Poľská dráma začne o 24 hodín, bude to referendum o Kaczyńskom. Čím sa snaží presvedčiť voličov jeho strana

Predvolebná kampaň v Poľsku sa skončila. Od polnoci začalo volebné moratórium. Voľby budú v nedeľu. Poliaci majú teda celý jeden deň na to, aby si v pokoji mohli premyslieť, komu hodia svoj hlas v parlamentných voľbách.

Favoritom na víťaza volieb je strana Právo a spravodlivosť (PiS). V posledných prieskumoch tejto strane namerali 33,5 percenta. Druhá je Občianska koalícia (poľsky Koalicja Obywatelska, skratka KO), ktorá získala v prieskumoch 28 percent. Tento zhruba päťpercentný odstup si KO udržuje v prieskumoch dlhodobo. Ďalšie strany, ktoré majú potenciál dostať sa do parlamentu sa pohybujú na úrovni okolo 10 percent. Sú nimi koalícia Tretia cesta (Trzecia droga – 10,9 percenta), strana Ľavica (Lewica – 10,1 percenta) a Konfederácia (Konfederacja – 9,2 percenta).

Poľská kampaň sa k týmto voľbám nesie v duchu: Tí, ktorí hlasujú za PiS, a tí, ktorí hlasujú proti nemu. Kritici dávajú medzi Kaczyńského a jeho stranu PiS znamienko rovná sa. Zástancovia to odmietajú a ukazujú pritom na viaceré agendy, ktoré strana presadila, či prezidenta Dudu, ktorý sa vie správať nezávisle od Kaczynského.

A aby toho nebolo málo, samotný Kaczyński, ktorý má 74 rokov, svojim straníkom pred voľbami povedal, že to zrejme budú jeho posledné voľby. A v tých si trúfa na niečo, čo sa v Poľsku ešte nikomu od roku 1989 nepodarilo – tretíkrát po sebe vyhrať a zostaviť vládu.

Aký je teda jednými milovaný a druhými nenávidený Kaczyński a jeho PiS? Čo sľubuje svojim voličom po nastávajúcich voľbách?

Zabudnutí v minulosti

Strana Právo a spravodlivosť je pri moci už osem rokov a brúsi si zuby na vládnutie aj v ďalšej kadencii. Jej vyše tristostranový program nesie názov Bezpečná budúcnosť Poliakov a podobá sa skôr na traktát ako na program.

Je v ňom nielen siahodlhá kapitola o výzvach postkomunizmu, ale aj o nepodarenom vládnutí koalície PO – PSL či zásluhách nebohého prezidenta Poľska Lecha Kaczyńského, ktorý v roku 2010 tragicky zahynul pri leteckom nešťastí. V programe je cítiť, že za ním jeho brat-dvojča a zároveň predseda PiS-u Jaroslaw Kaczyński stále žiali. V programe sa spomína meno zosnulého dvadsaťkrát.

Píše sa v ňom veľa o minulosti, ale aj súčasnosti. Rovnomerne z kritiky voči politickým súperom a chválenia sa cudzím perím. Nechýba ani opis túžby po štáte – veľmoci, ktorý je mocný, samostatný a prosperujúci. Rozpráva sa v ňom o železničnom spojení Trojmoria – Rail Carpatia aj o celonárodných hodinách programovania pre žiakov a študentov. PiS chce poskytnúť špeciálne dotácie na výskum histórie počas druhej svetovej vojny či obdobia stalinizmu a komunizmu. Rozpísané tam má aj počty športovísk, ktoré chce vybudovať v jednotlivých okresoch, ale aj konkrétnu pomoc hendikepovaným osobám a ich opatrovateľom.

PiS+

Strana rozmýšľa o budúcnosti s rozmachom. Sľubuje životnú úroveň vyššiu ako v Nemecku už v roku 2033. Rozmýšľa priam utopicky: chce uspokojiť každého a nezobrať nikomu. Chce vybudovať silnú armádu na zemi, na mori, vo vzduchu a dokonca aj v kybernetickom priestore. Sľubuje navýšenie dávok a zavedenie alebo udržanie programov, ktoré sa volajú podľa jedného vzorca – Senior+, 800+, Rehabilitácia 25+, Rodina 4+, Mama 4+, Tehotenstvo+ či Lieky 75+. To všetko je len časť z celého zoznamu sociálnych a iných dávok a príspevkov pre Poliakov. Nedá sa odoprieť, že práve takáto finančná pomoc pomáha PiS udržať sa pri moci. Všetky tieto dávky finančne pomáhajú Poliakom a zrejme sa na ich zrušenie nikto nepodujme, pretože sú až príliš populárne.

Vo veľkej časti sa program PiS pre tieto voľby podobá tomu z tých minulých. Veľká časť sľubov je už buď zrealizovaná alebo sa prenáša z jednej volebnej kadencie do druhej.

