Hoci prípravu a následné schválenie návrhu sprevádzalo i vyvolalo viacero emocionálne podfarbených reakcií na strane jeho priaznivcov i oponentov, prijatý text je podľa BBC „najmäkšou“ verziou spomedzi viacerých návrhov.
Alternatívny dokument „Európskej solidarity“ (8221) rátal s okamžitým zákazom UPC a návrh skupiny poslancov z rôznych frakcií (8262) chcel uľahčiť odobratie majetku UPC a prechod jednotlivých farností či eparchií k národne orientovanej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU).
Čo vlastne parlament v prvom čítaní schválil
Prijatý návrh zákona namiesto toho obsahuje zložitý a zdĺhavý proces, na konci ktorého by mohol stáť zákaz konkrétnej cirkevnej jednotky. „Iné možnosti by neprešli cez Európsky súd pre ľudské práva,“ zdôvodnila zvolený postup poslankyňa Jevgenia Kravčuková, zástupkyňa predsedu komisie Najvyššej rady pre informácie a humanitárnu politiku.
V praxi by to znamenalo iniciatívu Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia (DESS), ktorá najprv identifikuje, či daná náboženská organizácia má svoje centrum v Rusku. Následne dá cirkvi pokyn na nápravu tejto situácie. Ak k náprave nedôjde, DESS podá na túto konkrétnu právnickú osobu žalobu na súd, ktorý potom vydá rozhodnutie o zákaze.
Celý proces vydania zákazu činnosti cirkvi podľa tejto schémy by v praxi trval nielen mesiace, ale aj roky. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj fakt, že UPC ako právnická osoba neexistuje, ale je zložená z menších jednotiek – eparchií a farností, ktorých počet niektoré zdroje odhadujú na deväť tisíc.
Šéf ľudskoprávnej organizácie Public Advocacy Oleh Denisov uvádza v rámci UPC až 12-tisíc náboženských organizácií a tvrdí, že zákon nebude znamenať okamžitý zánik UPC. „Nie je to okamžitá akcia. Všetko treba dokázať. Sú tam aj odvolacie práva a podobne. Preto je tento mechanizmus z môjho pohľadu jednoducho nerealizovateľný," tvrdí obhajca ľudských práv.
Zákon treba zefektívniť
Na odstránenie takýchto „slabín“ návrhu zákona plynie poslancom od jeho schválenia v prvom čítaní štrnásťdňová lehota. Počas nej môžu podávať svoje pozmeňovacie návrhy. Situáciu však sledujú aj oči „západných partnerov“, ktoré už mali svoj očividný vplyv na „mäkkú“ formu prijatého návrhu a ich regulatívny účinok zrejme zabráni nadmerným excesom aj pri druhom čítaní.
Zástancovia tvrdšieho postupu proti UPC sa totiž netaja zámerom zapracovať do zákona reštriktívnejšie prvky. Nádeje vkladajú najmä do „Maľukových návrhov“, podľa ktorých bude mať súd právo zakázať činnosť náboženským organizáciám, ktorých oprávnené osoby boli odsúdené za zločiny proti národnej bezpečnosti. V súčasnosti sa takéto súdne spory vedú proti viac ako šesťdesiatim klerikom z UPC, z ktorých sú šestnásti biskupi. A odsúdenie biskupa bude podľa tohto návrhu logisticky výhodnejšie, pretože by sa tak mohla zakázať činnosť celej jemu zverenej organizačnej jednotky. Týmto spôsobom by sa predišlo paralyzovaniu DSS a súdov tisíckami žalôb.
Zákon sa UPC vlastne netýka
Podľa predstaviteľov UOC je návrh prijatý v prvom čítaní v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a s ukrajinskou ústavou. Cirkev obviňuje Kyjev z očierňovania svojich členov ako „agentov Ruskej federácie“ a pripomína synodu z vlaňajšieho mája, na ktorej vyhlásila prerušenie vzťahov s Ruskou pravoslávnou cirkvou (RPC). Vládna komisia však tento krok považuje za nedostatočný, keďže kánonické udelenie plnej „autokefálie“ musí prísť od materskej cirkvi (v tomto prípade RPC), čo sa však doposiaľ neudialo.
Ukrajinský minister kultúry Rostislav Karandejev predstavil možný scenár pre klérus a majetok UPC, ak návrh zákona po druhom čítaní podpíše prezident. Pripomenul, že ponuka pre členov UPC prejsť k národne orientovanej PCU je na stole už dlho a stále trvá.
Hovorca UPC metropolita Kliment vyhlásil, že návrh zákona č. 8371 sa týka náboženských organizácií pridružených k Ruskej federácii a UPC takou organizáciou nie je. „Prijatie návrhu zákona o zákaze náboženských organizácií pridružených k Rusku v prvom čítaní Najvyššou radou Ukrajiny nemá právne dôsledky pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev a samotný projekt sa netýka UPC,“ uviedol metropolita.
„Tému náboženstva opäť hrubo zneužili notorickí poslanci na svoje politické intrigy. (...) Bol prijatý skutočne škandalózny návrh zákona, ktorý obsahuje mnohé provokatívne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou. Netýka sa to UOC, ale náboženských organizácií spojených s Ruskom všeobecne. Podľa všetkých zakladajúcich dokumentov naša cirkev taká nie je, “ povedal hierarcha a pripomenul, že prípadný zákon má pred sebou ešte dlhú cestu.
Darček pre Putina
Poslanec Artem Dmytruk uviedol, že prijatie návrhu zákona prospešné pre PCU a bývalého prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka, ale neslúži záujmom samotnej Ukrajiny. „Chápem výhody pre PCU, pre ktorú to bude znamenať elimináciu konkurenčnej denominácie v podobe UPC. Nevidím však, aké výhody prinesie tento zákon nášmu štátu. POC nie je Ruská pravoslávna cirkev. UPC nie je Moskovský patriarchát Nezamieňajme si to. Toto je manipulácia,“ povedal Dmytruk.
Zdôraznil, že UPC nie je nepriateľom štátu, ale zastupuje šesť miliónov Ukrajincov, z ktorých väčšina podporuje Ukrajinu v prvej línii alebo v rôznych funkciách. Podľa poslanca bude prijatie zákona prínosom pre Putinove „morbídne ambície chrániť práva pravoslávnych veriacich na Ukrajine.“ Zamýšľaný zákaz bude podľa Dmytruka pre Putina výhodný, lebo bude môcť tvrdiť: „Povedal som vám, že na Ukrajine prenasledovali pravoslávnych veriacich a ja ich teraz chránim!" Poslanec preto obvinil hlasujúcich za návrh z rozvracania jednoty Ukrajiny a kroku k totálnej vojne.
Podobne sa v rozhovore pre BBC vyjadril aj metropolita Kliment: „Cirkev sú v prvom rade ľudia. Navyše, títo ľudia sú občanmi Ukrajiny. Mnohí z nich bránili svoju krajinu pred Ruskom, mnohí z nich zomreli ako hrdinovia. Preto treba otázku položiť inak: Môže tento dokument ohroziť veriacich občanov Ukrajiny? (...) Politici opäť vydávajú náboženské presvedčenie miliónov Ukrajincov napospas svojim korporátnym intrigám.“