Takže Huliak a Šimkovičová vraj pracujú s dezinfoscénou. Ani nepovedal, že obaja sú súčasťou dezinfoscény. Len s ňou pracujú. A to už stačí, aby KDH malo voči nim výhrady.
Šimkovičovú a Huliaka nepoznám, teda ich neobhajujem
Nejde mi o žiadnu obhajobu Huliaka a Šimkovičovej. Priznám sa, že Šimkovičovú nepoznám skoro vôbec. Viem, že roky bola redaktorkou Markízy a to vám poviem, v čase, keď bol riaditeľom a spolumajiteľom Markízy Pavol Rusko, no tak tam boli riadne dezinformačné kampane. Šimkovičovú si z tých čias nepamätám, tak sa k nej nevyjadrujem.
Rudolfa Huliaka poznám z médií len zbežne. Niektoré jeho názory sa mi pozdávajú, ale zrejme ho jeho ľudový spôsob komunikácie niekedy zvádza k ťažko obhájiteľným výrokom (Mali by sme odprosiť Putina a pod.) a tiež k vulgarizmom, čo je zlé.
Netuším, čo na nich ich kritici vytiahnu z útrob internetu. Skrátka, ani ich neobhajujem, ani nezatracujem.
Preto ani nekritizujem Majerského za výhrady voči obom. Keď KDH má nejaké výhrady a vie aj konkretizovať, ako obaja kritizovaní „pracujú s dezinformačnou scénou“, a keď to Majerský považuje za dôležité, tak nech vyjadruje svoje výhrady.
Chcem však upozorniť na obrovský paradox.
Sám Majerský bol predsa obeťou inej, oveľa väčšej dezinfoscény
Ten paradox spočíva v tom, koho Majerský nepomenuje ako dezinformátorov. Nepomenuje oveľa väčšiu dezinformačnú scénu, ktorej bol on sám obeťou v kauze „pliaga“.
Pamätáte si? Bolo to nedávno, pred mesiacom. Milan Majerský povedal, že LGBTI je pliaga a skôr, než sa do neho pustili prví kritici, jasne povedal, že pod LGBTI nemá na mysli ľudí, ale ideológiu, ktorá prichádza s neprípustnými požiadavkami a používa neprípustné metódy ich presadzovania.
Obvinili ho, že obrovské množstvo ľudí označil za pliagu. Bola to dezinformácia ako hrom. Bola to lož. Deň za dňom, asi desať dní, progresívne mainstreamové médiá a politici vraždili Majerského charakter. Ten Majerský, aké úbohé, aké odsúdeniahodné, neľudské a nebezpečné, čo povedal, no úplné dno...
Nemalo to konca kraja.
Majerský čelil obrovskej sformovanej progresívnej dezinformačnej scéne. Tá scéna je taká sebavedomá, že šla Majerskému po krku, aj keď ho potrebovala do novej koaličnej vlády. V prípade, že by sa Pellegrini rozhodol vytvoriť vládu s Progresívnym Slovenskom.
Táto progresívna dezinfoscéna hovorila, že Majerský konečne prezradil, čo ona tvrdí už desaťročia. A síce, že kresťania nesúhlasia s požiadavkami LGBT ideológie preto, lebo nenávidia homosexuálov a lesbičky. Je to lož. Kresťania nesúhlasia s požiadavkami LGBT loby preto, lebo dávajú prednosť tradícii, viere a zdravému rozumu.
Liberálna dezinformačná scéna je tu už dávno a je medzinárodná
Liberálna dezinfoscéna, ktorá likvidovala Majerského, je sformovaná na Slovensku už desaťročia. Nepamätám si už presne, kedy ma označili za homofóba roka, ale takých vyše dvadsať rokov to bude.
A je sformovaná i medzinárodne. Čím bol Európsky parlament pred rokom, keď po vražde na Zámockej v Bratislave na návrh šimečkovcov odsúhlasil rezolúciu, podľa ktorej považovať manželstvo výlučne za zväzok muža a ženy je prejavom homofóbie? V tej chvíli bol Európsky parlament súčasťou tejto medzinárodnej liberálnej dezinformačnej scény, lebo odsúhlasil úplnú lož.
Ale táto dezinfoscéna ovláda názory vyše polovice obyvateľov Západu. Odhadujem to na takých 600-700 miliónov Európanov a Američanov.
To je iný vplyv ako dezinfoscéna, s ktorou údajne pracujú Huliak so Šimkovičovou. To je iná sila.
Trúfol si Majerský na túto megadezinfoscénu?
Trúfol si Majerský pomenovať progresívnu dezinformačnú scénu?
Šli Majerskému vo veci „pliagy“ po krku Huliak a Šimkovičová? Nie. Majerského katanmi boli liberálni progresívci.
Majerský im mohol povedať, veď vy ste obyčajní luhári, čo si to dovoľujete, ste dezinformátori! Povedal im toto Majerský? Nie, nepovedal.
