V Paríži niekto zapálil aspoň dvere od bytu židovských manželov, počas stotisícovej demonštrácie v Londýne sa skandovali slová o džiháde proti neveriacim, na demonštráciu vo Varšave si nórska študentka priniesla plagát s Dávidovou hviezdou v koši. Incidenty zamerané proti židovským podnikom hlási Kanada, Rakúsko, Švédsko, synagógy a židovské pamiatky po celom západnom svete dostali pre istotu dodatočnú ochranu.
Polícia je dnes organizovaná lepšie ako pred sto rokmi a Židov je tiež v Európe oveľa menej ako pred sto rokmi, takže následky nie sú také drastické, ale aj tak je potrebné si to priznať: toto sú presne tie pomery, ktoré kedysi viedli k pogromom. A ich základ je náboženský, nie etnický. Antisemitizmus v islamskom svete je extrémne silný.
V ankete o najviac nenávidenom štáte na svete sa Izrael umiestňuje na prvej priečke aj vo veľmi vzdialených štátoch, ako sú Malajzia, Brunej, Kazachstan alebo Mauritánia, pritom väčšina tamojších obyvateľov v živote nestretla žiadnych Izraelčanov ani Palestínčanov osobne.
Spoločným prvkom je islam, ktorý Židom určuje pozíciu podrobených inovercov („dhimmi“), ktorým majú moslimovia prirodzene vládnuť. Opačné usporiadanie, ktoré nastalo v súčasnom Izraeli, je facka Alahovi, ktorá vyvoláva nekonečnú nenávisť pravoverných. A ak sa táto nenávisť nemôže vyšantiť na Izraeli samotnom, vždy sa môže aspoň odreagovať hodením Molotovovho kokteilu do najbližšej synagógy.
