Črtá sa prvý spor Zuzany Čaputovej s novým premiérom Robertom Ficom. Pôjde v ňom o veľa

Robert Fico nepotreboval na zostavenie vlády ani celých 14 dní. Poverenie mu formálne vyprší až v pondelok, ale Fico nenechal nič na náhodu a vláda by mohla byť v pondelok už vymenovaná a pripravovať si programové vyhlásenie a predstúpenie pred parlament.  

Či to tak bude, alebo nie, ovplyvní pani prezidentka.  

Bude zaujímavé sledovať, či dokáže aj ona konať v kratších termínoch, aké sa snažila vymedziť politikom, alebo sa začne hrať na slepú babu.

Je to dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Dôvody sú vnútropolitické aj zahraničnopolitické.

Končiaca Ódorova vláda totiž nezvláda svoje úlohy. Nejde len o to, ako laxne pôsobí na východnom Slovensku po zemetrasení, ale aj o povesť a renomé štátu voči partnerom v EÚ. Ako mi v rozhovore povedal nemenovaný vysoký diplomat dôležitej stredoeurópskej krajiny, Ódorov kabinet vyvoláva medzi západnými diplomatmi veľký údiv. Nelegálna migrácia je totiž pre Nemecko veľký problém. Bloomberg píše, že Nemci mali len v auguste vyše 200-tisíc žiadateľov o azyl, nárast o 77 percent oproti minulému roku. Logicky preto tlačia na Poľsko, Česko a Rakúsko a naši susedia tlačia na nás a na Maďarsko.

A najslabší článok v celom reťazci – pokiaľ ide o odhodlanie problém riešiť – je Slovensko. To, čo predvádzala garnitúra Mikulec-Hamran-Šimko-Ódor je lajdáctvo a alibizmus, ak nie niečo podstatne horšie.

Slovensko preto potrebuje vládu, či, ak chcete, úradníci potrebujú nad sebou ministrov.

V kuloároch však počuť, že Čaputová zvažuje inú politickú operáciu.

Prezidentka mala pred krátkym časom niektorým ministrom v úradníckej vláde povedať, že chce Ódorovu vládu držať pri moci čo najdlhšie. Podľa zdroja z prostredia vlády, ktorý si neželal byť menovaný, sa prezidentka mala vyjadriť, že svoju vládu by rada podržala vo funkciách do konca októbra.

Bolo to povedané ešte pred Pellegriniho tlačovkou a memorandom novej vlády, a ak si prezidentka robila názor podľa svojich obľúbených novín, pripusťme, že mohla žiť v ilúziách, že Ficovi sa vládu nepodarí zostaviť. Zo zlých východísk môžu prameniť zlé závery.

Keďže sa to však Ficovi a Pellegrinimu zjavne podarilo, nemala by novej vláde brániť v prevzatí moci. A ak by sa o to pokúsila, môžeme viac ako tušiť, čo za tým môže byť.

Ide o to, že 26. a 27. októbra bude samit predsedov vlád EÚ. Na programe je migrácia a Ukrajina.

Bude to krátko po samite EÚ-USA vo Washingtone (20. október), kde budú štáty EÚ zastupovať Ursula von der Leyenová a Charles Michel. Bude aj po Rade ministrov zahraničných vecí (23. október) aj po Rade ministrov vnútra a spravodlivosti (19. – 20. október).

Skrátka, na samite predsedov vlád pôjde o veľké veci. A Viktor Orbán už nemusí byť jediným disidentom v miestnosti. Najmä ak by – v prípade migrácie – Kaczynski nedokázal po nedeľných voľbách zostaviť vládu.

Slovensko tak môže zohrať dôležitú rolu v medzinárodnej politike a jediný, kto tomu môže zabrániť, je slovenská prezidentka.  

Stačí totiž, aby sa zahrala na Kisku a odkladala to, čo sa jej nehodí.

Ak bude prezidentka chcieť, aj nový parlament bude do konca októbra mimo hry. Ustanovujúcu schôdzu zvoláva podľa ústavy opäť prezidentka, ak by to neurobila do 30 dní od dňa volieb, tak parlament sa zíde až v 30. deň od volieb (článok 82).

Čiže po samite.

Počty dní sú, ako vidieť, dôležité.

Najmä v prípade samitu 26. – 27. októbra, kde by Slovensko spolu s Maďarskom mohlo vetovať nový migračný pakt, kde naše záujmy škaredo podviedla Ódorova vláda (pamätné Šimkovo zdržanie sa), aj sa vyjadriť k tomu, s čím prídu von der Leyenová a Michel z Washingtonu.

Na Ukrajine sa v poslednej dobe deje veľmi veľa: ukrajinská protiofenzíva zlyhala, Zelenskyj priznal 90-tisíc mŕtvych a ťažko zranených len z aktuálnej proti-ofenzívy, priemerný vek ukrajinských vojakov na fronte je nad 40 rokov, navyše zahraničné cesty Zelenského prestávajú plniť cieľ (zaslúži si to samostatný text). Západ sa skrátka musí zobudiť, pretože inak bude z Ukrajiny druhá Palestína.

Práve o tom by slovenský premiér a slovenský minister zahraničných vecí mali v Bruseli hovoriť. Pokojne, ale odvážne.

Zuzana Čaputová môže mať presne opačné plány. Vo Washingtone a v Bruseli by jej za to, nepochybne, boli vďační. Problém je, že sa to prieči demokracii, dokonca aj liberálnej demokracii. Uvidíme, čo si pani prezidentka vyberie.

Keďže má vyššie spôsoby a úroveň ako Kiska, odchod na dovolenku nečakajme. Najmä, ak má v ruke ešte jednu kartu.

Môže novému premiérovi namietnuť, že ľudia ako, Robert Kaliňák, Rudolf Huliak, možno aj Tomáš Taraba, by nemali byť vo vláde.

Nie je to silná karta, keďže všetci prešli voľbami, nikto z nich nie je obvinený a za prípadné zlyhania bude zodpovedať vláda, a nie prezidentka. Ale možnosť to je. Kaliňák je politický symbol „našich ľudí“ a zavetovať sa ho snažil kedysi už Bugár (aj keď len pro forma), obavy má z neho aj Pellegrini a tak trochu aj Danko s Tarabom. Huliak je mačka vo vreci a s Tarabom má prezidentka osobný problém kvôli dcére.

Nič z toho nie je tromf, ale hrať sa s tým dá.  

A keďže Ficovi bude záležať, aby mal štát vládu a Slovensko hlas na samite EÚ, môže byť ochotný ku kompromisu.

Zdá sa, že je pred nami prvý mocenský spor medzi novým premiérom a končiacou prezidentkou. Pôjde v ňom o veľa. Vnútroštátne a ešte viac medzinárodne.