Hviezdy európskeho baletu zažiaria cez víkend v Bratislave

Začnem prízemnou otázkou. Na takýto projekt treba peniaze. Slovenské národné divadlo s financiami dlhodobo zápasí. Ako sa vám darí uskutočniť takéto podujatie?

Celé podujatie stojí na filozofii, že umenie má silu liečiť. Ja, ako baletná umelkyňa, som o tom presvedčená. Samozrejme, v dnešnej dobe väčšina vecí stojí a padá na financiách, no v balete máme za sebou rekordnú sezónu, čo sa týka návštevnosti i tržieb. Organizácia takéhoto exkluzívneho projektu by, samozrejme, nebola možná bez podpory našich partnerov.

Ako vzniklo prepojenie baletu s onkologickým ochorením? 

Tradíciu založil Mário Radačovský, ktorý sám prešiel onkologickou liečbou. Pokračovať v nej je humanistickým gestom. Ide o prejav spolupatričnosti s chorými a zároveň poďakovanie zdravotníckemu personálu, ktorý sa dennodenne o týchto pacientov stará. Myslím si, že každý z nás sa stretol s niekým s onkologickým ochorením a je nutné neustále upozorňovať na dôležitosť prevencie. 

Systém benefičných predstavení má tradíciu. V tomto prípade však ide o naozaj špičkový umelecký zážitok, ktorý sa vymyká z celoročnej divadelnej produkcie. Ako sa to podarilo?

Baletné galakoncerty s účasťou svetových sólistov majú na Slovensku pomerne dlhú tradíciu. Pamätám si, keď bývalý riaditeľ Baletu SND Emil Bartko pozval do Bratislavy sólistov z Paríža a Moskvy. Vtedy to bola veľká vec. Odvtedy sa baletné gala konali na javisku prvej scény viac menej kontinuálne, niekedy s hviezdnym, inokedy so skromnejším obsadením. Ja som sa pri nástupe do funkcie riaditeľky Baletu SND zaviazala, že budem uvádzať len kvalitné umenie, choreografické i interpretačné. Tohto predsavzatia sa držím a na základe toho sme aj vyberali tanečníkov a choreografie, s ktorými sa v Bratislave predstavia.  

Operní sólisti majú plný kalendár na roky dopredu. Predpokladám, že pri špičkových baletných umelcoch je to podobné. Ako dlho vopred ich oslovujete?

Umenie špičkových sólistov je veľmi žiadaným artiklom, sú vždy pracovne veľmi zaneprázdnení. My sme ich začali oslovovať ešte počas minulej zimy. Som naozaj rada, že sa nám podarilo „uchytiť“ si ich s dostatočným predstihom. 

Mení sa počas rokov dramaturgia programu? 

Dramaturgia sa mení každý rok rovnako, ako sa menia aj pozvaní umelci, avšak nemení sa jej koncepcia. Každý rok je podujatie koncipované ako vyskladaný program, ktorý tvorí diapazón rôznych tanečných čísiel a známych pas de deux. V poslednom období sa nám darí uvádzať aj choreografie vo svetovej premiére – tie sú väčšinou z našich blízkych divadiel v Brne a Košiciach. Usilujeme sa zaraďovať do programu vždy aj také diela, ktoré na Slovensku nikdy neboli. 

Poďme konkrétne k tomuto roku. Pozornosť si v prvom rade zaslúži španielska tanečnica Lucia Lacarra. Šéfdramaturg baletu Kristián Kohút tvrdí, že jej tanec je ako vánok. Od profesionála je to obrovská pochvala. Čím upútala vás?

Je to legenda. V baletnom svete ju pozná každý. Jej interpretačné umenie sa stalo inšpiráciou pre mnohých choreografov. Lucia má dokonalé dispozície, nádherné línie končatín, jej tanec dokáže byť skutočne ako vánok, ale myslím si, že aj ako uragán. Záleží od toho, čo práve tancuje.

Na ktorých ďalších umelcov by ste chceli upozorniť?

S už spomenutou Luciou bude tancovať Matthew Golding, bývalý sólista Kráľovského baletu v Londýne. Matthew a Lucia sú skutočne zohratým párom a myslím si, že tú súhru dokáže vnímať aj to najlaickejšie publikum. Veľmi sa teším na Alejandra Virellesa a Kseniu Ovsyanick, ktorí zatancujú jedno z technicky najťažších pas de deux. A taktiež som zvedavá na kolegov z Brna a Košíc, pretože nás dokážu každý rok prekvapiť niečím novým.

Niektoré slávne choreografie sa tancujú dlho a pohyb za pohybom ich opakujú mnohí tanečníci. Pre laika sú rozdiely takmer nebadateľné. Čo na jednotlivých výkonoch dokážete vidieť vy?

Interpretácia baletu je seriózna profesia, ktorej akademická forma sa usiluje dotýkať ideálu. Metodika tanečnej techniky je hotová veda, ktorá sa zaoberá fungovaním ľudského tela a jeho formovaním tak, aby boli tanečníci vo všetkých uhloch doslova ako dokonalé sochy. K tejto fyzickej kráse sa pridáva emócia a vzniká skutočné umenie. Ja osobne sa asi nedokážem pozerať na balet inými ako profesionálnymi očami, ale divákom by som odporučila vnímať krásu a emócie. Ak je umenie kvalitné, tak iskra medzi interpretmi na javisku a divákmi v hľadisku určite preskočí.  

Galavečer bude samozrejme o veľkých zahraničných hviezdach, ale na javisku s nimi bude účinkovať aj súbor Slovenského národného divadla. V akej je kondícii?

Ja som na „mojich“ tanečníkov veľmi hrdá. Olga Chelpanova zatancuje v slovenskej premiére s Kristianom Achbergerom dueto z baletu Anna Karenina, ktorého choreografiu vytvorila Anželika Cholina. Romina Kolodziej po boku Adriána Szelleho bude interpretovať fragment z baletu Carmina Burana v choreografickom slovníku Edwarda Cluga. A prví sólisti Tatum Shoptaugh a Viacheslav Kruť zatancujú ľúbostné pas de deux z baletu Zle strážené dievča. Takže domáci súbor predvedie ukážky z minuloročných premiérových titulov a jednu premiéru. 

V domácom súbore je veľa zahraničných tanečníkov. Čo ich motivuje tancovať na Slovensku?

Kariéra tanečníka je veľmi krátka a repertoár súboru je pre každého profesionálneho tanečníka potravou. Inak povedané, ako tanečník máte príliš málo času na to, aby ste strácali čas tancovaním choreografií, ktoré vám nič nehovoria, na ktorých sa nič nenaučíte. Zahraniční tanečníci k nám chodia práve kvôli repertoáru, ktorý sa snažím s celým mojim tímom držať na svetovej úrovni.

Vyjadrili ste sa, že veríte, že balet skutočne dokáže liečiť. Čo znamená pre vás? Vyvíja sa ten vzťah rokmi?

Mení sa pohľad na jednotlivé tituly, ale nie na umelecký druh. Pri pohľade na krásne predstavenia dokážem zabudnúť na každodenné problémy, s hrdinami sa dokážem smiať i plakať. Teraz v pozícii riaditeľky navyše vnímam rast súboru ako celku, ale i rast jednotlivcov, a keď vidím, že sa umelecky vyvíjajú, je to ako pohladenie na duši.