Námorná preprava bude od budúceho roka „zelenšia“. A drahšia

Systém obchodovania s emisiami Európskej únie (ETS) sa má od januára 2024 rozšíriť aj o námornú dopravu. Znamená to, že veľké tankery či iné plavidlá prepravujúce množstvá tovarov do prístavov EÚ budú spoplatnené za svoje emisie oxidu uhličitého.

V praxi musia lodné spoločnosti nakupovať takzvané emisné povolenky za každú tonu nahlásených emisií CO₂ alebo jeho ekvivalentu. Európska únia zároveň deklaruje, že „na zabezpečenie hladkého prechodu“ budú musieť lodné spoločnosti zozačiatku platiť „len za časť svojich emisií“.

Znamená to, že v roku 2025 budú musieť nakupovať a využívať povolenky „len“ na 40 percent svojich emisií vykázaných v roku 2024, pričom o rok stúpne toto číslo na 70 percent. Od roku 2027 budú musieť využívať povolenky na 100 percent svojich nahlásených emisií.

Všetko, čo sa prepravuje po mori, môže byť drahšie

Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Global Shipping Business Network, nadnárodnej platformy, ktorá sa pomocou digitálnych technológií snaží uľahčiť medzinárodný obchod, budú mať náklady na dekarbonizáciu lodnej dopravy reťazový efekt na spotrebiteľov. A bude na nich, či budú za „zelenú“ dopravu ochotní zaplatiť viac.

„Dekarbonizácia lodnej dopravy bude mať inflačný vplyv. O tom niet pochýb,“ cituje americký web CNBC Bertranda Chena. Nové európske pravidlá, ktoré budú od roku 2024 zdaňovať lodné spoločnosti za ich emisie, im podľa Chena zvýšia náklady.

„Vláda EÚ ukladá tieto náklady lodným linkám. Ale teraz to znamená, že lodná doprava musí prijať opatrenia na dekarbonizáciu a prirodzene to bude mať vplyv na všetkých spotrebiteľov. Takže si myslím, že je to len kompromis, s ktorým budú musieť ľudia žiť,“ vraví Chen.

Dodáva, že časť zákazníkov môže byť ochotná míňať viac na tovar, ktorý bol prepravený alebo vyrobený ekologickým spôsobom, ale budú si vyžadovať dôkazy pre vysoké riziko greenwashingu [keď sa spoločnosť iba tvári ako ekologická pre marketingové účely, pozn. red.].

„Každý sa bude musieť dekarbonizovať, je to otázka času. A v takomto svete je potrebné, aby ste boli schopní dokázať konečnému spotrebiteľovi, že opatrenie, ktoré prijímate, je správne. A to je niečo, čo sa dnes nedá ľahko dokázať,“ dodal s tým, že využívanie blockchainu [v skratke bezpečná decentralizovaná databáza, pozn. red.] na ukladanie a sprístupnenie právnych a finančných dokumentov by mohlo prepravnému priemyslu pomôcť tento dôkaz poskytnúť.

Samotné emisné povolenky nemusia firmy prinútiť k ekologickým palivám

O problematike nedávno informovala aj agentúra Bloomberg. S odkazom na analýzu nórskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá riadením rizík, uviedla, že hoci budú dodatočné náklady na emisné povolenky značné, samotný systém pravdepodobne neprinúti k okamžitému prechodu na čistejšie lodné palivá.

Napríklad pri cene jednej tony CO₂ (jednej povolenky) na úrovni 90 eur by podľa DNV [medzinárodná registrátorská a klasifikačná spoločnosť, pozn. red.] bolo čoraz lacnejšie používať pohonné hmoty z ropy a platiť za emisie.

A to napriek tomu, že dodatočné náklady budú podľa DNV značné. Pre jednu loď, ktorá prepravuje 5-tisíc kontajnerov štandardnej veľkosti medzi EÚ a Áziou, by ročné náklady na emisie mohli predstavovať v prvom roku približne 810-tisíc eur (pri súčasnej cene povolenky na úrovni 90 eur).

A v nasledujúcich rokoch bude potrebné pokryť ešte väčšiu časť emisií, čo znamená, že náklady na tú istú loď by sa postupne zvýšili na 1,4 milióna respektíve dva milióny eur.

Na akom princípe sú emisné povolenky založené

Európsky systém pre obchodovanie s emisiami bol spustený v roku 2005 a okrem krajín EÚ zahŕňa aj ďalšie štáty, ako Nórsko či Island. Jeho cieľom je znižovať emisie prostredníctvom ich spoplatnenia.

Rôzne energeticky náročné firmy, ktoré produkujú vysoké množstvo emisií, musia deklarovať, že na ich vypustenie do ovzdušia majú „povolenie“. Jedna povolenka oprávňuje spoločnosť vypustiť do ovzdušia jednu tonu oxidu uhličitého, prípadne ekvivalentného množstva iného plynu.

Systém funguje tak, že európske orgány každý rok vydajú určité množstvo týchto povoleniek. Väčšina spoločností dostáva každoročne pridelený počet bezplatných povoleniek. A množstvo vydaných povoleniek sa každým rokom znižuje.

Ak spoločnosti vyprodukujú viac emisií, ako majú k dispozícii povoleniek, musia si ďalšie jednotky kúpiť v aukcii alebo na trhu s povolenkami. Firmy produkujúce menej emisií môžu svoje povolenky odpredávať uhlíkovo náročnejším spoločnostiam.