Vyhrotená atmosféra pred voľbami v Poľsku: Kaczyński a Tusk, ktorí sa navzájom neznášajú, zrejme nebudú môcť vládnuť sami

Isté miesto v novom parlamente majú iba dve koalície. Prvou je PiS, na ktorej kandidátkach sa uhniezdili aj príslušníci menších pravicových strán. PiS momentálne osciluje v prieskumoch okolo 38 percent. Druhá je Občianska koalícia, čo je združenie liberálnej Občianskej platformy a menších ľavicových strán. V prieskumoch sa pohybuje okolo 30 percent. PiS tak zrejme získa vo voľbách prvé miesto, ale nie dostatok hlasov, aby mohla vládnuť samostatne. Všetko bude závisieť od toho, kto ďalší sa dostane do Sejmu.

V posledných dňoch vyzerá situácia nádejne pre Tretiu cestu, ktorá povyskočila a v prieskume zo 4. októbra má 10 percent. Koalícia libertariánov a antisemitov, teda Konfederácia slobody a nezávislosti, má priazeň 9 percent a progresivistická Ľavica 10 percent.

Atmosféra v Poľsku je extrémne vyhrotená a mnoho voličov považuje tieto voľby za najdôležitejšie od roku 1989, keď prvé poloslobodné voľby viedli k zrúteniu komunistického režimu. Spor sa vedie hlavne v otázkach kultúrno-sociálnych. Opozícia v nich vidí poslednú možnosť, keď sa dá zabrániť už totálnej dominancii PiS na večné časy, alebo aspoň na veľmi dlhý čas. Infiltrácia PiS do justície, médií a ďalších inštitúcií bude dokonaná a nebude ju odtiaľ možné dostať.

Podľa zástancov PiS, naopak, Občianska platforma ohrozuje nezávislosť a bezpečnosť krajiny. Rozpredá štátne statky cudzincom, bude vykonávať vôľu Bruselu a Berlína a otvorí stavidlá progresivizmu, ktorý zničí konzervatívne Poľsko.

Súboj dvoch mužov

Voľby sú navyše súbojom dvoch mužov, ktorí sa úprimne neznášajú. Prvým je predseda PiS Jarosław Kaczyński. Bol premiérom počas prvého obdobia PiS pri moci, od júla 2006 do novembra 2007. Keď sa v roku 2015 PiS k moci vrátila, Kaczyński sa rozhodol zostať v pozadí. Od septembra 2020 do júna 2022 a teraz znova od tohtoročného júna je vicepremiérom. Okrem tohto obdobia bol oficiálne iba radovým poslancom.

Napriek tomu po celý čas je v skutočnosti najmocnejším mužom Poľska on. Rozhoduje o všetkých personálnych pozíciách vo vláde vrátane premiéra. Osobne je považovaný trochu za podivína. Nikdy sa neoženil a žije sám len so svojimi mačkami. Jeho brat a jednovaječné dvojča Lech bol v rokoch 2005 až 2010 prezidentom Poľska, zahynul pri katastrofe pri Smolensku, keď sa vládne lietadlo zrútilo pri pristátí.

Proti Kaczyńskému stojí Donald Tusk, premiér v rokoch 2007 až 2014. Úrad opustil, aby sa stal predsedom Európskej rady alebo takzvaným prezidentom EÚ. Platforma počas jeho pobytu v Bruseli vystriedala troch predsedov, žiadny sa však neosvedčil tak ako skúsený politický harcovník Tusk. Ten sa v júli 2021 vrátil, aby zachránil svoju stranu a doviedol ju opätovne do vlády.

Politika v Poľsku je extrémne polarizovaná a drsná. Obľúbený slogan opozičných demonštrácií je „Jeb*ć PiS“, ktorý azda nepotrebuje preklad. Politici síce taký vulgárny jazyk nepoužívajú, ale Občianska koalícia napríklad predstavila plagát s Kaczynským a nápisom „Som hrozba. Pre tvoju rodinu. Pre vaše deti. Pre vaše zdravie. Pre vaše peniaze. Pre Poľsko“. PiS Tuska tiež nijako nešetrí, obviňuje ho, že je pronemecký a proruský. Obvinenie z nacizmu a stalinizmu z oboch strán je celkom bežné.

