Spoločnosť v septembri predstavila plán, ako sa popasovať s prísnymi pravidlami Európskej únie na ochranu osobných údajov. Viedol by k spoplatneniu účtov niektorých používateľov. Informoval o tom začiatkom októbra portál Businessinsider.com a v podstate ide o reakciu firmy na regulačné orgány európskeho priestoru. Tie vlani rozhodli, že používateľom musí byť k dispozícii možnosť odhlásiť sa z personalizovaných reklám na jej platformách.
Tým, ktorí preferujú počítače, údajne vyúčtujú 10,50 dolára (10 eur), ale sledovanie Facebooku a Instagramu na mobilnom zariadení má vyjsť až na 14 dolárov (13 eur) mesačne. Cena je vyššia z dôvodu, že isté príjmy vo forme provízií z toho prináležia aj spoločnostiam Apple a Google. Týkať sa to však bude iba tých, ktorí nedajú súhlas s reklamami „na mieru". No a priplatiť si bude potrebné aj za každé ďalšie pripojené zariadenie, orientačne okolo šesť eur.
GDPR naše každodenné
Narábanie firmy s osobnými údajmi ľudí je tŕňom v oku dlhodobo. Naposledy naparila Mete pokutu Únia v máji, išlo o 1,3 miliardy dolárov, čiže zhruba 1,2 miliardy eur. Podľa rozhodnutia internetová firma odosielala informácie o používateľoch do Spojených štátov prostredníctvom svojej sociálnej siete Facebook v rozpore s našimi pravidlami pre ochranu osobných údajov, ktoré poznáme aj ako GDPR.
Čo sa týka pokuty, pravda je, že hrozila oveľa vyššia cifra. „Jej maximálna výška je vyše štyroch miliárd eur. Meta vedome porušovala GDPR počas desiatich rokov, aby dosiahla zisk," konštatoval v súvislosti s rozhodnutím rakúsky aktivista za ochranu osobných údajov Max Schrems.
Bola to však najvyššia pokuta, aká kedy bola v Únii za podobné prehrešky uložená a tretia pre Zuckerbergov biznis len od začiatku roka, pričom komisári nariadili firme do piatich mesiacov zastaviť ďalšie posuny európskych dát do USA. „Tisíce spoločností a organizácií sa spoliehajú na možnosť odovzdávať údaje medzi EÚ a USA," reagovala vtedy Meta s tvrdením, že „existuje zásadný rozpor medzi pravidlami americkej vlády pre prístup k údajom a európskymi právami na ochranu súkromia".
Spoločnosť, samozrejme, považuje pokutu za neoprávnenú a avizovala, že by vec mal rozhodnúť súd. Konanie však môže trvať aj niekoľko rokov, a to už by mohla byť v platnosti nová zmluva o prenose dát „cez Atlantik". Nateraz firma straší dokonca aj odchodom z európskeho trhu, pokiaľ transatlantický prenos dát dlhodobo nebude možný.
Donútia regulátori firmy k zmenám?
V dôsledku regulačnej neistoty Meta odložila aj spustenie svojho konkurenta na Twitteri Threads v Európe. Spoločnosť sa teda snaží represívne opatrenia nejako „obísť". Businessinsider.com ďalej informuje, že novinky by sa mohli spustiť už v najbližších mesiacoch. Má to však háčik. „Navrhovaný model predplatného by sa ešte mohol zmeniť, pretože nie je jasné, či ho budú regulačné orgány považovať za plán, ktorý je v súlade so zákonmi EÚ," informoval portál.
Zobrazovanie reklamy na základe zapojenia používateľov je pritom neoddeliteľnou súčasťou obchodného modelu spoločnosti Meta. V posledných rokoch sa však dostal pod čoraz väčší tlak. Už v roku 2021 priniesla spoločnosť Apple majiteľom účtov možnosť zo sledovania reklám sa odhlásiť. Meta vtedy vyčíslila, že toto opatrenie ju pripraví o 10 miliárd dolárov.
