Ruská vojna: trhy ukazujú, že investori globálnu ekonomickú katastrofu neočakávajú

V čase prebiehajúcej vojny sa môže zdať sledovanie finančných trhov málo zaujímavé. Zvlášť to platí v súčasnej dobe emócií, ktoré ovládajú mediálny priestor aj politiku. Vyskúšali sme si to už pri migračnej kríze či pandémii čínskeho koronavírusu. Finančné trhy tiež podliehajú emóciám, keď však ide o peniaze, ľudia bývajú predsa len opatrnejší.

Dianie na finančných trhoch je svojím spôsobom instantným prieskumom verejnej mienky. Nákup a predaj cenných papierov je vždy založený na očakávaniach ohľadne budúcnosti. Tie sa, samozrejme, medzi ľuďmi líšia a vždy, keď jeden predáva, druhý kupuje. Rast či pokles ceny predstavujú agregovaný indikátor optimizmu či pesimizmu ohľadne budúcich výnosov.

Názory prejavené na finančných trhoch sú, samozrejme, nereprezentatívne. Predstavujú však pohľad ľudí v priemere bohatších a zrejme lepšie zorientovaných v aktuálnom dianí. Najmä však ľudí, ktorí idú s kožou na trh. Na svoj odhad situácie stavia reálne peniaze – na rozdiel od rôznych analytikov, novinárov, politikov či ľudí na sociálnych sieťach, ktorých zlý odhad nič nestojí (ako upozorňuje Marian Kechlibar).

Európska vojna, európsky problém

Nie je prekvapením, že akciové trhy na ruskú inváziu zareagovali výpredajmi. Prvotný šok zo štvrtkového útoku bol len krátkodobý a výraznejšia reakcia sa na trhoch prejavila až v druhej polovici minulého týždňa. Dopad na jednotlivé akcie bol nerovnomerný.

Porovnanie vývoja amerických a európskych indexov ukazuje výrazný rozdiel vo vnímaní situácie na oboch stranách Atlantiku. Zatiaľ čo európske akcie stratili od polovice februára priemerne desatinu svojej hodnoty, tým americkým sa darilo hodnotu udržať. V prvom týždni konfliktu na Ukrajine americké akciové indexy dokonca mierne rástli. Oslabovalo aj euro voči doláru.

Zaujímavá je tiež situácia v strednej Európe. Index pražskej a varšavskej burzy po úvodnom šoku kopíruje západnú Európu, budapeštiansky a viedenský však zaznamenali až dvojnásobný pokles. Dôvodom sú možné problémy bánk, ktoré sú na týchto burzách obchodované. Oslabovali aj stredoeurópske meny, česká a poľská centrálna banka dokonca v piatok intervenovali na posilnenie koruny a zlotého.

O ruských akciách nemá zmysel písať. Ich hodnota sa prepadla na dno podobne ako hodnota rubľu a ruská burza zostala pre obchodovanie s nimi zatvorená – zatiaľ do 8. marca.

Zaujímavé je aj porovnanie reakcie akciových trhov na ukrajinskú krízu s reakciou na začiatok pandémie čínskeho koronavírusu. Pred dvoma rokmi stratili akcie v priebehu mesiaca priemerne tretinu hodnoty. Trend v Európe a Amerike bol pritom veľmi podobný, hoci aj vtedy boli americké akcie zasiahnuté o čosi menej. Podobne ako na začiatku pandémie investori reagujú na základe obmedzených informácií.

Zdá sa, že investori zatiaľ považujú vojnu za menší ekonomický problém v porovnaní s tým, čo očakávali na začiatku pandémie. V prvých dňoch zrejme predpokladali buď krátke trvanie konfliktu, alebo len obmedzené ekonomické dopady. V minulom týždni sa však prejavili obavy zo západných sankcií voči Rusku a riziko dlhotrvajúceho konfliktu. Oboje by prinieslo problémy nielen podnikom, ktoré majú priame obchodné väzby na Rusko.

Hoci európske akciové indexy ukazujú pokles, ten sa netýka všetkých akcií rovnako. Výrazný pokles zasiahol najmä banky, ktoré mali väzby na ruskú ekonomiku – francúzska Société Générale stratila vyše 40 percent svojej hodnoty, rakúska Raiffeisen viac než polovicu. Pokles hodnoty sa týkal aj bánk, ktoré nemajú výraznejšie zapojenie v Rusku, ale podnikajú v strednej Európe – viac než tretinu hodnoty stratila rakúska Erste, vlastník Slovenskej sporiteľne, a maďarská OTP.

Výrazný pokles sa týkal aj niektorých nefinančných spoločností, viac než tretinu hodnoty stratili napríklad akcie automobilky Renault, výrobcu pneumatík Nokian či leteckej spoločnosti Wizz Air. Na druhej strane akcie zbrojárskych firiem v minulom týždni rýchlo rástli, či už sa pozrieme na britský BAE Systems, nemecký Rheinmetall alebo Českú zbrojovku.

Zároveň sa zdá, že Američanov konflikt v Európe príliš neznepokojuje. Americké akcie reagujú na iné správy ako tie z Ukrajiny, predovšetkým na domáce ekonomické faktory a možné zmeny v politike centrálnej banky. Vojna v Európe je zatiaľ predovšetkým európsky problém, keďže americká ekonomika je s tou ruskou prepojená menej než ekonomiky európskych štátov. Nie je preto prekvapivé, že Američania sú ochotnejší Rusko sankcionovať.

Rastú ceny komodít, najmä pšenice

U cien komodít je situácia rôzna. Zlato a striebro zatiaľ výrazne nerástli. Neprejavuje sa teda snaha investorov utiecť k bezpečnému uloženiu peňazí do drahých kovov, ktorá je typická pre obdobie krízy. Podobne to platí o bitcoine, ktorý môžeme považovať za kryptomenovú variantu investícií do drahých kovov. Bezpečný prístav zatiaľ predstavujú dolárové aktíva.

Iná je situácia energetických komodít. Výrazne rástla cena ropy a zemného plynu. Cena severomorskej ropy Brent prekonala hranicu 110 dolárov za barel a od začiatku roka sa zvýšila o viac než 40 percent. Rusko je druhým najväčším producentom a exportérom ropy a jeho vyradenie z trhu by s cenou výrazne zahýbalo. Cena zemného plynu v Spojených štátoch, ktorý má v Európe nahradiť ten ruský, sa vyvíja podobne.

K extrémnemu rastu došlo v posledných dňoch u ceny pšenice. Od začiatku ruskej invázie sa zvýšila už o viac než polovicu. Štvrtina svetového vývozu pšenice pochádza z Ruska a Ukrajiny. Rast ceny tejto základnej potravinárskej komodity môže spôsobiť problémy najmä v menej rozvinutých štátoch, ktoré na potraviny vynakladajú väčší podiel svojich zdrojov.

Zdá sa, že investori zatiaľ neočakávajú globálnu ekonomickú katastrofu. Na druhej strane problémy konkrétnych európskych bánk a rastúce ceny niektorých komodít môžu vyvolať nemalé lokálne problémy. Situáciu na trhoch tak môžeme čítať ako opatrný, mierny pesimizmus a vyčkávanie na ďalší vývoj.