Priemerná teplota v Bratislave výrazne rastie. Ako by malo hlavné mesto situáciu riešiť?

Klimatické zmeny, ktoré sú dôsledkom globálneho otepľovania, sa výraznejšie prejavujú už aj v našom hlavnom meste. Majú za následok zvyšovanie priemernej teploty vzduchu, extrémy v teplotách, v úhrnoch zrážok, zmeny v krajinotvorbe a v neposlednom rade sa podpisujú aj na zdraví ľudí.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV Bratislave sa bude konať obrovské podujatie na tému klimatickej krízy. Zapojiť sa môžete aj vy

Vývoj priemernej ročnej teploty v Bratislave sme sledovali od polovice 20. storočia na meraniach hydrometeorologickej stanice Bratislava, letisko z údajov, ktoré nám poskytli meteorológovia zo SHMÚ. Dynamiku vývoja teplôt si ukážeme z dlhodobého hľadiska od 50-tych rokov, aby bol jasne viditeľný vývojový trend.

Z grafu je zrejmé, že zlomovým obdobím boli 80. roky 20. storočia. V tomto čase začala priemerná teplota v Bratislave kontinuálne rásť, pričom tempo rastu sa každou dekádou zrýchľuje. Do tohto momentu už narástla o 2 °C, čo presahuje európsky priemer až o stupeň.

Na základe údajov, ktoré nám poskytlo SHMÚ zo 6 meteorologických staníc (Bratislava, Petržalka; Bratislava, Mlynská dolina; Bratislava, Malý Javorník; Bratislava, Koliba; Bratislava, Trnavská ulica a Bratislava, letisko), sme v rovnakom období, teda od 50. rokov, sledovali aj niektoré teplotné extrémy. Tie sú v zmysle vysokých teplôt viditeľné od 90. rokov a dá sa predpokladať, že rekordy budú pribúdať.

V roku 2013 bol v Bratislave najhorúcejší deň za sledované obdobie. Na meteorologickej stanici Bratislava, letisko bolo nameraných rekordných 39,4 °C. Tento rok sa vyznačoval aj veľmi skorým nástupom leta. V našich zemepisných šírkach považujeme za nástup leta obdobie, v ktorom maximálne denné teploty presahujú 25 °C. Prvá vlna horúčav na seba nenechala dlho čakať, prišla už totiž koncom apríla.

V roku 2019 zasa Bratislava zažila najhorúcejšie leto. Priemerná teplota vzduchu za celé leto dosahovala 23,3 °C. Údaje boli namerané na meteorologickej stanici Bratislava, letisko.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV Bratislave budú oceňovať výnimočné osobnosti vedy. Chystá sa slávnostný galavečer

Útvar hlavnej architektky v spolupráci s mestom a odborníkmi vytvoril na túto tému publikáciu Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na mesto. Údaje z publikácie sú dostupné verejnosti na webovej stránke mesta. „Dopad klimatickej krízy je pre mestá jednou z najvýznamnejších výziev, s ktorou sa budú musieť popasovať. Sme radi, že cez opendata portál môžeme pravidelne prinášať informácie z nových oblastí života aj v našom meste, klimatický atlas tieto informácie ponúka,“ píše primátor Bratislavy Matúš Vallo na stránke mesta. Atlas predstavuje prvé komplexné zhrnutie údajov o Bratislave v kontexte klimatických zmien predovšetkým extrémnych horúčav, intenzívnych zrážok a ich vplyvu na ľudí, budovy a infraštruktúru.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPeší autobus prišiel už aj do Bratislavy. Motivuje deti chodiť do školy po vlastných

A akým spôsobom môžu bežní obyvatelia prispieť vo svojom každodennom živote ku klimaticky odolnejšej Bratislave? Na túto otázku ponúkla Bratislavskému Štandardu odpoveď splnomocnenkyňa pre inovácie mesta Bratislava Petra Dzurovčinová. „Dôležité sú práve systémové zmeny a politiky, ktoré mesto prijíma. Jedno z opatrení, ktoré môže viesť ku klimaticky odolnejšej Bratislave, je napríklad aj parkovacia politika, ktorá vás motivuje zamyslieť sa, či chcete naozaj ísť autom alebo či nepoužijete verejnú dopravu. Revitalizácia verejných priestorov s adaptačnými opatreniami, napríklad stromy či zelené ostrovy v meste, pomáhajú mesto ochladzovať a spríjemňovať. Na individuálnej úrovni je to o spôsobe nášho života od výberu dopravy, po nákupy oblečenia, energetickú efektivitu našich obydlí či stravu, ktorú si vyberieme. Prízvukovala by som však, že riešenia budú potrebné na systémovej úrovni,“ dodala Dzurovčinová.