Ospravedlňovaním sa ustupuje náboženskému fanatizmu s LGBT tvárou

V rámci súťaže sv. Tomáša Morusa majú esejisti vo svojich textoch skúmať „možnosti a limity konzervatívnej odpovede“ na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa registrovaných partnerstiev. Z tých vyplýva, že štát vraj porušuje práva svojich občanov, ak im neumožňuje úradne uzavrieť homosexuálne zväzky.

Krik aktivistov z LGBT komunity o „neľudskom a odpornom kroku” Právnickej fakulty následne prebral aj Denník N a podľa samotného dekana Právnickej fakulty Eduarda Burdu ho v e-mailoch kritizovali aj jeho univerzitní kolegovia. Vzápátí sa na internete objavila petícia za jeho odvolanie, ktorú do dnešného dňa podpísalo 137 ľudí.

V texte petície stojí, že súťaž, ktorú organizuje Inštitút Ladislava Hanusa, bola naplánovaná práve na deň, keď si pripomíname vraždu Juraja a Matúša pred Teplárňou. Súťaž však trvá niekoľko mesiacov a vlna kritiky sa v skutočnosti dvihla pre príspevok na Facebooku. Odporným krokom teda mal byť fakt, že v „osudný deň” výročia streľby v Teplárni Právnická fakulta o súťaži, ktorej je partnerom, informovala na sociálnej sieti. 

Text petície napovedá, že ani jej autorovi sa samotný facebookový príspevok s linkom na súťaž nezdá dostatočným dôvodom na odvolanie dekana. Možno si jeho mozog túto informáciu teda upravil tak, aby vyvolávala väčšie pobúrenie. 

Pretože kauza „sporný status na výročie Teplárne” je búrkou v lyžici vody. Keď už na Facebooku na túto tému krik LGBT aktivistov vôbec vznikol, mal tam aj zaniknúť. Tak by sa aj bolo bývalo stalo, keby sa  „kauzy” nechytilo progresívne médium. 

Dekan Právnickej fakulty však to, čo bolo jasné každému, kto nepodlieha progresívnej prevýchove, nerozoznal. Jeho ospravedlnenie za „nevhodný čas“ uverejnenia facebookového príspevku bolo v skutočnosti nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne. 

Tým, že sa ospravedlnil, totiž dekan uznal dôvody, pre ktoré kritici na Facebooku spustili svoj krik, za čiastočne oprávnené. A to je problém. Prisúdil tým totiž relevantnosť nenávistnej teórii o tom, že existuje súvislosť medzi konzervativizmom a útokom pred Teplárňou. Zároveň svojou prejavenou ľútosťou dal najavo, že pocity pobúrených aktivistov majú pre neho väčšiu váhu než sloboda prejavu. 

Ďalším problémom dekanovho stanoviska je ustúpenie náboženskému fundamentalizmu s LGBT tvárou. Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Neexistujú tu dni, počas ktorých sa vzhľadom na výročia alebo sviatky pozastavujú ľudské práva. Nie je našou povinnosťou zdržať sa kritiky LGBT len preto, že ľudia práve po uliciach sviatočne pochodujú s dúhovými vlajkami. 

A čo ďalej? Keď ste teraz ustúpili a aktivistom ste oznámili, že uverejniť v deň ich martýrov link na Facebooku bola chyba, nabudúce to už nebude deň. Môže sa stať, že kritika akejkoľvek (hoci aj právnej) agendy LGBT bude „neľudská a ohavná” počas celého týždňa, v ktorom zavraždili Juraja a Matúša. 

Podobný princíp sa pokojne môže rozšíriť aj na ďalšie dúhové „sviatky”. Kritika transaktivizmu počas Dúhového Pridu? Ohavné. Upozorňovanie na extrémizmus rodovej ideológie v júni, ktorý je mesiacom hrdosti? Odporné. A to zatiaľ nie sme ako Kanada, kde existuje celá sezóna LGBT hrdosti, ktorá trvá štyri mesiace.