Prihlásiť sa

Akú funkciu by mal získať Blaha a čo sa deje okolo Tarabu

¼uboš Blaha Ľuboš Blaha. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Vymenovanie vlády sa podľa všetkého odkladá o pár dní. Prezidentka Čaputová je chorá a médiá a záujmové skupiny získali niekoľko dní na vyvinutie tlaku na niektoré nominácie. Začali s Tarabom a Huliakom.

Ako už takmer pravidelne upozorňujeme, na Slovensku existujú dve reality. Tá prvá je skutočná a tá druhá mediálna. Tá druhá sa s prvou pomerne často nekryje, prípadne sa občas cielene odkláňa. Videli sme to pred voľbami a tento príbeh veselo pokračuje ďalej.

Z jednej strany bola prezentovaná ušľachtilá snaha o zostavenie vlády pod vedením ústretového Michala Šimečku, naopak, Pellegrinimu sa podkladajú opačné znamienka. Je pozoruhodné, ako samotní novinári často používajú na opis reality tie isté slová a označenia, ktoré používa Michal Šimečka („návrat minulosti“). Pritom Pellegrini svoje rozhodnutie zrozumiteľne vysvetlil, pričom viditeľné bolo už pred voľbami.

Vládna koalícia Smer-Hlas a SNS je v hotová vec, Robert Fico je pripravený vládu zostaviť, partneri si dohodli pomer rozdelenia rezortov. Definitívne ešte nie úplne konkrétne rezorty, a preto aj niektoré mená môžu variovať. To všetko aj preto, že Fico rešpektuje, že k tomu má čo povedať prezidentka, čaká na neverejné konzultácie s ňou.

Nepredpokladá sa síce, že by svoju právomoc chcela „využiť“ spôsobom, ktorý by spochybnil výsledky volieb, sama si mandát stanovila najmä na políciou obvinené osoby, ale premiéra vymenúva prezident, preto je čas na rokovanie.

Prezidentka však ochorela, nezúčastnila sa ani na štvrtkom podujatí na Zámockej ulici. Štvrtok a piatok tým vypadli z hry, potom nasleduje sobota a nedeľa, preto sa neformálne konzultácie prezidentky a budúceho premiéra odložia zrejme na pondelok.

Nemuselo by to tak byť, prezidentka a premiér by mohli poveriť dôveryhodné osoby, ktoré by jednotlivé nominácie prešli a vyskúšali mieru tlaku. Ale keďže ide o Fica a jeho vládu, prezidentka sa nechce ponáhľať, o dôvodoch sme už písali.

A tak sa čaká.

Tento čas vplýva aj na niektorých aktérov, liberálne médiá začali s útokom na nomináciu Rudolfa Huliaka (nom. SNS) na ministra životného prostredia, a Huliak je naozaj najslabším článkom pripravovanej vlády. Danko a Fico musia proces zvládnuť tak, aby nemenovanie Huliaka nevyvolalo jeho poníženie, aby si tak vláda hneď nepokazila vzťahy s jedným svojím poslancom. Bude to, samozrejme, záležať aj od Huliaka samotného, ale dá sa predpokladať, že situácia sa zvládne.

Nepríjemnejší je útok na Tomáša Tarabu (SNS/Život). Taraba je politicky skúsenejší, v parlamente vystupuje za trojicu poslancov z klubu SNS a do vlády by išiel rád. Navyše myslí politicky aj za horizont najbližšieho funkčného obdobia. Vie, že ak by Peter Pellegrini budúci rok uspel v kampani na prezidenta, Hlas sa ocitne v prudkom magnetickom poli Smeru. Ak bude chcieť SNS ako vnútorná koalícia národniarskych síl prežiť, bude potrebovať témy a agendu. Nesúperí o hlasy len so Smerom, ale aj s niekým, kto sa môže pokúsiť resuscitovať Republiku, prípadne nanovo tento priestor vybudovať.

Účasť Tarabu vo vláde je na to dobrý prostriedok, otázkou je rezort. Dôležité je aj porozumenie Tarabu a Danka, ak by nefungovalo, vnútorné spory sú skratkou pod čiaru 5 percent.  

Pôvodne sa s jeho menom spájal slabší ekonomický rezort ako napríklad ministerstvo hospodárstva, potom mal byť Taraba podpredsedom vlády a ministrom kultúry. To však vyvolalo rýchlu reakciu a Taraba aj Fico cítia, že otvorený spor s hercami nie je to najlepšie. Najmä, ak onedlho príde na stôl RTVS.

Zdá sa, že možnosti sú tri, respektíve štyri.

Buď si Taraba a SNS postavia hlavu a konflikt s hercami budú považovať za príležitosť, a potom by sa mohol stať ministrom kultúry. Ale od prvého dňa bude v ťažkom spore s kultúrnou obcou, čoho dôsledkom bude masívne odvolávanie, pričom nový minister bude zápasiť jednak s novými nomináciami aj mediálnym imidžom. Fondy sa dajú presmerovať, komisie pomeniť, ale nový minister by pomerne rýchlo mohol naraziť na to, že to nemá veľmi s kým robiť. V rezorte sa neorientuje, nemá zázemie a odhodlaním to neprekryje.

