„Pokračovanie vojnových zločinov proti Palestíne a Gaze dostane odpoveď od zvyšku osi. A prirodzene, sionistická entita a jej podporovatelia budú zodpovední za následky,“ povedal šéf iránskej diplomacie.
Nešpecifikoval, o aké subjekty má ísť, ale os odporu odkazuje na spojenectvo medzi Iránom, palestínskymi militantnými skupinami, Sýriou, libanonskou militantnou skupinou Hizballáh a ďalšími frakciami.
Pozemná invázia presvedčenie Iránu skôr posilní
Vývoj posledných hodín pritom riziko zapojenia Iránu do konfliktu zvyšuje. Izraelská armáda totiž v piatok ráno oficiálne vyzvala civilných obyvateľov mesta Gaza, aby sa evakuovali na juh tejto palestínskej enklávy.
Pozorovatelia to interpretujú ako pomerne jasný signál blížiacej sa pozemnej invázie do Gazy, ktorú bude Irán zrejme vnímať ešte omnoho citlivejšie ako súčasnú delostreleckú a leteckú kampaň.
Hrozí širší konflikt?
Vojna s Hamasom a Hizballáhom môže podľa Zdeňka Kříža z Fakulty sociálnych štúdií brnenskej Masarykovej univerzity veľmi rýchlo prerásť do vojny Izraela s Iránom. Ak sa konflikt takto rozšíri, bude Izrael bojovať najmenej na troch frontoch, podotkol odborník.
„Ak sa Tel Aviv rozhodne k vojne, môže spôsobiť Iránu citeľné škody na jeho vojenských kapacitách a kritickej infraštruktúre. Vzdialenosť bude pre izraelských vojenských plánovačov väčším problémom ako iránska protivzdušná obrana a iránske vzdušné sily. Možno uvidíme, či vôbec a ako sa Izraelu odvďačí Azerbajdžan za jeho nezanedbateľnú vojenskú podporu v boji s Arménmi,“ poukázal Kříž.
Pokiaľ by to nastalo, boj by bol podľa Kříža pravdepodobne vedený predovšetkým útokmi letectva. Izrael sa v ňom môže spoľahnúť na svoju jednoznačnú prevahu a zaisťuje mu takmer slobodu konania.
Dôležitým hráčom sú aj Spojené štáty americké, dlhodobý spojenec židovského štátu a kritik Iránu. Washington už vyslal do oblasti dve úderné skupiny lietadlových lodí. „Iráncom sme dali jasne najavo: buďte opatrní,“ povedal v stredu americký prezident Joe Biden.
Irán si s Izraelom nerozumie, s Hamasom áno
Irán s rozlohou vyše 1,6 milióna kilometrov štvorcových a 80-miliónonmi obyvateľov je zrejme najvýznamnejšou mocnosťou v tomto regióne a s Izraelom má dlhodobo zlé vzťahy.
Naopak, s palestínskym Hamasom sú dlhodobí partneri. Hoci boli v nedávnej minulosti vzťahy narušené v dôsledku vojny v Sýrii, v poslednom čase sa znovu zintenzívnili a obe strany sú považované za strategických spojencov.
V desiatky rokov trvajúcom konflikte s Jeruzalemom majú Hamas a Irán podľa pozorovateľov spoločné ciele. Irán už roky vedie tieňovú vojnu proti Izraelu prostredníctvom zástupných skupín, ktoré financuje. Okrem Hamasu je to tiež oveľa početnejší Hizballáh, ktorý je významnou politickou a vojenskou silou v Libanone.
Irán tiež stojí za ďalšími militantnými ozbrojenými formáciami pôsobiacimi na území Iraku, Sýrie a Jemenu. Teherán považuje Izrael za americký klientský štát, ktorý je nepriateľský voči moslimom.
Hamas odmieta právo Izraela na existenciu, pričom Irán poskytuje Hamasu finančnú pomoc a obrovské množstvo zbraní vrátane rakiet. Naopak, Izrael sa roky snaží narušiť iránske zásobovacie trasy do Gazy, ktoré zahŕňajú Sudán, Jemen, lode v Červenom mori a beduínskych pašerákov na Sinajskom polostrove.
Teherán zrejme do príprav útoku zapojený nebol
Krátko po sobotnom vypuknutí konfliktu americký denník Wall Street Journal (WSJ) informoval, že na prípravách útoku Hamasu na Izrael sa podieľal aj Irán, presnejšie jeho revolučné gardy.
Podľa viacerých amerických predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou však boli vysokí iránski predstavitelia útokom na Izrael prekvapení, pričom predbežne naznačujú, že Teherán priamo zapojený do začatia útoku nebol.
