Opálové bane sú po zemetrasení v poriadku! Prehliadky pre verejnosť pokračujú ďalej
V Slanských vrchoch medzi Prešovom a Košicami sa nachádzajú najstaršie opálové bane na svete. Svojou rozlohou, približne 30 kilometrov chodieb, sú zároveň najrozsiahlejšie na svete. Štôlňu Jozefa ročne navštívi viac ako 25 000 turistov z celého sveta. Po pondelkovom zemetrasení (9. 10. 2023) však medzi ľuďmi nastali obavy, čo s nimi bude ďalej.
Ako sú na tom Slovenské opálové bane po zemetrasení?
Odhliadnuc od zemetrasenia podliehajú Slovenské opálové bane banským zákonom, preto je povinnosťou pred každým vstupom do podzemia urobiť ich obhliadku. Vykonaná bola aj v utorok (10. 10.) ráno po zemetrasení. Podľa slov riaditeľa Slovenských opálových baní Maroša Tureka boli skontrolované všetky pracoviská a celý okruh. Vyhodnotiť situáciu pomohli aj kamerové systémy, ktoré sú dostupné aj z pondelkovej noci. „V našej lokalite boli veľmi malé otrasy. Zemetrasenie nemalo žiaden viditeľný vplyv na statiku – stabilitu bane,” vysvetlil.
Obhliadku bane zvnútra vykonal bezpečnostný technik zameraný na podzemie, ktorý spolu s vedúcim banského skanzenu prešiel celú baňu. „My už vieme, na ktorých miestach by mohol byť viditeľný vplyv zemetrasenia, ale nikde sa nič nenašlo,” dodal Turek.
To, že otrasy v tejto časti boli minimálne, nasvedčuje aj fakt, že v kaviarni nad Slovenskými opálovými baňami ostalo po pondelkovej noci všetko na svojom mieste. Podľa riaditeľa Tureka to má logiku, pretože Slanské vrchy tvoria íly a tie tlmia seizmickú vlnu. „Všetko je bezpečné, prevádzku máme otvorenú, momentálne je na prehliadke škola,” vysvetlil.
Vonkajšia atrakcia – náučný chodník
Slovenské opály vynikali intenzívnou hrou farieb, tzv. opalescenciou, a pre svoje jedinečné vlastnosti sú na svetových trhoch vysoko cenené. Najstaršie opálové bane sveta sa rozprestierajú medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica a sú známe aj ako Dubnícke bane. Podzemná ťažba v nich fungovala do roku 1922. Sprístupniť verejnosti sa ich podarilo v roku 2015. Prehliadka tejto unikátnej pamiatky s odborným výkladom z oblasti histórie, geológie a mineralógie je pre verejnosť dostupná aj niekoľkokrát denne.
Novinkou je vonkajší náučný chodník vedúci banským revírom Libanka, na území ktorého sa nachádzajú staré banské diela. Tie tu vznikali počas ťažby drahého opálu. Na trase s dĺžkou približne 1,5 km je umiestnených 14 informačných tabúľ venovaných vzniku opálu, ťažbe, vybraným banským dielam, ako aj geológii, vegetácii a zoológii Slanských vrchov. Samostatná „kategória“ sú netopiere. Po ukončení ťažby sa rozsiahle podzemné priestory opálových baní stali ich významným zimoviskom. V roku 1964 boli z tohto dôvodu vyhlásené za Chránený areál Dubnické bane.