Zahraniční kritici vláde PiS najčastejšie vyčítajú údajné potláčanie práv žien, sexuálnych menšín, politizáciu justície a potláčanie slobody tlače. Je to, samozrejme, zložitejšie. Pod potláčaním práv žien sa väčšinou rozumie sprísnenie protipotratového zákona. To však nariadil ústavný súd, hoci na popud politikov z PiS. Ale aj ústavní experti, ktorí inak PiS nie sú nijako naklonení, uznávajú, že ústava iný výklad nepripúšťa.

Čo sa týka LGBT, rovnopohlavné manželstvo či registrované partnerstvo nie je v Poľsku legálne a PiS sa to nepokúšalo zmeniť. Inak však homosexuáli nie sú vo svojich právach obmedzovaní a neorganizujú sa na nich honby. Slávne antiLGBT zóny boli v skutočnosti hoaxom, ktorý zorganizoval ľavicový aktivista. PiS síce obsadilo ústavný súd svojimi ľuďmi, ale to predtým robila aj Občianska platforma. Kvalita súdov v Poľsku sa považuje za biednu a je tam silná sudcovská samospráva. Verejnoprávna televízia TVP je naozaj pod kontrolou PiS a k objektivite má ďaleko. V Poľsku však stále existuje pluralita médií, komerčná televízia TVN či mnoho denníkov sú, naopak, proti PiS.

To neznamená, že na vláde PiS nie je čo kritizovať. Má vplyv na štátne firmy a využilo ich na vytvorenie patronátnej siete. Občas vo svojich úkladoch naozaj dosť uletí. Napríklad zriadenie štátnej komisie na skúmanie ruských vplyvov kritizovali ako protiústavné aj prívrženci PiS. Išlo totiž o výbor, ktorý mal hľadať špinu na opozícii. PiS je celkom zdatné pri vyvolávaní nacionalistických, hlavne protinemeckých vášní.

Hlásia sa k pravici, ekonomicky sú vľavo

Hoci sa PiS hlási k pravici, ekonomicky je dosť vľavo. Po nástupe do úradu napríklad zrušilo predĺženie odchodu do dôchodku, ktorý zaviedla Platforma, pritom starnúce Poľsko nejaké riešenie penzií potrebuje. PiS zaviedlo aj štedré sociálne dávky, ako je Rodina 500+. Rodičia dostávajú príspevok 500 zlotých (zhruba 110 eur) mesačne na každé dieťa, od januára sa zvýši na 800 zlotých (okolo 180 eur). Zavedená bola potrebná podpora bývania, v roku 2023 penzisti dostali 13. a 14. dôchodky.

Poľsko však efektívne využíva európske dotácie, čo je jeden z dôvodov, prečo napriek všetkým sporom s Bruselom nehrozí vystúpenie Poľska z EÚ. Zaznamenalo jeden z najrýchlejších rastov HDP na svete, v priemere 4 percentá za posledných päť rokov, v roku 2021 to bolo dokonca 6,8 percenta. Vďaka tomu vládny dlh zostáva zhruba konštantný. Otázka je, či to bude udržateľné, ak tempo rastu klesne. Zvlášť, keď Poľsko mohutne investuje do infraštruktúry, diaľničnú mu môžeme len ticho závidieť, rýchlo zbrojí a chystá sa stavať prvú jadrovú elektráreň.

Platforma pochopila, že s fiškálnou zodpovednosťou nezvíťazí. Naopak, sama sľubuje nové sociálne dávky. Hlavný rozdiel je v otázkach sociálnych a kultúrnych. Sľubuje uzákonenie registrovaného partnerstva, zavedenie práva na potrat do 12. týždňa tehotenstva, chce obmedziť výučbu náboženstva na školách, zrušiť cirkevný fond, z ktorého štát prispieva na chod cirkví, zrušiť justičné reformy PiS, zaviesť dotácie na fotovoltiku.