Nepomenoval liberálnu scénu ako dezinformačnú. Majerský sa len bránil. Progresívne Slovensko mu tiež vraždilo charakter. Pritom ho potrebovalo do vlády. Povedal im Majerský, že sú dezinformátori? Nie.
Ono je to ešte horšie. V čase lynčovania Majerského tá liberálna dezinformačná scéna bola prítomná aj vnútri KDH. To, čo povedal europoslanec Ivan Štefanec na Majerského adresu, bola presne tá liberálna dezinformácia, o ktorej tu hovoríme. Štefanec opakoval tiež, že Majerský urážal ľudí. Nebola to pravda.
A Štefanec sa v KDH nemusel obávať, že ho niekto označí za dezinformátora. Či už Majerský alebo niekto iný. Nič nehrozilo.
No ale Huliak, Huliak! Šimkovičová. Šimkovičová!
Prečo je to tak?
Veci nevidíme, keď sú primalé alebo priveľké
Prečo je to tak, že mnohí kresťania vedia oprávnene pomenovať dezinformátorov v niektorých témach, ale nevedia to urobiť v témach, kde ide o dezinformátorov oveľa väčšieho počtu a kalibru? A to dezinformátorov, ktorí idú práve proti kresťanstvu?
Možné sú dve vysvetlenia. Prvé je to, že tí kresťania to nevidia. Niektoré veci si nevšimneme, lebo sú príliš malé. A niektoré nevidíme preto, lebo sú príliš veľké. A dezinformačná kampaň LGBTI ideológie nás už obkolesuje tak dávno, že tí kresťania tú veľkú kampaň síce nemajú radi, ale už si zvykli a neuvedomujú si, o akú veľkú lož ide.
Druhé vysvetlenie je to, že naopak niektorí kresťania už veľkú silu liberálnej dezinfoscény pochopili a už si na ňu netrúfnu.
V oboch prípadoch teda platí, že kresťania liberálnu dezinformačnú scénu nepomenujú. A trúfnu si iba na Huliaka a Šimkovičovú.
Ako si liberáli podmaňujú kresťanských politikov
Jednou z tém mojej knihy Levy prichádzajú bol proces, v ktorom si liberáli v rámci Západu podmaňujú a formujú kresťanských politikov. V procese je veľa stupienkov a predstupienkov.
Jeden stupienok spočíva v tom, že kresťania si poslušne osvoja liberálnu definíciu dezinformácie. Niežeby tu neexistovala tá dezinformačná scéna, s ktorou Majerský spája Huliaka a Šimkovičovú. Nazvime ju trebárs alternatívna. Samozrejme, že existuje, a sám som s ňou mal zopár konfliktov.
A táto alternatívna bola veľakrát pomenovaná, tá liberálna však nie. Pričom tá liberálna je oveľa silnejšia. A z rozdielu v ich sile vyplýva, že tá alternatívna sa hodnotí vždy na základe toho, že občas naozaj prináša dezinformácie. Vždy. Hoci často prináša i pravdivé tvrdenia, ktoré liberálny mainstream zamlčiava. Ale tá liberálna dezinformačná scéna sa zase nikdy nehodnotí na základe jej dezinformácií. Nikdy. Hoci ich veľakrát prináša.
LGBTI ideológia nie je jediným príkladom liberálnych dezinformácií
Aby nedošlo k nedorozumeniu, že LGBTI je vari jediným príkladom liberálnych dezinformácií. Nie, tých tém je veľa. Spomeňme si na kampaň za inváziu do Iraku v roku 2003. Argumenty v jej prospech boli lživé. V Iraku neboli žiadne zbrane hromadného ničenia, ktoré by ohrozovali Západ a nebolo žiadneho spojenia medzi Saddámom Husajnom a atentátnikmi z 11. septembra 2001.
Tieto lživé argumenty boli najúspešnejšími dezinformáciami začiatku nášho storočia, lebo mali obrovské reálne dôsledky, a to katastrofálne. Výsledkom boli stovky tisíc mŕtvych a milióny utečencov v Iraku a Stredný východ rozvrátený na dlhé roky. A šíriteľmi boli najmä liberálne médiá. A dezinformácii uverilo vyše pol miliardy ľudí.
A ďalšie témy by sme mohli menovať.
Musíme lepšie porozumieť súčasnému svetu
Poukázaním na Majerského paradox toho, čo vie pomenovať odvážne ako dezinformačné a čo sa ako také kritizovať neodváži, sledujem to, aby sme lepšie porozumeli nášmu svetu a nášmu zápasu v ňom.
Stále si myslím, že poslanci v slovenskom parlamente za KDH v prípade hlasovaní trebárs o LGBT problematike budú hlasovať tak, ako sa na kresťanov patrí.
Ale pasívny postoj, založený na preberaní liberálneho videnia definície dezinformácie nebude stačiť.