V Paríži niekto zapálil aspoň dvere od bytu židovských manželov, počas stotisícovej demonštrácie v Londýne sa skandovali slová o džiháde proti neveriacim, na demonštráciu vo Varšave si nórska študentka priniesla plagát s Dávidovou hviezdou v koši. Incidenty zamerané proti židovským podnikom hlási Kanada, Rakúsko, Švédsko, synagógy a židovské pamiatky po celom západnom svete dostali pre istotu dodatočnú ochranu.

Polícia je dnes organizovaná lepšie ako pred sto rokmi a Židov je tiež v Európe oveľa menej ako pred sto rokmi, takže následky nie sú také drastické, ale aj tak je potrebné si to priznať: toto sú presne tie pomery, ktoré kedysi viedli k pogromom. A ich základ je náboženský, nie etnický. Antisemitizmus v islamskom svete je extrémne silný.

V ankete o najviac nenávidenom štáte na svete sa Izrael umiestňuje na prvej priečke aj vo veľmi vzdialených štátoch, ako sú Malajzia, Brunej, Kazachstan alebo Mauritánia, pritom väčšina tamojších obyvateľov v živote nestretla žiadnych Izraelčanov ani Palestínčanov osobne.

Spoločným prvkom je islam, ktorý Židom určuje pozíciu podrobených inovercov („dhimmi“), ktorým majú moslimovia prirodzene vládnuť. Opačné usporiadanie, ktoré nastalo v súčasnom Izraeli, je facka Alahovi, ktorá vyvoláva nekonečnú nenávisť pravoverných. A ak sa táto nenávisť nemôže vyšantiť na Izraeli samotnom, vždy sa môže aspoň odreagovať hodením Molotovovho kokteilu do najbližšej synagógy.

Je prekvapujúce, že na západe vôbec niekto čakal niečo iné. Demografia určuje charakter krajiny, a pokiaľ v nejakom meste žije 20 percent moslimov, budú tam zhruba z pätiny panovať pomery typické pre islamský svet; ak päťdesiat percent, tak z polovice.

Islam a sekulárny liberalizmus európskeho strihu sú rovnako nezmiešateľné entity ako olej a voda – možno prejsť od jedného k druhému, ale ťažko byť zároveň liberálom a pritom úprimne veriť, že na zemi má jedného dňa zavládnuť právo šaría. Väčšina islamského sveta vyhnala po roku 1948 všetkých Židov, ktorí v ňom predtým žili, a bohužiaľ, možno očakávať, že čím islamskejšie mesto v Európe, tým viac sa jeho obyvateľstvo bude snažiť o to isté.

Nie všetci európski antisemiti sú moslimovia. Nórka, ktorá chodila po Varšave s plagátom „zameťte špinu“, bola klasický blonďavý nordický typ. To, čo ale islamská časť populácie dodáva, je hrubá sila: rozdiel medzi tým, keď sa niekde zíde dvadsať ľudí alebo keď sa ich stretnú tisíce. Pokiaľ také zhromaždenie prerastie určité medze, môžu si byť jeho účastníci takmer istí faktickou beztrestnosťou, pretože aj keby sa stalo čokoľvek, takú kapacitu väzníc žiadny moderný štát nemá.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.