Vďaka fotovoltike vrátili Róbertovi za elektrinu takmer tisíceurový preplatok. Niektoré mesiace vyrobí aj jednu megawatthodinu

Róbert predpokladal zdražovanie elektriny, preto už pred štyrmi rokmi na strechu svojho domu nainštaloval fotovoltiku spolu s kolektormi na ohrev vody. Minulý rok v máji zvýšil počet solárnych panelov spolu s inštaláciou fyzickej batérie.

„Na začiatku som sníval o tom, ako byť energeticky nezávislým, ale pochopil som, že to nie je úplne možné. Takže momentálne je tá motivácia mať aspoň druhý záložný zdroj elektriny,“ hovorí Róbert Valášek, ktorý má celú domácnosť zariadenú výlučne na elektrický odber.

V súčasnosti vlastní sústavu s výkonom prevyšujúcim sedem kilowattov napojenú na fyzickú batériu v dome s kapacitou päť kilowatthodín a virtuálnu batériu, ktorá prebytočnú elektrinu „uskladní“ u distribútora.

„Tento rok mi vrátili 970 eur na preplatku. S deťmi išla spotreba hore, no vykryli mi to solárne panely a tretí rok po sebe mi dodávateľ znižuje mesačnú splátku. Zo 142 eur mi mesačnú splátku znížili na 116 eur,“ pochvaľuje si svoju fotovoltiku Róbert.

Za mnou na stene visí fotka celej rodiny. Zahľadím sa a nahlas počítam: „ Jeden, dva,... šesť detí?“

„Áno, momentálne však jeden, najstarší, študuje v Brne, takže sme doma aj so mnou a manželkou siedmi,“ odpovedá Róbert.

Napriek tomu, že 116-eurový účet za sedemčlennú domácnosť, ktorá má všetko len na elektrinu, je úžasný výsledok, Róbert si je vedomý mnohých limitov, ktoré so sebou fotovoltika nesie a tiež vysokých vstupných nákladov.

Predajca preháňal, reálna návratnosť je dlhšia ako tvrdil

Sústavu inštaloval na dve etapy. Prvú etapu si dal Róbert urobiť od ZSE (panely a virtuálna batéria) a do mesiaca pribudla aj termika na ohrev vody. Druhú etapu zveril do rúk firme Ecoprodukt minulý rok, takže do jeho domu pribudla aj fyzická batéria a nový menič.

So službami oboch firiem bol Róbert spokojný, keď sa však pýtam na návratnosť, ktorú mu predajca sľuboval, uznáva, že preháňal.

„Chlapík zo ZSE mi návratnosť prvej etapy vypočítal na sedem rokov, čo bolo nereálne. Tam bol výkon 3,3 kilowattov a bez fyzickej batérie,“ spomína Róbert, ako si s predajcom pred takmer piatimi rokmi sadli na záhradu a rozprávali sa o fotovoltike. Hľadí však do budúcnosti a verí, že po inštalácii druhej etapy už je rozumnejšia aj návratnosť investície.

„Stále nám distribútor znižuje mesačné splátky, takže pokiaľ elektrina nevyletí hore o 300 percent, tak rátam s tým, že do desiatich rokov by tá investícia mala byť naspäť. Teda odteraz zhruba o osem rokov,“ odhaduje Róbert.

„A aké máte momentálne výsledky?“, pýtam sa.

„Nedávno mi prišlo vyhodnotenie, môžeme sa pozrieť,“ odpovedá Róbert. „Minulý rok bol slnečnejší, v máji som vyrobil jednu megawatthodinu,“ spomína pri čakaní na načítanie aplikácie.

Róbertova domácnosť má spotrebu približne 12 megawatthodín ročne. Tento rok už jeho sústava vyrobila 7,5 megawatthodín. Jednoduchá matematika by nás však škaredo oklamala. Drvivú väčšinu elektriny totiž sústava vyrobí v lete, a teda odchádza distribútorovi, od ktorého si ju musí domácnosť neskôr naspäť kúpiť za distribučný poplatok.

„Za každú kilowatthodinu mi zhruba dve tretiny ceny zaúčtujú, hoci tá elektrina tam akoby bola z nášho zdroja,“ vysvetľuje Róbert.