Veľký rozdiel možno očakávať aj v politike Únie. S Bruselom je PiS neustále na nože, naopak, Platforma k nemu bude ústretovejšia. PiS Tuska obviňuje z toho, že je proruský a pronemecký. Proruský nie je, ale je pravda, že si bol blízky s Angelou Merkelovou, čo znamenalo aj podporu jej energetickej politiky a závislosť od ruských komodít. Ale čo sa týka Ukrajiny a Ruska, žiadnu veľkú zmenu zrejme očakávať nemožno. Tusk tiež sľubuje využitie úniových peňazí na ochranu hraníc. Platforme môžu uškodiť jej partneri z Občianskej koalície. Napríklad poľskí Zelení chcú revíziu plánov na výstavbu jadrovej elektrárne.

S kým do koalície?

Ak bude môcť Platforma realizovať svoj program, bude závisieť od toho, či sa do Sejmu dostanú jej potenciálni koaliční partneri. Tými sú Tretia cesta a Ľavica. Tretia cesta vznikla ako predvolebná koalícia strany Poľsko 2050 a Poľskej ľudovej strany. Poľsko 2050 vznikla ako strana bývalých pisovcov, ktorým však ich pôvodná strana začala liezť na nervy. Hlavnou tvárou je Szymon Hołownia. Ten sa preslávil ako moderátor súťaže Poľsko hľadá superstar.

Je praktizujúci katolík, ktorý má za manželku pilotku poľského letectva. Ako napovedá názov jeho zoskupenia, stojí niekde medzi PiS aj Platformou. Vymedzuje sa proti obom, koalíciu s PiS vopred vylučuje. V otázke interrupcií chce vypísať referendum, podporuje registrované partnerstvo, vylučuje sobáše homosexuálov. Rodinu 500+ chce ponechať.

Druhým potenciálnym partnerom je Ľavica, o ktorej programe vypovedá názov. Chce zvýšenie minimálnej mzdy, legalizáciu potratov do 12. týždňa, ale aj zrušenie „výnimky svedomia“, ktoré povoľovalo lekárom neurobiť zákroky, ktoré boli proti ich morálnemu založeniu, úplné zrušenie výučby náboženstva na školách, zrušenie reforiem PiS, sľubuje veľa ekológie, zavedenie eura. Od iných progresívnych ľavicových strán na Západe sa líši azda jej sľubom robustnej podpory Ukrajiny a odporu proti Rusku.

Poslednou stranou so šancou dostať sa do Sejmu je Konfederácia. Ide o libertariánov, ktorí neznášajú PiS aj Platformu. Jeden z ich lídrov, Krzysztof Bosak, vyhlásil, že cieľom je dať voličom alternatívu k PiS, ako aj k Platforme. Nevie si vraj predstaviť koalíciu so žiadnou z týchto strán. Podľa jedného prieskumu 57 percent ich voličov nechce, aby Konfederácia išla do vlády.

Jej volebným programom je zníženie daní, založenie zdravotníctva na čisto trhovom princípe, vymedzenie sa proti klimatizmu, liberalizácia dostupnosti zbraní, zákaz potratov, návrat trestu smrti a privatizácia všetkého možného. Je silne proti EÚ. Ako jediná strana sa vymedzuje proti podpore Ukrajiny, výrazná tvár koalície Janusz Korwin-Mikke napríklad tvrdil, že Poľsko by malo uznať anexiu Krymu a že Ukrajina môže zaútočiť na Poľsko.

Okolo strany sa tiež vznáša podozrenie z antisemitizmu. Do eurovolieb 2019 líder Sławomir Mentzen popísal program hnutia ako „proti Židom, homosexuálom, potratom, daniam a Európskej únii“. Potom sa bránil, že nie je antisemita, iba cynik. Vraj to bol opis, ako má na seba Konfederácia upozorniť.

Ďalší kandidát hnutia Ryszard Zajączkowski vyhlásil, že najväčším nebezpečenstvom je globálny komunizmus: v porovnaní s ním vraj bol „Auschwitz len prázdninovým táborom“. Dodal, že Židia spáchali genocídu na Poliakoch. Neskôr spresnil, že tým myslel Židov, ktorí slúžili v sovietskych represívnych aparátoch. Ale v prípade nutnosti by asi boli ochotné vziať Konfederáciu do vlády PiS i Platforma. Či to bude nutné, sa dozvieme zhruba za dva týždne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.