SaS zase hlavou proti múru. A zbytočne

Župan Juraj Droba (SaS) na svojom facebooku v sobotu napísal:

„Otvoreniu divadiel sa teším, kiná mi prídu v tejto situácii nepodstatné, ale budiž. Ale otvorené kostoly? Naozaj sú medzi top tromi prioritami?“

Usmiať sa či chytiť za hlavu?

K Drobovi sa pridala aj poslankyňa Bittó-Cigániková, napísala: „Testovanie sme podstúpili, aby sa otvorila ekonomika, nie kostoly.“

A dodala: „Nerozumiem, prečo sa v zelených okresoch nemôžu otvoriť reštaurácie (pri dodržaní prísnych opatrení), ale kostoly sa môžu otvoriť aj v červených. Nerozumiem, prečo kostol môže byť do polovice naplnený, ale v dvojposchodovom fitku môže byť rovnako 6 ľudí, ako v nejakom malom.“

Droba aj Bittó-Cigániková na konci svojich statusov napísali, že nemajú nič proti kostolom, župan Droba sa označil aj za veriaceho. Bittó-Cigániková pridala ilustračnú fotku, ktorá je ilustráciou aj tohto textu.

Problémy sú tri.

Po prvé, keby nemali nič proti kostolom, tak by ich otváranie žiadali iniciatívne sami, pokojne aj spolu s ďalšími inštitúciami. A to nerobili a žiaľ ani nerobia, naopak obidvaja tento krok spochybňujú. Úplne zbytočne.

Asi sa zhodneme, bez ohľadu na svetonázor, že do kostolov a divadiel chodia tí najohľaduplnejší ľudia, preto by malo logiku brániť ich, nie stavať proti sebe, ako to robí veriaci župan a jeho kolegyňa. Oni naopak rozdeľujú, kostoly majú podľa nich okrajový význam, riešia problém základne, nie nadstavby, ako by povedal niekto, kto takto myslel pred rokom 1989.

Mimochodom, viaceré kostoly sú tak prázdne, že by prísne podmienky spĺňali počas celej karantény. Povedal mi to súkromne jeden evanjelický biskup, aj jeden katolícky kňaz.

Po druhé, ak je niekto za otváranie ekonomiky a spoločenského života, k čomu – trikrát áno – patria aj školy, aj reštaurácie a ďalšie firmy, tak treba myslieť aj na kultúru a náboženstvo zvlášť.

Mimochodom, župan a poslankyňa by pre svoju popularitu urobili viac, keby prijali otvorenejšiu logiku: Ak môžu byť otvorené obchody, mali by byť otvorené aj kostoly a mali by byť otvorené aj iné prevádzky, hm?

Vlastne sa nám tu odkrýva jeden nepomenovaný a vážnejší problém, ktorý bude dedičstvom tejto vlády, od ktorej frustrovaní progresívci kedysi čakali konzervatívnu revolúciu.

Ten problém je, že vláda by nemala mať právo obmedzovať fungovanie kostolov či univerzít, tieto inštitúcie totiž majú mať v slobodnej spoločnosti značne vyššiu autonómiu, ktorá by ich viazala tým, že si o prípadnom obmedzení fungovania, majú rozhodnúť samotné. Vláda ich môže informovať o opatreniach, ktoré prijala inde, ale prikázať im zavrieť chrám či aulu, to by mali spraviť oni. Čo ak nie toto znamená autonómia?

Problematický bol prístup vlády hneď od začiatku, ešte s premiérom Pellegrinim, keď na krátku revoltu pravoslávnej cirkvi, ktorá sa nechcela podriadiť nariadeniu vlády, povedal, že si to nemôže dovoliť, že „ide len o jednu z organizácii občianskej spoločnosti“.

A to nie je pravda. Žiadna cirkev a ani žiadna náboženská denominácia nie je len jednou zo spoločenských organizácii. Pretože náboženská sloboda nie je hocijaká sloboda. Je to sloboda, ktorú štát nevytvoril a nemôže ju ani regulovať a obmedzovať. Alebo inak, takmer každý tyranský štát začína svoj útok na slobodu práve útokom na náboženskú slobodu. Aj preto má mať náboženská sloboda iné miesto a cirkvi vlastnú autonómiu v slobodnej spoločnosti. V Nemecku, ako už vieme, tomu rozumejú lepšie, ako u nás.

Vlastne nám tu chýbal za uplynulé mesiace kňaz či biskup, ktorý by to aj za cenu konfliktu všetkým pripomenul.

Teraz by sme to nemuseli pripomínať pánovi Drobovi a pani Bittó-Cigánikovej.