Prebiehajúca Synoda o synodalite je len ďalším dejstvom teologickej drámy, v ktorej dochádza ku konfliktu progresívneho a konzervatívneho krídla cirkvi. Pápež sa snaží, aby progresívci v cirkvi získali požadované inovácie a konzervatívci zas istotu, že učenie cirkvi sa nemení. Dráma bude pokračovať buď transformáciou tohto učenia, alebo inštitucionálnou katastrofou. Píše Ross Douthat.
Františkova éra v rímskom katolicizme je dobrým príkladom toho, ako sa nenormálne, ba dokonca výnimočné veci môžu pri dostatočnom opakovaní javiť ako staré a status quo. Divokosť posledného desaťročia je nepopierateľná: prvá pápežská rezignácia po stáročiach, vymenovanie nového pápeža, ktorý začal hľadať prostriedky na zmenu katolíckeho učenia, pokusy o vzburu zo strany jeho vlastných kardinálov, rastúce hrozby schizmy zo strany tradičného aj progresívneho krídla cirkvi.
Dlhý čas bolo písanie o tomto všetkom naliehavé. Nech už bol čitateľ katolík alebo nie, bolo dôležité sprostredkovať obrovskú drámu, ktorá obklopuje najväčšiu náboženskú inštitúciu na svete.