokladať, že rekordy budú pribúdať.
V roku 2013 bol v Bratislave najhorúcejší deň za sledované obdobie. Na meteorologickej stanici Bratislava, letisko bolo nameraných rekordných 39,4 °C. Tento rok sa vyznačoval aj veľmi skorým nástupom leta. V našich zemepisných šírkach považujeme za nástup leta obdobie, v ktorom maximálne denné teploty presahujú 25 °C. Prvá vlna horúčav na seba nenechala dlho čakať, prišla už totiž koncom apríla.
V roku 2019 zasa Bratislava zažila najhorúcejšie leto. Priemerná teplota vzduchu za celé leto dosahovala 23,3 °C. Údaje boli namerané na meteorologickej stanici Bratislava, letisko.
Útvar hlavnej architektky v spolupráci s mestom a odborníkmi vytvoril na túto tému publikáciu Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na mesto. Údaje z publikácie sú dostupné verejnosti na webovej stránke mesta. „Dopad klimatickej krízy je pre mestá jednou z najvýznamnejších výziev, s ktorou sa budú musieť popasovať. Sme radi, že cez opendata portál môžeme pravidelne prinášať informácie z nových oblastí života aj v našom meste, klimatický atlas tieto informácie ponúka,“ píše primátor Bratislavy Matúš Vallo na stránke mesta. Atlas predstavuje prvé komplexné zhrnutie údajov o Bratislave v kontexte klimatických zmien predovšetkým extrémnych horúčav, intenzívnych zrážok a ich vplyvu na ľudí, budovy a infraštruktúru.
A akým spôsobom môžu bežní obyvatelia prispieť vo svojom každodennom živote ku klimaticky odolnejšej Bratislave? Na túto otázku ponúkla Bratislavskému Štandardu odpoveď splnomocnenkyňa pre inovácie mesta Bratislava Petra Dzurovčinová. „Dôležité sú práve systémové zmeny a politiky, ktoré mesto prijíma. Jedno z opatrení, ktoré môže viesť ku klimaticky odolnejšej Bratislave, je napríklad aj parkovacia politika, ktorá vás motivuje zamyslieť sa, či chcete naozaj ísť autom alebo či nepoužijete verejnú dopravu. Revitalizácia verejných priestorov s adaptačnými opatreniami, napríklad stromy či zelené ostrovy v meste, pomáhajú mesto ochladzovať a spríjemňovať. Na individuálnej úrovni je to o spôsobe nášho života od výberu dopravy, po nákupy oblečenia, energetickú efektivitu našich obydlí či stravu, ktorú si vyberieme. Prízvukovala by som však, že riešenia budú potrebné na systémovej úrovni,“ dodala Dzurovčinová.