Druhá možnosť je, že Taraba vymení rezort, mohol by nahradiť Huliaka na ministerstve životného prostredia, kde je viacero tém, kde môže byť budúci minister v zmysluplnom konflikte s Bruselom (Green New Deal a celý konflikt o reguláciu autopriemyslu), čo je poloha, ktorá by umožnila Tarabovi hájiť záujmy štátu a zároveň byť kritikom EÚ. Nikto doteraz tento rozmer ministerstva životného prostredia na Slovensku, kde je najväčší podiel vyprodukovaných áut na hlavu, neobjavil. Tvárime sa, akoby to nebola ani téma. Pritom ponúka slušné karty na spojenectvo so silným priemyslom, s Českom aj Maďarskom, a osobitý kanál na Nemecko, čo si už viacerí slovenskí politici v EÚ vyskúšali (elegantne to opísal bývalý grécky minister financií Varoufakis v knihe Dospeláci v miestnosti). Plus k tomu patria všetky domáce ekonomicko-ekologické témy, kde by nový minister pomerne poľahky dokázal byť anti-Budajom. Pokojne a voči SNS ústretovo by sa tým vyriešil aj problém s Huliakom.

Alebo je možnosť, že dôjde k výmene rezortu SNS s povedzme Hlasom a Taraba by sa stal ministrom hospodárstva. Vyzerá to na pohľad jednoducho, zdá sa, že by mu to mohlo byť najbližšie, ale môže to byť zložitejšie, ako sa zdá. V Hlase sa už totiž organizujú záujmy a na hospodárstve nejde len o osobu Denisy Sakovej.

Nuž, a posledná možnosť je, že Taraba zostane v parlamente a pokúsi sa hrať silnejšiu rolu odtiaľ. V momente, keď by nehovoril len za trojicu, ale povedzme za štvoricu a viac poslancov, prípadne za celú SNS, by jeho váha na koaličnej rade prudko vzrástla.

Budúcnosť Tarabu je preto pre budúcnosť vlády dôležitá. Okrem iného aj preto, aby sa vládnutie nezačalo s konfliktom, ktorému sa možno vyhnúť.

Týka sa to aj Fica.

Hoci z neho mnohí robia slovenského Orbána a hoci sa očakáva, že v zahraničnej politike bude hrať suverenistickejšiu a sebavedomejšiu rolu, Ficovým naturelom je istý rešpekt k vnútornej rovnováhe. Platí to v Smere, aj vo vláde a v spoločnosti. Možno z toho odvodiť, že nebude provokovať zbytočné bitky, aby sa mohol sústrediť na tie, ktoré sú nevyhnutné.

Napokon, jednou z nepomenovaných slabších stránok Smeru je, že strana je personálne slabá, videli sme to v kampani, do akej miery ju ťahal výlučne Fico, a vidíme to aj po voľbách – pri obsadzovaní rezortov vo vláde. Smer má percentá, ale chýbajú mu pripravené kádre, ktoré by zvládli nové zadanie.

Problém môže narásť, ak by sa prezidentka rozhodla zablokovať Roberta Kaliňáka. Nezdá sa to pravdepodobné, ale vylúčené to nie je. Kaliňák by mal byť ministrom obrany, prípadne dopravy, nahradiť ho, by bolo pre Smer ťažké.

Dobrým príkladom je aj rezort zahraničia. V Smere si uvedomujú, že by bolo dobré, aby na čele rezortu stál konečne politik, a aj preto sa hovorí o Jurajovi Blanárovi.

Je to skúsený politik, často vystupuje v televíznych diskusiách, jeho výsadou je, že nevie síce výraznejšie zaujať, ale nerobí chyby. Blanár v uplynulom volebnom období dokázal napísať a predložiť solídne a vyvážené vyhlásenie k vojne na Ukrajine, v téme myslí tak ako Fico, ale riadiť rezort, kde si takmer všetci myslia opak, si vyžaduje aj čosi navyše. Obzvlášť ak po rozhodnutí európskych socialistov môžu prísť aj vážnejšie tlaky a rozhodnutia zo zahraničia. Nateraz zostáva favoritom na post, ale v kuloároch už bolo počuť aj malé spochybnenie.

Práve tu vyniká problém, ktorému môžeme dať meno Ľuboš Blaha.

V normálnej situácii by človek s jeho postavením v strane a krúžkami mal byť kandidátom na člena vlády, ale jeho dlhodobé vystupovanie, jazyk a argumentácia to robia nemožným. Blaha síce získal tretí najvyšší počet krúžkov, je dokonca podpredsedom strany, ale jeho účasť vo vláde by Smer a Slovensko poškodzovala.  

Zdá sa, že aj on sám svoju rolu vidí skôr v mediálnom pôsobení na alternatívnej scéne a uvažuje sa o ňom ako pravdepodobnom podpredsedovi parlamentu.

A práve to podčiarkuje najväčší problém Smeru – strane chýbajú ľudia, ktorí by dokázali zastávať posty vo vláde, v ktorých by si vyjednali rešpekt doma aj za hranicami. Tak ako sa to podarilo Orbánovým ministrom Szijjártóvi, predtým aj Katalin Novak a ministerke spravodlivosti Judit Varga.

Kedysi Smer, tak ako pred ním SDKÚ alebo ešte predtým HZDS ťažili zo záujmu oportunistov, ktorí si úspešnú stranu vybrali kvôli svojim ambíciám. Situácia vo svete sa zostruje a Smer hrá odvážnejšiu rolu, preto je to už teraz ťažšie. Oportunistické kádre sa spoliehali na príchod PS.

Tých pár dní, ktoré prezidentka Čaputová pre chorobu ponúkla médiám na tlak na niektoré nominácie, tak môžu poslúžiť aj Ficovi, Pellegrinimu a Dankovi, aby sa vyhli chybám, ktoré sa nemusia vôbec stať. Ale snáď nie natoľko, aby sa do vlády dostali ľudia, ktorí by nedokázali držať Ficovi líniu k vojne na Ukrajine, vďaka čomu vyhral voľby.


Jaroslav Daniška