Huliak a vzbura nahnevaných

S prezidentkiným odmietnutím Rudolfa Huliaka na pozíciu ministra životného prostredia sa v novovznikajúcej koalícii rátalo. Podľa našich informácií mala prezidentka Ficovi už dávnejšie neformálne odkázať, že ho nevymenuje. Zrejme aj preto sa Andrej Danko nechal počuť, že je to nominácia do prvého kola.

Situácia s Huliakom pritom Smeru prišla celkom vhod. Na Súmračnej sú radi, že médiá sa venujú starostovi Očovej a nie ich nominantom. To platí najmä o Róbertovi Kaliňákovi, ktorý sa pôvodne zdal ako najväčší problém už aj tak personálne poddimenzovaného Smeru.

Fico však potrebuje tento spor vyriešiť rýchlo. Eminentne mu totiž záleží na tom, aby šiel na najbližší summit EÚ (má sa konať 26. a 27. októbra) ako premiér on.

No keďže nechcel byť tým, kto bude mať v rukách čierneho Petra, prezidentku požiadal, aby svoje výhrady komunikovala aj verejne.

Podľa našich informácií s tým boli v SNS dopredu uzrozumení a čakalo sa, že Danko zakrátko navrhne iné meno. V kuloároch sa hovorilo, že by malo ísť o jedného z novozvolených poslancov za SNS, ktorý však nebude až taký kontroverzný a ktorého by už mala prezidentka akceptovať.

Momentálne však tento scenár neplatí. Krátko po prezidentke totiž svoje stanovisko zverejnili tak Huliak, ako aj SNS, pričom obaja deklarovali, že trvajú na pôvodnej nominácii.

Čo spôsobilo túto otočku?

Je dosť možné, že za zmenou postoja SNS je vzbura Rudolfa Huliaka a vlastne aj celého politického prúdu, ktorý zastupuje a ktorý prezidentka, ale ani politickí pragmatici, ako Fico, Pellegrini a Danko, dosť dobre neodhadli.

Dôvod, prečo Huliak nestiahol chvost, je možné zbadať už po krátkej návšteve jeho profilu na Facebooku. Len pár hodín po prezidentkinom vete sa na ňom objavilo nielen stanovisko nespokojného Huliaka, ale aj podporné video od Milana Uhríka z Republiky a Ľuboša Blahu zo Smeru. Okrem toho, nominantovi SNS na sociálnych sieťach vyjadruje podporu aj mnoho jeho voličov a ďalšie osobnosti takzvanej alternatívnej scény. Spoločným menovateľom všetkých týchto príspevkov je výzva ďalej „bojovať s mimovládkami“ a nevzdávať sa. Verejná podpora Huliaka je mimoriadne silná. Silnejšia, ako to vyzeralo na začiatku jeho nominácie.

To, čo možno sledovať v Huliakovom svete, je vzbura voči establišmentu a boj, v ktorom proti sebe stoja on, ako človek milión, a prezidentka, ako človek privilegovanej vrstvy, ktorý sa navyše neštíti podvádzať a meniť pravidlá hry.

Je to vzbura ľudí, ktorí nemajú správny slovník, ktorí nemajú správne názory, ktorí nemajú povolený vstup do médií a už toho majú plné zuby. Je to vzbura nahnevaných, ktorí majú pocit, že im niekto ukradol štát a ešte sa im aj po voľbách, ktoré vyhrali, vysmieva do tváre.

Títo ľudia, ktorí majú pocit, že museli uplynulé roky vždy len kloniť hlavy, spravili všetko pre to, aby dostali niekoho spomedzi seba do vlády. Huliaka ako svojho reprezentanta prekrúžkovali zo 150. miesta kandidátky a prakticky bez priestoru v médiách až medzi dvadsiatku kandidátov s najvyšším počtom odovzdaných hlasov.

A teraz by sa mali napriek víťazstvu vzdať a podvoliť sa tým, voči ktorým sa vo voľbách vzbúrili? Veď to nedáva logiku.  

Práve preto môže byť Huliak ešte tvrdým orieškom nielen pre prezidentku, ale aj pre Danka a zvyšok koalície, kde tento prúd zrejme neodhadli dosť dobre a nepočítali s takýmto odhodlaním.

Pritom Huliak v niečom nemá až také zlé karty.

Minimálne pri téme životného prostredia totiž stelesňuje typického voliča črtajúcej sa koalície. A jeho odporcovia stelesňujú bratislavskú kaviareň. Ak by ho Fico s Dankom potopili príliš rýchlo, nepotešili by tým svojich voličov, ale len červené denníky, kde im to reputáciu aj tak nevylepší.

Navyše, lídri novej koalície musia pamätať aj na vlastnú krehkosť.

Odhodlaný Huliak by mohol prílišný ústupok prezidentke odmietnuť, uraziť sa a znížiť počet poslancov Ficovej koalície na 78. Navyše, jeho odchod by mohol naštrbiť vzťahy v črtajúcej sa koalícii, najmä v klube SNS, kde je viacero podobne zmýšľajúcich ľudí.

Preto s ním budú musieť zachádzať opatrne. To, že Fico si je toho vedomý, sa ukázalo, keď vyhlásil, že odmieta stiahnuť Huliakovu nomináciu, ak tak neurobí SNS.

Na druhej strane, Huliak si svojím spôsobom komunikácie, samozrejme, veľmi nepomohol. Pre svoj zemitý štýl vyjadrovania sa stal ľahkým terčom. Príliš veľa ľudí preto nad ním zlomilo palicu, aj keď o klíme, národných parkoch, medveďoch a problémoch vidieka hovorí to isté, čo väčšina obyvateľov Slovenska.

On sám tak dal svojim protivníkom do rúk zopár tromfov, ktoré ho môžu v konečnom účtovaní stáť krk.

Obzvlášť, ak si k tomu pripočítame Ficovu snahu stihnúť európsky summit. Aj preto líder Smeru začal na prezidentku tlačiť, aby vládu vymenovala buď s Huliakom, alebo bez neho. S tým, že vedením ministerstva životného prostredia by dočasne poverila niektorého z ministrov Ficovej vlády.

Z prezidentského paláca sa však už nechali počuť, že s týmto scenárom by mali problém.

Preto sa zdá, že ak prezidentka v dohľadnom čase neuhne, Huliak sa napokon bude musieť uspokojiť s plánom B. Čiže funkciou štátneho tajomníka alebo predsedu výboru pre hospodárstvo a životné prostredie (to druhé už sám spomenul).

Teda ak nás predstaviteľ vzbury nahnevaných ešte niečím neprekvapí. Napríklad takou vzburou voči Ficovmu plánu stihnúť európsky summit.