No toto rozhodne nie je jediný dôvod.
Z vnútra strany sa totiž už dlhšie ozývajú hlasy, že SaS by bola na tom lepšie bez Sulíka. Takéto reči boli pomerne prekvapivo v centrále strany prítomné aj počas volebnej noci. Vtedy sa v kuloároch viacerí straníci nechali počuť, že nebyť Sulíka, strana by rozhodne ašpirovala na vyšší výsledok.
Motívy kritikov sú pritom rozličné.
Biznis-krídlo strany dlhoročný predseda nahneval niektorými svojimi krokmi v čase pôsobenia na ministerstve hospodárstva, ktoré viacerí označujú za premrhanú príležitosť. Jeden zo straníkov mi svojho času zanietene hovoril, že Galek by bol omnoho lepší minister ako Sulík.
Technológov moci zasa hnevá to, že Sulík vie strane občas pekne zavariť kostlivcami v skrini (Kočner, Haščák), tvrdohlavosťou či podrezaným jazykom, za čo si na ňom následne rady zgustnú červené denníky. To zasa citlivo vníma nemalá časť liberálnych voličov strany. Tento trend mal byť podľa nich badateľný najmä v posledných voľbách, keď mali stranu viacerí voliť napriek, a nie vďaka Sulíkovi.
No a ideológom, ktorých hlasy posilnili prišelci zo Za ľudí, je Sulík málo progresívny.
A aj keď dôvody sú prinajmenšom zvláštne, pretože všetky tieto hlasy spája to, že Sulík im prekáža, lebo uvažuje vlastnou hlavou, vyzerá to tak, že Sulík sa im tentoraz rozhodol nechať voľný priebeh.
Spoločným problémom Sulíkových kritikov je však to, že mu nevedia nájsť vhodného nástupcu.
Galek je nezaujímavý, Gröhling takisto, Bitto Cigániková nemá inú ako ideologickú agendu, a preto je pre pomerne vplyvné biznis krídlo strany nezaujímavá. A Kolíkova je v SaS stále cudzí element, ktorý stále mnohým ľuďom (vrátane Sulíka, ktorý stranu zatiaľ stále pevne drží v rukách) veľmi nevonia.
Ukázalo sa to aj počas volebnej noci, keď Kolíkova v centrále strany chýbala. Dôvodom mal byť jej konflikt s lídrom strany. V kuloároch sa pritom hovorilo, že Sulík oľutoval, že Kolíkovú, Marcinkovú a ďalších ľudí zo Za ľudí priviedol do strany. A rád by sa časom zbavil ľudí, ako Dostál a jeho poslancov za OKS. Ich všetkých považuje za progresívcov, ktorí nielen jemu, ale aj jeho blízkemu okoliu lezú na nervy.
Okrem toho každý z vyššie zmieňovaných (okrem Galeka) by zničili Sulíkovu víziu, s ktorou stranu zakladal a na tlačovke viackrát zopakoval. Teda, že má ísť o pravicovú a liberálnu stranu.
A nikto z nich nemá to, čo má Sulík: vie myslieť vlastnou hlavou a ponúka voličovi niečo (klasickú pravicovú politiku), čo v iných stranách nenájde. Preto sa zdá, že výmena lídra by najskôr znamenala začiatok konca SaS.
Zrejme si to uvedomuje aj Sulík, ktorý momentálne nemá dosť síl proti tomu bojovať, no možno práve preto si nechal aj dve poistky.
Tou slabšou je, že na sneme má navrhnúť, aby sa zmenili stanovy strany a vznikla funkcia čestného predsedu SaS. Jeho úlohou by podľa Sulíka mala byť „dozorná funkcia“. Čo to znamená, však predseda nevysvetlil.
Tou silnejšou poistkou je, že Sulík oznámil, že určite bude kandidovať v najbližších voľbách do Národnej rady. Táto na prvý pohľad nenápadná informácia, ktorá na tlačovke tak trochu zapadla, však ukazuje, že Sulík zas až tak veľmi neodchádza. Ako inak by si mohol dovoliť oznámiť, že za stranu bude kandidovať aj o štyri roky...
A expredseda na kandidátke sa jednoducho nebude dať ignorovať. Obzvlášť, ak má tvrdú hlavu a odhodlanie ísť aj do samovražedných bojov. Že je toho Richard Sulík schopný, sme mohli pozorovať už viackrát.
Skrátka, SaS je Sulík a Sulík je SaS. Ak nenájdu silného nástupcu, strane by prospelo, ak by sa predsedom opäť mohol stať Sulík. Ak nie Richard, tak potom jeho syn Filip. Bolo by to o niečo menej absurdné ako hľadanie nového lídra v starej zostave SaS.
