Vojna stopla izraelskú ekonomiku: Ťažko sa sústrediť na každodennú prácu, keď máte existenčné starosti

Od útoku hnutia Hamas, ktoré EÚ zaraďuje na zoznam teroristických organizácií, na izraelských civilistov, uplynuli už takmer tri týždne. Krvavé plienenie si vyžiadalo viac ako 1 400 obetí a ďalšie životy každý deň hasnú po izraelskom bombardovaní strategických miest v pásme Gazy. Armáda je podľa tvrdení lídrov pripravená aj na pozemnú operáciu a čaká sa na zelenú od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý zjavne prehodnocuje všetky možné riziká. Jeho krajina stojí medzi dvoma mlynskými kameňmi a dobrá možnosť neexistuje.

V prípade spustenia operácie reálne hrozí aj širší konflikt na severe s libanonským Hizballáhom, za ktorým zase stojí Teherán. Takýto horúci regionálny konflikt by pre globálnu ekonomiku znamenal mnoho neistoty a pravdepodobne aj upravovanie prognóz vývoja negatívnym smerom. No na prvom mieste by utrpelo hlavne izraelské hospodárstvo. To už teraz, krátko po útoku, prežíva akúsi klinickú smrť, keď sa bežný život Izraelčanov na chvíľu takmer zastavil.

Spotrebitelia stopli výdavky, reštaurácie sú zavreté a taxikári bez práce

Prvotný šok z útoku Hamasu zo 7. októbra prinútil zatvoriť izraelské bary a reštaurácie zatvoriť a tiež sa zrušili stovky letov. Mobilizácia približne 360-tisíc vojenských záložníkov spôsobila, že podniky, ktoré ostali otvorené, nemajú dostatok zamestnancov.

Tel Aviv v prvých dňoch uzavrel všetky rozostavané objekty. Tento týždeň boli pod prísnymi opatreniami opäť otvorené, no Reuters na základe správy z odvetvia uvádza, že nečinnosť v tomto sektore stála tamojšiu ekonomiku zhruba 37 miliónov dolárov denne.

„Nie je to zásah len pre dodávateľov alebo priemyselníkov,“ povedal Raul Sarugo, prezident Izraelského združenia staviteľov. „Je to zásah pre každú domácnosť v Izraeli,“ dodal.

Britský denník Financial Times (FT) zase priniesol vyjadrenia podnikateľa Jeremyho Welfelda. Ten pred útokom vyrábal v pivovare zhruba 50-tisíc litrov piva mesačne a jeho 14 reštaurácií po celej krajine denne prilákalo tisíce zákazníkov. Teraz pivovar nevyrába nič, dvanásť jeho reštaurácií je zatvorených a do jednej z dvoch, ktoré zostali otvorené, prišlo denne len zopár ľudí.

„V bežný deň je to 50 až 150 ľudí. Otvoríte tak vôbec reštauráciu?“ pýtal sa Welfeld.

Nina Mizrahiová, taxikárka zo severného Izraela, absolvovala v priebehu bežného týždňa 20 až 40 jázd denne. Po útoku Hamasu absolvovala v priemere jednu. „Nie je žiadna práca,“ cituje ju Financial Times.

Útok zároveň prišiel pred hlavnou časťou turistickej sezóny, ktorá bude pravdepodobne slabá. „Zrušenie zájazdov nám prichádza denne,“ povedala pre britský denník Ganit Pelegová, predsedníčka Asociácie izraelských sprievodcov. Dodala, že kolaps v podnikaní pripomína to, čo sa stalo počas pandémie: „Práve sme sa zotavili z covidu. A sme tu znova.“

Problémy hlásia aj technologické firmy

Špičkoví technologickí hráči, ktorí tvoria zhruba 18 percent izraelského HDP a polovicu celého vývozu, takisto zápasia s problémami. Pre lepšiu predstavu, veľkosť izraelského hospodárstva je na úrovni bezmála 522 miliárd dolárov a je zhruba štvornásobne väčšie než to slovenské.

„Produktivita výrazne klesá, pretože je ťažké sústrediť sa na každodennú prácu, keď máte existenčné obavy,“ uviedol Barak Klein, finančný riaditeľ spoločnosti ThetaRay. Reuters dopĺňa, že dvanásť z 80 izraelských zamestnancov firmy bolo povolaných do zálohy. Ostatní majú doma deti na distančnom vzdelávaní. A stále pretrváva neustály strach z raketovej paľby.

Generálny riaditeľ Izraelského úradu pre inovácie Dror Bin pre agentúru uviedol, že podľa odhadov 10 až 15 percent pracovníkov v oblasti špičkových technológií povolali do záložnej služby.

„Boli sme v kontakte so stovkami technologických spoločností, najmä s podnikmi v ranom rozvojovom štádiu,“ dodal Bin s vysvetlením, že mnohým dochádzajú peniaze. Jeho úrad preto zriadil fond v hodnote 25 miliónov dolárov, ktorý má stovke technologických startupov pomôcť prežiť.

Dlhová situácia a zhoršujúci sa rating

Vláda zároveň prisľúbila, že výdavky na financovanie vojny a kompenzácie pre postihnuté domácnosti a podniky budú „bez limitov“, píše Reuters. To sa, samozrejme, premietne do vyššieho rozpočtového deficitu a vyššieho dlhu.