V zahraničnej politike sa PiS vymedzuje voči poslušnému prijímaniu nariadení z Bruselu. Píše o silnom Poľsku v Európskej Únii. Nepadne v ňom ani slovo o V4, ale zato prianie, aby sa Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina čo najskôr stali členmi EÚ. Spojené štáty sú pre nich kľúčovým partnerom, hlavne v otázke zbrojenia.

Nevôľa ľudu a vôľa Boha

Zatiaľ čo priaznivci PiS chvália úspechy tejto vlády, ich kritici a oponenti nesúhlasia s niektorými zmenami, ktoré strana Právo a Spravodlivosť zaviedla. Jedná sa hlavne o zmeny v oblasti spravodlivosti a súdnej moci, predaja národného majetku zahraničným investorom či sprísneniu zákazu interrupcií. Nevôľa voči vláde, ktorej je do veľkej miery lojálna aj poľská cirkev, každým rokom narastá. PiS a jej spájanie s cirkvou neprospieva ani jednej zo zúčastnených strán.

Najlepším príkladom zrejme bude každomesačná zádušná omša slávená za zosnulého prezidenta a ostatné obete leteckého nešťastia v Smolensku. Tá je vysielaná v celom Poľsku. Táto – inak pekná tradícia zádušných omší – takto propagovaná verejne a vynútene, dáva po trinástich rokoch Poliakom určitý pocit trápnosti. Národné trúchlenie trvá predsa len príliš dlho.

Z poľskej cirkvi odchádza čoraz viac ľudí. Tí tiež prejavujú nevôľu s vládnym odmietaním požiadaviek LGBTI komunity, zakazovaním potratov a nenávistným prejavom, ktoré zaplnili poľský verejný priestor v posledných rokoch. Únava z paktovania sa s cirkvou a túžba po politickej zmene veľkej časti spoločenstva sa však zatiaľ nedokázala premietnuť do volebného výsledku.

Bunt mladej mestskej generácie

Mladých trápi obrovský nárast cien nielen potravín, ale hlavne bytov. Svoju strechu nad hlavou si už nielen vo veľkých mestách, ale aj v priľahlých oblastiach nemôže dovoliť veľa rodín. O osobách, ktoré žijú sami, ani nehovoriac. Štátne nájomné byty takmer neexistujú a nové bývania kupujú bohatí ľudia za hotovosť, ktorí ich neskôr prenajímajú za vysoké ceny. V Poľsku len za minulý rok súkromní investori vykúpili až 45 percent všetkých nových bytov. Prenajímať ich a živiť sa z nájmu sa stalo novým trendom. Vláda na to v žiadnym spôsobom nereagovala, zdanenie takýchto príjmov a nehnuteľností nezmenila a nechala mladých, vyštudovaných a zamestnaných Poliakov napospas voľnému trhu. Nepomohol ani štátny hypotekárny program, ktorý ceny bytov vystrelil ešte do väčšej výšky.

Mladí, dokonca dobre zarábajúci Poliaci sa aj tak tiesnia v malých, niekedy sotva tridsať metrových bytoch s cudzími ľuďmi a nemajú pred sebou žiadnu vidinu lepšej budúcnosti. Založiť si rodinu je pre nich nepredstaviteľné. Symbolom takéhoto otroctva korporácií, developerov a zbohatlíkov sa pre nich stala vláda PiS. Niektorí z nich preto volia liberálov, iní pravicovú Konfederáciu, čo je koalícia strán napravo od PiS. Všetci majú nádej na zmenu.

Či sa strane PiS podarí vyhrať voľby si nikto netrúfne predpovedať. Snahu v kampani im však, aj napriek prešľapom, nemožno odoprieť.

Za lídrami strán na mítingoch stoja ich prívrženci s banermi, na ktorých majú napísané rôzne heslá. Ak by bol Kaczyński trochu mladší a trochu väčší, pripomínal by Trumpa. Premiérovi Morawieckému, ktorý sa prerieka tak často, že mu už prischla prezývka Pinokio, už verí len málokto.

Kampaň je na poľské pomery mimoriadne vulgárna a do poslednej chvíle ostrá. Ukazuje to aj pokus o poslednú mobilizáciu a reakcia naň. Posledné dva-tri dni prišli Poliakom esemesky, ako majú hlasovať v referende spojenom s voľbami alebo, že ak budú hlasovať za PiS, tak strana urobí seniorom pohreby zadarmo. Následne každý na území Poľska obdržal upozornenie z Vládneho centra bezpečnosti (RCB), aby si ľudia dávali pozor na falošné SMS správy rozposielané všetkým obyvateľom.

Najpokojnejšie prežili poľskú kampaň obyvatelia Krakova. Vďaka vyhláške o zákaze umiestňovania veľkoplošných reklám si teplý začiatok jesene užili bez politického vizuálneho smogu.