Hrozí veľký geopolitický konflikt? Finančné trhy to vidia inak

Útoky militantov z palestínskeho hnutia Hamas na obyvateľov Izraela vyvolali obavy z ďalšej veľkej vojny. Skloňuje sa eskalácia konfliktu so zapojením regionálnych mocností ako Irán, či dokonca globálnych veľmocí vrátane Spojených štátov amerických a Ruska.

Zatiaľ čo stránky novín a sociálnych sietí plnia rôzne viac či menej katastrofické scenáre, na finančných trhoch vládne pokoj. Vývoj najvýznamnejších akciových indexov pôsobí, akoby sa vo svete nič nedialo. Rovnako nevidieť významné pohyby na komoditných trhoch.

Základný americký index S&P 500 v prvých dňoch po palestínskych útokoch rástol, potom mierne klesal. Pokles je však v jednotkách percent. Podobný vývoj môžeme pozorovať pri ďalších amerických indexoch, ale aj na európskych trhoch. Nevidieť útek k dlhopisom ani dramatický nárast ceny ropy.

Tento vývoj môže mať rôzne interpretácie. Buď sú investori neschopní vyhodnotiť závažnosť súčasných problémov, alebo ich, naopak, vyhodnocujú lepšie než iní.

Kolektívna múdrosť trhov

Prekvapivý pokoj na finančných trhoch si všimol vo svojom komentári pre Financial Times aj Ruchir Sharma, šéf medzinárodných aktivít spoločnosti Rockefeller Capital Management. Tvrdí, že finančné trhy oproti jednotlivcom lepšie chápu, že riziko je historickou konštantou.

Sharma pripomína, že pokojná reakcia na krízové momenty nie je unikátna, ale ide o opakujúci sa vzorec na trhoch. Pripomína napríklad 11. september 2001. Kľúčový index S&P 500 vtedy poklesol o 12 percent, čo však bolo umocnené prebiehajúcou recesiou. A do 11. októbra stratu celkom zmazal.

Nejde však o len o jednotlivé prípady. Pohľad na 25 geopolitických kríz v období po druhej svetovej vojne ukazuje, že index S&P 500 po nich klesol v priemere o štyri percentá, dno dosiahol v priebehu 15 dní, a za 33 dní sa vrátil na pôvodné hodnoty. Mimochodom, 16 z uvedených kríz sa týkalo regiónu Blízkeho východu.

Podľa Sharmu „kolektívna myseľ trhu“ uznáva geopolitické riziko ako historickú konštantu. V tomto zmysle interpretuje jednotlivé udalosti. Otázka teda neznie, či je situácia na Blízkom východe nebezpečná, ale či je teraz nebezpečnejšia ako počas predchádzajúcich kríz. Podobne sa Sharma pýta, či je Rusko nebezpečnejšou mocnosťou po strate polovice svojej bojovej kapacity na Ukrajine, alebo či je dnes Čína väčšou hrozbou napriek neustálemu oslabovaniu jej hospodárstva.

Takéto vnímanie geopolitických problémov stabilizuje trhy v krízových obdobiach. To, čo Sharma označuje za „kolektívnu myseľ trhu“, podľa neho posudzuje hrozby vyváženejšie a menej zaujato než jednotlivci. A teraz, uzatvára Sharma, vysielajú trhy posolstvo, že naše najhoršie obavy sa nenaplnia.

Koľko na svoje predpovede stavíte?

Nejde však len o odlišné vnímanie rizika. Ako som napísal v marci 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine, dianie na finančných trhoch je svojím spôsobom instantným prieskumom verejnej mienky. Nákup a predaj cenných papierov je vždy založený na očakávaniach ohľadne budúcnosti a rast alebo pokles ceny odrážajú, či ohľadom budúcich výnosov prevažuje optimizmus alebo pesimizmus.

Názory prejavené na finančných trhoch sú nereprezentatívne, predstavujú však pohľad ľudí v priemere bohatších a zrejme lepšie zorientovaných v aktuálnom dianí. No hlavný rozdiel spočíva v niečom inom. Investori či obchodníci na svoj odhad situácie stavia reálne peniaze – na rozdiel od rôznych analytikov a novinárov, či ľudí na sociálnych sieťach, ktorých zlý odhad nič nestojí.

Práve naopak, mediálny svet i sociálne siete prehnaný katastrofizmus odmeňujú. Katastrofické správy priťahujú pozornosť. Médiá a používatelia sociálnych sietí sú odmenení vyššou sledovanosťou, čo v prípade médií znamená aj vyššie potenciálne príjmy.

Málokto sa obťažuje spätne kontrolovať, či predpovede jednotlivých komentátorov a analytikov boli správne alebo nesprávne. A keď už, skôr budú pohanení za prílišný optimizmus, než za opačné zlyhanie. Keď to dopadne lepšie, ako predpovedali, vždy môžu povedať, že to dobre dopadlo len vďaka ich varovaniam (spomeňme si na obdobie pandémie, exponenciálne rastúce grafy a prorokované plné mraziace boxy).

Investori na finančných trhoch tento luxus beztrestnosti nemajú. Zlý odhad situácie znamená finančnú stratu. Ak investujete vlastné peniaze, následky pocítite hneď. Ak investujete cudzie, síce realizujete stratu na cudzí účet, ale v dlhšom období vám už nikto svoje peniaze nezverí.

Preto majú investori väčšiu motiváciu správať sa racionálne. Neznamená to, že by títo ľudia nerobili chyby. Nesprávne odhady jednotlivcov však absorbuje trhový mechanizmus. Niekto prehnane nakupuje, iný prehnane predáva, tieto chyby sa však vzájomne eliminujú. Zmeny cien aktív ako kolektívny výsledok preto reprezentujú veľmi rozumný odhad. To, čo Sharma personifikuje ako kolektívnu myseľ.

Mimochodom, onen článok spred roku a pol tvrdil, že finančné trhy nevidia v ruskej vojne na Ukrajine globálny problém, že ide o regionálny problém Európy, ktorý Ameriku netrápi, a že je to problém najmä pre firmy s väzbami na ruskú ekonomiku. To bolo desať dní po začiatku invázie. Zdá sa, že to bol celkom dobrý odhad.