O nemúdrosti západných politikov, Andrejovi Dankovi aj Monike Beňovej

Sú politici Západu múdri ľudia? Nie, nechcem si robiť žarty z nemúdrosti politikov. Nejde mi o zosmiešňovanie. Ale už dlhšie mi v hlave vŕta téma na jednu malú glosičku.

Téma nemúdrosti politikov môže byť niekedy veľmi lacná. Je to vlastne taká trvalka pre humoristov. Ale faktom je, že u politika je to vážnejší problém, lebo politik skrátka môže narobiť škody, aké iný nenarobí.

Keď hovorím o nemúdrosti, tak tým nemyslím, že politik urobí vážnu chybu. Rozhodovanie v politike je neľahká vec. Chybu môže urobiť i inak múdry politik. Veď sa aj položartom, polovážne hovorí: Veľký politik, veľké chyby.

Nemám ani na mysli, že politici západne od nás často hovoria smiešne veci, napríklad, že muži, ktorí si povedia, že sú ženami, tak tými ženami sú, a naopak. A preto hovoria o mužoch, ktorí porodili, a tak podobne. Niektorí politici to hovoria zo zbabelosti, aby ich nejaká úderka v médiách nezačala likvidovať. Alebo tieto smiešnosti myslia vážne a vtedy to radím medzi ideologické a utopické poblúdenia, ktoré sú za posledných viac ako sto rokov v našej civilizácii veľmi rozšírené.  

Nemám teraz na mysli ani to, keď politici občas klamú alebo demagogicky hovoria polopravdy.

Mám na mysli skôr to, keď niekedy preukážu zarážajúcu neznalosť vo vážnej veci, o ktorej rozhodujú. Takú, že keď to počujete, tak vyprsknete smiechom.