Víkendové cestovanie bude drahšie a nedostupnejšie. Alebo o tom, ako turistické metropoly bojujú s kvantom návštevníkov

Začiatkom októbra uverejnili médiá pomerne krátku správu. Florencia uvalila zákaz na krátkodobé prenájmy nehnuteľností či izieb prostredníctvom platforiem, ako je Airbnb. Týkať sa to má zatiaľ iba historického centra mesta a nových, ešte nezaregistrovaných prenajímateľov.

Hoci sa na súčasných poskytovateľov ubytovania tento zákaz nevzťahuje, mesto sa aj ich snaží motivovať, aby krátkodobé prenájmy stopli. Pravidlá, ktoré toskánske mesto schválilo, im napríklad ponúkajú trojročné daňové úľavy, ak prejdú na bežný dlhodobý prenájom svojho bytu či apartmánu.

Miestni nemajú kde bývať, turisti dvíhajú ceny do obludných výšin

Problémom Florencie je nadmerný turizmus. Nejde pritom len o plné ulice mesta a rušný nočný život. Obyvateľov sužuje najmä nedostupnosť bývania. Tamojšie orgány preto po vzore iných európskych miest zaviedli spomenuté opatrenia v snahe uvoľniť byty pre miestnych obyvateľov.

Starosta Florencie Dario Nardella podľa denníka Guardian uviedol, že mesto sa rozhodlo konať na miestnej úrovni, pretože plány vlády na reguláciu tohto sektora boli sklamaním.

„V roku 2016 sme mali na Airbnb uvedených necelých 6-tisíc bytov, dnes ich máme vyše 14-tisíc,“ uviedol s tým, že za ten čas priemerná cena bežných mesačných nájmov bytov vyskočila o 42 percent. Iba v tomto roku sa ceny podľa Nardellu zvýšili o 15,1 percenta.

„Štyridsaťtisíc Florenťanov, ktorí žijú v centre mesta, sa sťažuje, že zrazu bývajú (ako turisti) v apartmánoch či hoteloch,“ dodal. Agentúra Bloomberg k tomu doplňa, že podľa údajov mestskej samosprávy sa približne 75 percent krátkodobých prenájmov sústreďuje len na piatich percentách územia mesta.

Spoločnosť Airbnb opatrenia mesta so sklamaním akceptovala, i keď verí, že to nie je konečný verdikt, a dúfa v ďalšiu spoluprácu a nájdenie lepšieho spoločného riešenia. Rozhodnutie florentských orgánov však má aj svojich odporcov a podľa informácií denníka Guardian by celá záležitosť mohla mať dohru aj na správnom súde.

Lorenzo Fagnoni, predseda združenia Property Managers Italia, ktoré združuje podnikateľov v oblasti prenájmu turistických nehnuteľností, skonštatoval, že tieto pravidlá sú „úplne nesprávnym rozhodnutím, ktoré je v rozpore s princípmi liberálneho trhu“.

Problémy s bývaním majú aj študenti

Dilemu, ako ochrániť domáce obyvateľstvo bez tvrdých zásahov voči turizmu a voľnému trhu, však nerieši len Florencia. V Taliansku, ale aj ďalších európskych krajinách spôsobili nižšie platy, nedostatok nehnuteľností, krátkodobé dovolenkové prenájmy a vysoká inflácia krízu bývania, píše Guardian. Tá obzvlášť tvrdo zasiahla ľudí s nízkymi príjmami a medzi nimi aj špecifickú skupinu – študentov.

Sídlo univerzity v Bologni. Foto: archív autora

Ukážkovým príkladom je mesto Bologna, kde od roku 1088 stojí univerzita, ktorá je považovaná za jednu z najstarších na svete. V súčasnosti v meste študuje niekoľko desiatok tisíc študentov a Bologna je zároveň mimoriadne obľúbenou turistickou destináciou, čo je kombinácia spôsobujúca akútny nedostatok na trhu s bývaním.

„Je to tam strašne drahé. Pokiaľ viem, Bologna je jedno z najdrahších miest v Taliansku. Tým, že je po bývaní omnoho väčší dopyt, ako je ponuka, vyháňa to ceny nahor,“ skonštatoval pre Štandard slovenský študent Jakub, ktorý na miestnej univerzite strávil niekoľko mesiacov. Dodal, že „bývanie sa tam dá nájsť, ale študenti si ho za také vysoké ceny nemôžu dovoliť“.

Problémy však hlásia aj inde. Len pred pár mesiacmi prebleskla médiami správa z Milána, že nedostatok cenovo dostupného bývania v meste prinútil tamojšiu študentku, aby niekoľko dní spala v stane pred svojou univerzitou. Neskôr sa podobné protestné akcie odohrali aj v ďalších univerzitných mestách po celom Taliansku.

Podľa slov študentky, ktorá protesty odštartovala, je potrebné, aby miestne orgány „vybudovali nové internáty alebo poskytli stimuly majiteľom domov a presvedčili ich, aby (nehnuteľnosti) prenajímali študentom a nie prostredníctvom platforiem, ako je Airbnb“.

S nadmerným turizmom sa boria aj ďalšie metropoly

Otázka dostupnosti bývania je akútna v mnohých cestovateľmi obľúbených miestach naprieč Európou. Každá metropola rieši situáciu trochu iným spôsobom, no mnoho z nich obmedzuje práve také platformy, ako je Airbnb. Portál Euronews nedávno informoval o tom, kde platia aké pravidlá.

Hlavné mesto Rakúska napríklad oznámilo, že od júla 2024 budú môcť majitelia domov prenajímať jednotlivé jednotky turistom na maximálne 90 dní v roku. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby sa nehnuteľnosti využívali aj na dlhodobé prenájmy.

Parížania, ktorí chcú prenajímať svoje hlavné bydlisko na platforme, ako je Airbnb, musia sa zaregistrovať na miestnom úrade. Prenájom ich primárneho bydliska je obmedzený na maximálne 120 dní v roku. V prípade, ak ho chcú prenajať na dlhšiu dobu alebo chcú prenajímať inú nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, musia ju oficiálne registrovať ako zariadenie na turistické ubytovanie.

A veľmi podobné opatrenia fungujú aj v Berlíne, Mníchove, Londýne, Amsterdame a v kvante ďalších miest v Španielsku, Portugalsku, Taliansku či Spojenom kráľovstve.

A nie sú to len európske krajiny, ktoré sa snažia o obmedzenie. Portál Euronews upozorňuje, že v júni zaviedol zákaz ubytovania typu Airbnb aj obľúbený malajzijský ostrov Penang. Rovnako aj americký New York či havajské Honolulu presadzujú čoraz prísnejšie pravidlá.

Dá sa očakávať, že takáto regulácia trhu pôjde v blízkej budúcnosti ruka v ruke s rastom cien krátkodobých prenájmov a rôzne poplatky či dane, ktoré mestá v snahe riadiť tok turistov zavádzajú, budú cestovateľom takisto zvyšovať náklady.

Na stole sa už v niektorých prípadoch vyskytla otázka, či to nespôsobí, že centrá a pamiatky historických miest bude navštevovať len akási „elita“. Prípad z Bhutánu, kde sa pôvodný 200-dolárový denný „poplatok za udržateľný rozvoj“ (Sustainable Development Fee) už dvakrát znížil pre nízky počet turistov, však ukazuje, že až takýto čierny scenár pravdepodobne nebude na programe dňa.