Šimkovičová: Ignorácia je pre médiá dostatočným mementom, aby si vstúpili do svedomia

Pred voľbami sa SNS sťažovala, že nemáte prístup do mainstreamových médií. A teraz ste tri médiá nepustili na svoju tlačovku. Nezdá sa vám, že si tým protirečíte?

Myslíte Sme, Denník N a Aktuality? Skúste si urobiť rešerš, ako o nás informovali. Oni robia tendenčnú prácu, lebo asi niekomu slúžia. Novinári musia byť nezávislí a dávať priestor obom stranám. 

Nie je však kontraproduktívne ich úplne bojkotovať? Nebolo by lepšie ich kritizovať?

My nie sme vychovávatelia. Ignorácia je pre nich dostatočným mementom, aby si vstúpili do svedomia. Ak teda nejaké majú. 

Mohlo by Vás zaujímaťZ hĺbky duše odmietam akúkoľvek spojitosť s nálepkou dezinformátora, napísala Šimkovičová

Keď sa ujmete mandátu ministerky kultúry, ste pripravená čeliť protestom kultúrnej obce?

Tým, že nereagujem na tú bezbrehú kritiku, tak mám dojem, že sa situácia začína otáčať. Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Ja nebudem s níkým viesť dialóg v boji. Kultúra je aj o tom, aký máte prejav. Očakávam, že ak budeme diskutovať, bude to v priateľskej rovine. Nemusíme mať rovnaké názory, ale mali by sme sa spoločne snažiť o riešenia a hľadať kompromisy.

Čo hovoríte na obvinenie, že ste homofóbna?

Myslím, že som bola aj nominovaná na homofóba roka. Ale je ironické, že práve ľudia, ktorí organizujú podobné súťaže ako Homofób roka hovoria, že uznávajú vedu. Aj počas covidu o nás hovorili, že sme dezoláti a dezinformátori. A pritom sami popierajú, že existuje iba ženské a mužské pohlavie. 

Mohlo by Vás zaujímaťSNS na čelo envirorezortu namiesto Huliaka nominovala Tomáša Tarabu

Čiže keď ste písali o zvrátenej LGBT ideológii, mysleli ste transgenderizmus? Nie ste proti homosexuálom?

Absolútne. Bolo to chytanie za slovíčka. Mám množstvo homosexuálnych priateľov a niekedy je homosexuál lepší ako priateľka. Neexistuje tam taká rivalita ako medzi ženami. Nemám nič ani proti lesbám. Mám medzi nimi kamarátky a do dnešného dňa s nimi komunikujem. To sú všetko ľudia, ktorí sa nechcú zaradiť k tým, čo chodia vykrikovať na rôzne pochody a nosia kožené obojky či náhubky. Žijú normálny život. 

Ak budem ministerka kultúry, prídem na ministerstvo a uvidím tam dúhovú vlajku, tak ju dám dole. Ani iné menšiny, napríklad postihnutí ľudia, nemajú v týchto budovách svoje vlajky. Tak buďme spravodliví.