Vyhlásenie laureáta ceny za ekonómiu tradične uzatvára cyklus vyhlasovania Nobelových cien. Hoci nejde o Nobelovu cenu v pravom slova zmysle, udeľuje sa spoločne s tými ostatnými a je spojená s podobnou prestížou.
Ocenenie tento rok získala americká ekonómka Claudia Goldinová. Táto 77-ročná profesorka Harvardovej univerzity bola ocenená za svoj prínos k pochopeniu situácie žien na trhu práce. Jej dlhoročný výskum patrí do oblasti ekonómie trhu práce rovnako ako do sféry ekonomickej histórie.
Mnohé médiá nezabudli zdôrazniť, že Goldinová je len treťou ženou, ktorá túto cenu získala. Zároveň je prvá, ktorá toto uznanie získala samostatne. Predchádzajúce laureátky, Elinor Ostromová ocenená v roku 2009 a Esther Duflová ocenená o desať rokov neskôr, zdieľali cenu s mužskými kolegami.
Celkové zarámovanie tohoročného ocenenia – fakt, že je prvou samostatne ocenenou ženou, i obsah širšieho zdôvodnenia, ktoré nobelovský výbor poskytol, – vyvoláva určité otázky, prečo bola cena udelená práve Claudii Goldinovej. No samotný jej výskum sa zdá solídny, hoci jeho výsledky nemusia konzervatívcov potešiť.
U-krivka zapojenia žien do práce
Hlavným prínosom ocenenej ekonómky je spracovanie veľkého množstva historických údajov, ktoré umožňujú pochopiť meniacu sa situáciu žien na trhu práce. Mnoho výskumov sa zameriava na relatívne nedávne obdobia, čo môže výsledky skresľovať. V prípade trhu práce pohľad na údaje z minulého storočia napríklad vyvoláva dojem, že miera zapojenia žien do práce ustavične rastie.
Výskum Goldinovej však ukazuje iný obraz. Na začiatku devätnásteho storočia bolo zapojenie žien do práce omnoho vyššie než na jeho konci. Príčinou klesajúcej pracovnej participácie bola industrializácia, ktorá v porovnaní s poľnohospodárskou ekonomikou neumožňovala ženám skĺbiť materstvo a prácu.
Až v dvadsiatom storočí začala miera zapojenia žien do trhu práce stúpať. Aj tento rast však bol zo začiatku len pozvoľný a týkal sa predovšetkým slobodných žien. Väčšiemu zapojeniu vydatých žien bránila legislatíva, ktorá kulminovala v tridsiatych rokoch minulého storočia počas veľkej hospodárskej krízy. Nový trend nabral na intenzite po druhej svetovej vojne a najmä v sedemdesiatych rokoch.
Význam očakávaní a sila antikoncepčnej tabletky
Vývoj v povojnovom období pripisuje Goldinovej výskum najmä dvom faktorom. Prvým boli meniace sa očakávania ohľadne roly žien na trhu práce a s tým súvisiace rozhodnutia ohľadne vzdelávania. Druhým faktorom bolo rozšírenie orálnej antikoncepcie.
V období po druhej svetovej vojne sa zmenil prístup spoločnosti k pracovnému zapojeniu žien. Spoločnosť akceptovala, že po období materstva sa žena vráti na trh práce. Celkový čas, ktorý ženy strávili platenou prácou v priebehu života, sa významne predĺžil. V takomto prostredí dávalo zmysel investovať do vzdelania, keďže pri dlhšom pracovnom zapojení bolo možné očakávať vyššie výnosy z takejto investície.
Druhým faktorom bolo rozšírenie orálnej antikoncepcie v Spojených štátoch. Tá bola dostupná už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, pôvodne však len pre vydaté ženy. Po roku 1970 postupne jednotlivé štáty americkej federácie reguláciu uvoľňovali. Práve rozdiely medzi jednotlivými americkými štátmi umožnili Goldinovej zachytiť efekt tejto deregulácie.
Dostupnosť antikoncepčných tabletiek výrazne zmenila správanie žien. Tie začali vstupovať do manželstva neskôr, neskôr rodili svoje prvé deti a výrazne viac začali študovať na univerzitách. Podiel žien v prestížnych študijných odboroch ako právo či medicína bol pred rokom 1970 menší ako 10 percent, do roku 1980 sa zdvojnásobil, a potom sa do konca storočia zdvojnásobil ešte raz.
V sedemdesiatych rokoch sa zároveň zmiernili mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú druhou veľkou témou Claudie Goldinovej. Tá ukázala, že mzdová diskriminácia žien – teda časť rozdielu, ktorú nemožno pripísať odlišnej produktivite, – súvisí takmer výlučne s materstvom. Trh práce jednoducho oceňuje pracovníkov s neprerušenou kariérou, čo sú typicky muži.