To, čo je na grafe zelené, je to, čo vyrobí fotovoltika. Zatiaľ, čo v letných mesiacoch je výroba závratne vysoká a dosahuje hodnoty jednej megawatthodiny, v zime, keď je jej treba viac na vykurovanie, klesá hlboko pod úroveň spotreby (červené stĺpčeky).

Toto je základný nedostatok fotovoltiky. V lete jej má človek veľa a nedokáže ju uskladniť. V zime naopak málo, no slnko jednoducho nesvieti, takže sa nedá inak ako zaklopať na dvere distribútora a pripojiť sa na vonkajšiu sústavu. Dni, keď je slnka nedostatok, fyzická batéria zatiaľ nevie plnohodnotne nahradiť.

„Častokrát na tých štyroch kilowattoch, ktoré vyprodukuje päťkilowatthodinová batéria, vie človek vykryť rána na jar a na jeseň, kým začne svietiť slnko,“ hovorí Róbert. V budúcnosti plánuje sústavu rozšíriť o druhú batériu, ktorou by získal ďalšie štyri kilowatthodiny v čase, keď slnko nesvieti.

Batérie majú síce kapacitu päť kilowatthodín, no dvadsať percent si nechávajú v zálohe pre predĺženie životnosti. Podľa Róberta by už 8 kilowatthodín malo stačiť na to, aby okrem leta nemusel z vonkajšej sústavy elektrinu čerpať na jar ani na jeseň. Významne by sa tak priblížil k energetickej sebestačnosti, o ktorej dlho sníval.

„Batéria síce stojí približne 2-tisíc eur, čo je podstatná investícia, človek ušetrí distribučný poplatok. Je to síce o halieroch, ale počas celého roka sa to nazbiera. Vďaka batérii ostane ročne doma jeden a pol megawatthodiny, to je asi 300 eur. A to je môj pomerne konzervatívny odhad,“ vysvetľuje Róbert.

Fotovoltikou žije celá rodina

Zopodiaľ nás pozorne sleduje Róbertov 21-ročný syn Braňo. Vidím mu na očiach, že v téme sa orientuje, takže sa pýtam aj jeho, ako vníma život v domácnosti so solárnou elektrárňou. Či jej on alebo súrodenci prispôsobujú svoje návyky.

„Ja ani súrodenci nad tým tak nepremýšľame, keďže môžeme elektrinu kedykoľvek využiť aj zo siete. Ale áno, snažíme sa hlavne sušičku a práčku púšťať počas dňa aj napriek tomu, že keď sa na to zabudne, tak je to vlastne jedno, pustíme to rovnako večer. Máme však známych, ktorí sú odpojení a ak by zabudli, tak smola, musia počkať ďalší deň.“

Braňo zdedil po otcovi manuálnu zručnosť. Jeho menší motocykel, ktorý si sám opravuje, stojí rozobratý pri dverách. Práca rukami ho baví a zaujíma sa aj o to, čo majstruje otec a ako fotovoltika u nich doma funguje.

„Náš známy má čisto panely napojené na fyzickú batériu, ale v zime sa prepína do siete, pretože by mu to nevykrylo spotrebu. My máme virtuálnu batériu, ale ono to funguje hlúpo, pretože z 15 centov, koľko stojí odber elektriny od distribútora, je 10 centov distribučný poplatok. Čiže ušetríte 5 centov,“ vysvetľuje Braňo.

„Keď sme sa sem presťahovali z bytu, čakali sme štvrté dieťa a ja som začal dom postupne prerábať, takže oni (deti) videli všetko,“ hrdí sa synovými odpozorovanými schopnosťami Róbert.

Čím viac je domácnosť na elektrinu, tým lepšie. Napríklad ak by si zaobstarali elektrické auto, mohli by prebytočnú energiu, ktorú vyrobia v slnečných mesiacoch, použiť na nabíjanie elektromobilu. No napriek tomu je to skôr luxus ako úspora. Svedčí o tom aj Braňov spaľovací skúter, ktorý si kúpil len prednedávnom.

„Elektrická skútre sú už drahšie srandy (smiech) a ide to pomaly s nižším dojazdom,“ vysvetľuje Braňo svoje dôvody, prečo nepremýšľa nad kúpou elektrickej motorky.

(Ako pozorní čitatelia správne upozornili, práca sa udáva vo watthodinách a výkon vo wattoch. V článku sme preto dodatočne opravili tento technický omyl.)