Navyše európski regulátori sú dosť nekompromisní, a svojím prístupom nútia technologické giganty k zásadným zmenám vo fungovaní, ale Meta sa nevzdáva. „Naďalej skúmame možnosti, ako zabezpečiť, aby sme dodržiavali vyvíjajúce sa regulačné požiadavky," vyjadrila sa firma. Podľa jej hovorcu však veria v hodnotu bezplatných služieb, ktoré sú podporované práve personalizovanými reklamami.
Súhlasiť proti svojej vôli
Paradoxom celej situácie je, že avizované poplatky sa môžu zdať používateľom natoľko vysoké, že s cielenými reklamami jednoducho súhlasiť budú. A to len preto, aby im platformy ostali zadarmo. Dá sa tak polemizovať o tom, či to, že každý má mať reklamy na výber, v praxi reálnym výberom bude.
Nesporným faktom ostáva, že Mete do karát nahráva množstvo iných spoločností, ktoré už teraz poskytujú pri zaplatení „paušálu" využívanie služieb bez reklamy, ako napríklad Spotify či Youtube. Pričom výšku poplatkov za mobilné služby prirovnáva gigant práve k tým za prémiové služby Youtube.
No a oprieť sa dá aj o júlové rozhodnutie súdneho dvora Únie, ktoré firmy pôsobiace v sektore sociálnych médií oprávňuje účtovať si poplatky od osôb, ktoré odmietnu, aby ich údaje boli používané na cielené reklamy.
Meta v číslach
Koncom júla bolo známe, ako sa firme darilo v prvom polroku tohto roka. „Čistý zisk americkej internetovej spoločnosti Meta Platforms, ktorá vlastní sociálne siete Facebook, Instagram a Threads a komunikačnú službu WhatsApp, v druhom štvrťroku medziročne vzrástol o 16 percent na 7,79 miliardy dolárov," informovali zahraničné agentúry s tým, že výsledky prekonali odhady analytikov.
Nie je tajomstvom, že firma prešla náročným obdobím. „Odhodlanie Marka Zuckerberga viesť podnik smerom k metaversu a virtuálnej realite sa na Wall Street nestretlo s pochopením. Jeho sebadôveru nepodporili ani slabé príjmy a najmä obrovské straty v sektore, ktoré len za posledné štyri štvrťroky dosiahli takmer 15 miliárd dolárov," pripomenul Marek Malina, analytik spoločnosti Porto.
Okrem toho musela čeliť tlaku čínskeho fenoménu TikTok. V dôsledku toho sa akcie spoločnosti prepadli o viac ako dve tretiny. Po pandemickom prepade k pozitívnym číslam prispelo oživenie internetovej reklamy. Zisk na akciu dosiahol 2,98 dolára. Tržby spoločnosti v uplynulom štvrťroku vzrástli o 11 percent na 32 miliárd dolárov.
V prípade tržieb aj čistého zisku druhý štvrťrok prekonal odhad trhu. Významnou mierou pritom prispeli práve Facebook či Instagram. „K 30. júnu mala platforma Facebook 3,03 miliardy aktívnych používateľov mesačne, čo predstavuje medziročný nárast o tri percentá," informovala spoločnosť.
A čo sa týka európskeho trhu, jej celkové mesačné príjmy v druhom kvartáli narástli na 17,88 dolára na jedného používateľa Facebooku. Tieto výsledky podľa portálu openiazoch.sk priblížila Meta s tým, že pokiaľ ide o prierez všetkými sociálnymi sieťami vlastnenými spoločnosťou, priemerný príjem sa vyšplhal na takmer 6 dolárov mesačne. „Zverejnené údaje však môžu byť v porovnaní s priemerom EÚ o niečo nižšie, keďže do sledovania sú zahrnuté aj krajiny ako napríklad Turecko či Rusko," uzatvára portál.