Goldinovej práca pritom neargumentuje v prospech rozšírenia antikoncepcie, vyššieho vzdelania žien či menších mzdových rozdielov. Ukazuje vzťahy medzi jednotlivými faktormi. Samozrejme, pokiaľ si niekto stanoví za cieľ vyššiu mieru zapojenia žien do trhu práce či menšie mzdové rozdiely medzi pohlaviami, politické implikácie sú zrejmé. Za to však nemôže výskumníčka, ale skúmaná realita.
Ocenenie v službách ideológie?
Problematickejšia než Goldinovej práca je prezentácia zo strany nobelovského výboru. Človek sa nemôže zbaviť dojmu, že odborné kritériá neboli tými jedinými, ktoré rozhodli. Samozrejme, v tejto veci nie je medzi ekonómami žiaden konsenzus a každý z nich má svojich favoritov a vlastné predstavy o tom, aký výskum je hodný ocenenia.
Zdôvodnenie ocenenia pôsobí dojmom, že rovnaké zapojenie mužov a žien do pracovného trhu je žiaduce. Nižšia miera participácie a rozdiely v odmeňovaní sú hneď v úvode prezentované ako problém, ktorý je potrebné študovať, čo laureátka podľa správy nobelovského výboru urobila.
Pokiaľ ide o politické implikácie Goldinovej práce, nobelovský výbor nadpis tejto sekcie šikovne doplnil otáznikom. Sami autori správy museli uznať, že Goldinovej výskum je čisto „pozitívny“, teda nevyvodzuje normatívne závery o tom, ako by veci mali byť. Zároveň však tvrdia, že takáto analýza by mala formovať politiky v štátoch, ktoré ešte neprešli rovnakou transformáciu trhu práce ako Spojené štáty (teda smerom k väčšej participácii žien).
Samotný fakt, že Goldinová získala cenu samostatne, si tiež zaslúži pozornosť. Za posledné dve desaťročia sa tak stalo len sedemkrát, hoci predtým to bývalo bežnejšie. Možno argumentovať, že ak chcel nobelovský výbor oceniť prácu v ekonomickej histórii, našli by sa aj ďalší veľmi vhodní kandidáti. Spoločné ocenenie by si mohol zaslúžil napríklad Lawrence Katz, častý spoluautor a manžel laureátky.
Voľba samostatného ocenenia jednej ženy v kombinácii s témou jej výskumu teda môže byť účelová. To však nijako neznamená, že by si Goldinová ocenenie nezaslúžila.
Kontroverzná „nobelovka“
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny ustanovené v roku 1895 závetom Alfreda Nobela. Založila ju švédska národná banka v roku 1968 ako cenu za ekonomickú vedu na pamiatku Alfreda Nobela. Zároveň bolo stanovené, že žiadne ďalšie ceny jeho meno neponesú.
Cena je od svojho počiatku kontroverzná. Kritika pramení z faktu, že ekonómia ako spoločenská veda je prepojená s politikou. Protesty preto spravidla vyvolávalo udelenie ceny ekonómom, ktorých pôsobenie presiahlo akademický svet. Kritizované bolo napríklad ocenenie Miltona Friedmana v roku 1976. Pre jeho kontakty s čilským diktátorom Pinochetom protestovalo hneď niekoľko držiteľov ceny.
Proti ustanoveniu ceny sa vyslovil aj jeden z jej prvých laureátov Friedrich August von Hayek, a to priamo v prejave na bankete pri udeľovaní ceny. „Nobelova cena udeľuje jednotlivcovi autoritu, ktorú by v ekonómii nemal mať nikto,“ povedal vtedy Hayek. „V prírodných vedách to nie je na prekážku. Tu má jednotlivec vplyv najmä na svojich kolegov odborníkov a tí ho čoskoro usadia, ak prekročí svoje kompetencie. Ale u ekonóma je najdôležitejší vplyv na laikov: politikov, novinárov, štátnych úradníkov a verejnosť všeobecne.“
Keďže je ekonómia spoločenskou vedou, nie je možné ju úplne oddeliť od politiky. Nejde len o tohoročné ocenenie. S určitou kritikou sa stretlo napríklad aj minuloročné ocenenie Bena Bernankeho – nie však pre jeho vedeckú prácu, ale pre jeho pôsobenie na čele americkej centrálnej banky, ktoré položilo základ pre súčasnú vysokú infláciu v Spojených štátoch amerických.
Kontroverziám sa však nevyhneme ani pri prírodovedných cenách. Príkladom môže byť udelenie Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu v roku 2010. Robert G. Edwards bol vtedy ocenený za vyvinutie a zdokonalenie metódy oplodnenia in vitro, ktorá je napríklad katolíckou cirkvou považovaná za morálne neprípustnú.
V tomto ohľade je práca Claudie Goldinovej nekontroverzná. Síce umožňuje implikácie pre liberálne politiky, samotná práca je však čisto analytická a samotná autorka takéto implikácie vo svojich publikáciách nevyvodzuje. Rozumieť spoločenskej realite je dôležité, akokoľvek sa nám táto realita nemusí páčiť.