Vo štvrtok minister financií Bezalel Smotrich oznámil plán pomoci podnikom, ako aj pracovníkom, ktorí sa nemôžu dostať do práce, dopĺňa ďalej FT. Zasiahla aj centrálna banka, ktorá minulý týždeň oznámila, že predá až 30 miliárd dolárových rezerv, aby podporila šekel, ktorý sa oproti doláru prepadol o viac ako päť percent.

Smotrich uviedol, že v dôsledku plánov pomoci by deficit vlády mohol v tomto roku vzrásť na 3,5 percenta, čo je trojnásobok toho, čo si vláda predtým stanovila. A ekonómovia podľa informácií Financial Times predpovedajú oveľa väčší deficit v budúcom roku.

Navyše hrozí, že vláda bude za svoj dlh platiť viac. Podľa agentúry Reuters ratingové agentúry varovali, že by mohli znížiť hodnotenie úverovej spoľahlivosti krajiny.

Rafi Gozlan, hlavný ekonóm investičného domu IBI, uviedol, že Izrael ide do vojny v lepšej pozícii ako v predchádzajúcich konfliktoch. Ako výhodu oproti minulosti vníma nižší pomer dlhu k HDP, ktorý je na úrovni približne 60 percent, a tiež to, že centrálna banka disponuje tučným devízovým vankúšom vo výške zhruba 200 miliárd dolárov.

„Umožňuje to Izraelskej banke aj vláde financovať potrebný rozpočtový deficit, ktorý sa pomerne prudko zvýši,“ uviedol s dôvetkom, že zníženie ekonomickej aktivity zrejme nebude veľké, ale bude úzko súvisieť s „dĺžkou a hĺbkou vojenskej operácie“.

Rast izraelského hospodárstva sa spomalí

Útok Hamasu, očakávaná odveta izraelskej armády a napätie v celom regióne rozkolísali aj trhy, pričom index TA-35, čo je akási izraelská podoba amerického S&P 500, klesol zhruba o desať percent.

Investori podľa Financial Times stavili na predĺženie konfliktu s veľkými ekonomickými nákladmi. Hlavný ekonóm tamojšej investičnej banky Psagot uviedol, že následky by mohli byť horšie ako mesačná konfrontácia Izraela s Hizballáhom v roku 2006, čo bola jedna z najväčších vojen v poslednom období. Podľa ekonóma by sa hospodársky výkon mohol v treťom až štvrtom kvartáli znížiť o 2 až 3 percentá.

„Čaká nás dlhá operácia, ktorá si na izraelskej ekonomike vyberie vážnu daň,“ uviedol Guy Beit-Or. „Ľudia rušia dovolenky, večierky, podujatia. Ľudia zostávajú doma. Deti sú doma, takže veľa ľudí nemôže pracovať,“ dodal.

Aktualizované prognózy izraelskej centrálnej banky takisto naznačujú, že hospodársky rast sa vinou vojny spomalí. Hrubý domáci produkt sa podľa nich v roku 2023 zvýši o 2,3 percenta a v roku 2024 o 2,8 percenta, čo je značný pokles oproti predchádzajúcim očakávaniam, že rast v oboch rokoch dosiahne 3 percentá, upozorňuje Bloomberg. Prognóza pritom ráta s tým, že konflikt sa obmedzí len na juh krajiny. Guvernér banky Amir Yaron uviedol, že širšia vojna by ovplyvnila jeho odhady.

Vojna ako odrazový mostík?

Hoci Izrael vo svojej modernej histórii viedol viacero vojen, jeho ekonomika vždy odolávala. Kvitnúci obranný priemysel bol v minulosti jedným z dôležitých faktorov, ktoré napriek množstvu vojenských konfliktov ťahali hospodárstvo k slušnému rastu. Podľa úradníkov, na ktorých sa odvoláva Reuters, je to, čo sa deje dnes, iné.

Medzi izraelskou verejnosťou je „emocionálna kríza“, ktorá si vyberá svoju daň, povedal pre agentúru Leo Leiderman, hlavný ekonomický poradca banky Hapoalim, jednej z najväčších bánk v krajine. „Ľudia budú vzhľadom na neistotu a nálady minimalizovať svoje spotrebné výdavky,“ dodal.

Tie sú pritom hlavným motorom vyspelých hospodárstiev a predstavujú približne dve tretiny hospodárskej aktivity. Škody by preto mohli byť značné.

„Izrael sa dokázal pozoruhodne dobre spamätať zo všetkých nedávnych bojových udalostí,“ povedal pre agentúru Reuters vysokopostavený predstaviteľ izraelského ministerstva financií. „Zdá sa, že toto je dramatickejšia udalosť, aj keď je na to (presné zhodnotenie) naozaj veľmi skoro,“ dodal.

Jon Medved, výkonný riaditeľ globálnej investičnej platformy OurCrowd, očakáva, že izraelská ekonomika sa znova odrazí od dna. Rovnaký názor má aj Erel Margalit, zakladateľ Jerusalem Venture Partners, spoločnosti spravujúcej rizikový kapitál. Poukazuje na to, že hoci investori kladú veľa otázok týkajúcich sa konfliktu, stále sa uzatvárajú obchody v silnom technologickom sektore, ktorý je dostatočne pevný na to, aby sa s krízou vyrovnal.

„Priemysel špičkových technológií sme vybudovali práve počas bezpečnostných výziev,“ uzavrel Margalit.