Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Vyhrotená atmosféra pred voľbami v Poľsku: Kaczyński a Tusk, ktorí sa navzájom neznášajú, zrejme nebudú môcť vládnuť sami

V nedeľu 15. októbra sa poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) pokúsi o niečo, čo sa zatiaľ žiadnej strane od pádu komunizmu nepodarilo. Totiž tretíkrát za sebou vyhrať voľby a zostaviť novú vládu. Predvídať, či sa to podarí, by bolo pochabé.Šancu dostať sa do Sejmu má päť zoskupení. Pravidlá pre vstup do poľskej dolnej komory sú nasledovné: strany potrebujú dostať viac ako 5 percent hlasov, v prípade volebných koalícií 8 percent. Všetky zoskupenia sú koalície, platí pre ne teda väčšie číslo.

Donald Tusk a Jaroslaw Kaczynski. Profimedia.sk

Donald Tusk a Jaroslaw Kaczynski. Profimedia.sk

Publikované: 

Isté miesto v novom parlamente majú iba dve koalície. Prvou je PiS, na ktorej kandidátkach sa uhniezdili aj príslušníci menších pravicových strán. PiS momentálne osciluje v prieskumoch okolo 38 percent. Druhá je Občianska koalícia, čo je združenie liberálnej Občianskej platformy a menších ľavicových strán. V prieskumoch sa pohybuje okolo 30 percent. PiS tak zrejme získa vo voľbách prvé miesto, ale nie dostatok hlasov, aby mohla vládnuť samostatne. Všetko bude závisieť od toho, kto ďalší sa dostane do Sejmu.

V posledných dňoch vyzerá situácia nádejne pre Tretiu cestu, ktorá povyskočila a v prieskume zo 4. októbra má 10 percent. Koalícia libertariánov a antisemitov, teda Konfederácia slobody a nezávislosti, má priazeň 9 percent a progresivistická Ľavica 10 percent.

Atmosféra v Poľsku je extrémne vyhrotená a mnoho voličov považuje tieto voľby za najdôležitejšie od roku 1989, keď prvé poloslobodné voľby viedli k zrúteniu komunistického režimu. Spor sa vedie hlavne v otázkach kultúrno-sociálnych. Opozícia v nich vidí poslednú možnosť, keď sa dá zabrániť už totálnej dominancii PiS na večné časy, alebo aspoň na veľmi dlhý čas. Infiltrácia PiS do justície, médií a ďalších inštitúcií bude dokonaná a nebude ju odtiaľ možné dostať.

Podľa zástancov PiS, naopak, Občianska platforma ohrozuje nezávislosť a bezpečnosť krajiny. Rozpredá štátne statky cudzincom, bude vykonávať vôľu Bruselu a Berlína a otvorí stavidlá progresivizmu, ktorý zničí konzervatívne Poľsko.

Súboj dvoch mužov

Voľby sú navyše súbojom dvoch mužov, ktorí sa úprimne neznášajú. Prvým je predseda PiS Jarosław Kaczyński. Bol premiérom počas prvého obdobia PiS pri moci, od júla 2006 do novembra 2007. Keď sa v roku 2015 PiS k moci vrátila, Kaczyński sa rozhodol zostať v pozadí. Od septembra 2020 do júna 2022 a teraz znova od tohtoročného júna je vicepremiérom. Okrem tohto obdobia bol oficiálne iba radovým poslancom.

Napriek tomu po celý čas je v skutočnosti najmocnejším mužom Poľska on. Rozhoduje o všetkých personálnych pozíciách vo vláde vrátane premiéra. Osobne je považovaný trochu za podivína. Nikdy sa neoženil a žije sám len so svojimi mačkami. Jeho brat a jednovaječné dvojča Lech bol v rokoch 2005 až 2010 prezidentom Poľska, zahynul pri katastrofe pri Smolensku, keď sa vládne lietadlo zrútilo pri pristátí.

Proti Kaczyńskému stojí Donald Tusk, premiér v rokoch 2007 až 2014. Úrad opustil, aby sa stal predsedom Európskej rady alebo takzvaným prezidentom EÚ. Platforma počas jeho pobytu v Bruseli vystriedala troch predsedov, žiadny sa však neosvedčil tak ako skúsený politický harcovník Tusk. Ten sa v júli 2021 vrátil, aby zachránil svoju stranu a doviedol ju opätovne do vlády.

Politika v Poľsku je extrémne polarizovaná a drsná. Obľúbený slogan opozičných demonštrácií je „Jeb*ć PiS“, ktorý azda nepotrebuje preklad. Politici síce taký vulgárny jazyk nepoužívajú, ale Občianska koalícia napríklad predstavila plagát s Kaczynským a nápisom „Som hrozba. Pre tvoju rodinu. Pre vaše deti. Pre vaše zdravie. Pre vaše peniaze. Pre Poľsko“. PiS Tuska tiež nijako nešetrí, obviňuje ho, že je pronemecký a proruský. Obvinenie z nacizmu a stalinizmu z oboch strán je celkom bežné.

Zahraniční kritici vláde PiS najčastejšie vyčítajú údajné potláčanie práv žien, sexuálnych menšín, politizáciu justície a potláčanie slobody tlače. Je to, samozrejme, zložitejšie. Pod potláčaním práv žien sa väčšinou rozumie sprísnenie protipotratového zákona. To však nariadil ústavný súd, hoci na popud politikov z PiS. Ale aj ústavní experti, ktorí inak PiS nie sú nijako naklonení, uznávajú, že ústava iný výklad nepripúšťa.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.