Voľba kandidátov na ESĽP, ktorá dopadla v prospech poradcu prezidentky, bola problematická

Voľba kandidátov na tento prestížny post musí spĺňať prísne kritéria nielen z hľadiska posudzovania samotných kandidátov, ale aj z hľadiska procesu voľby. Ten by mal byť absolútne transparentný, a z pohľadu práva a pochybností absolútne nenapadnuteľný. Nie iba z dôvodov vylúčenia akýchkoľvek námietok teoretického zvýhodňovania alebo znevýhodňovania kandidátov, ale aj z pozície procesnej čistoty. Zjednodušene povedané, samotný proces voľby nesmie mať žiadne vady.

Orgán príslušný na voľbu kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, je Súdna rada SR. Každého kandidáta navrhujú na tento post iné osoby, a ten má pred súdnou radou možnosť prezentácie vlastnej osoby, jeho dosiahnutých profesionálnych úspechov, a následne odpovedá na doplňujúce otázky rady. Tá potom posudzuje vhodnosť každého kandidáta tým, že členovia rady svojím hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov zvolia osoby, ktoré postúpia do ďalšieho kola voľby.

Zmätok okolo volieb

Spomedzi siedmich navrhovaných kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné zo strany rady zvoliť do nasledujúceho užšieho výberu tri osoby. Na svojom deviatom zasadnutí v dňoch 19. až 21. septembra 2023 súdna rada zvolila za kandidátov Radoslava Procházku a Zuzanu Vikarskú. Žiadny iný kandidát nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov vo voľbe. Následne súdna rada vydala tlačovú správu, že bude vyhlásená nová voľba. Tu nastal problém s platnosťou a spôsobom voľby tretieho kandidáta.

Vyhlásenie nových volieb by znamenalo, že sa do nej musia opätovne prihlásiť všetci kandidáti, a následne by sa hlasovalo o tom, kto postupuje do užšieho výberu. Teda zvolenie Procházku a Vikarskej by nebolo platné, a museli by byť zvolený opäť nadpolovičnou väčšinou hlasov, aby zostali v užšom výbere kandidátov.

Hneď na druhý zasadací deň, dal člen súdnej rady Andrej Majerník návrh, aby sa nekonala nová voľba, ale voľba opakovaná. V nej sa hlasuje iba o zvolení posledného tretieho uchádzača o post sudcu. Nevolí sa spomedzi všetkých kandidátov, ale iba tých, ktorí v predchádzajúcej voľbe získali najvyšší počet hlasov a druhý najvyšší počet hlasov, teda pomyselné tretie a štvrté miesto v počte hlasov za riadne zvolenými dvoma kandidátmi Prochádzkom a Vikarskou. V tomto prípade išlo o Ondreja Laciaka a Mariána Gibu.

Opakovaná voľba nemala oporu v zákone

Takýto postup však nemusí byť v súlade so zákonom. Predseda súdnej rady Mazák nariadil opakovanú voľbu na nasledujúci deň podľa ustanovenia zákona o Súdnej rade, ktoré sa však na voľbu takýchto kandidátov nevzťahuje. Ustanovenie samotné síce hovorí o možnosti opakovanej voľby, ale tá sa týka iba kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, ale nie kandidátov na sudcov do Európskeho súdu pre ľudské práva.

Základ pre takéto rozhodnutie videl predseda aj v rokovacom poriadku súdnej rady, ktorý hovorí, že ak žiadny z kandidátov na takúto funkciu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, na tom istom zasadnutí sa vykoná opakovaná voľba, na ktorej sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najvyšší počet hlasov a druhý najvyšší počet hlasov.

Použitie tohto ustanovenia by však znamenalo prípad, ak by skutočne nebol zvolený žiadny kandidát, nakoľko súdna rada riadne zvolila dvoch. Postup podľa tohto ustanovenia v takejto konkrétnej voľbe sa preto javí ako rozporný, nakoľko na jeho použitie neboli splnené podmienky. Práve toto ustanovenie bolo použité ako podklad na voľbu medzi kandidátmi Gibom a Laciakom, a to dokonca nie v rovnaký deň, ale až ten nasledujúci.

Ďalší problém opakovanej voľby podľa zákona o súdnej rade spočíva v tom, že hoci ju možno vykonať na tom istom zasadnutí, nehovorí sa nič o rozdielnych dňoch voľby. Iný deň voľby v tomto prípade znamenal aj iné zloženie súdnej rady. Rozdiel spočíval v personálnom obsadení, nakoľko v prvý a druhý rokovací deň boli prítomné iné členky rady. Samotný predseda Mazák poukázal na to, že to by mohlo znamenať porušenie princípu nezmeniteľnosti pôvodnej rozhodovacej formácie z prvého dňa. Záverom rokovania súdnej rady bolo to, že o kandidátoch opakovanej voľby by mala rozhodovať rada v rovnakom zložení, v akom ich vypočúvala.

Sporný tretí kandidát

Napriek tomuto záveru, súdna rada hlasovala o kandidátovi v zmenenom obsadení. Voľbu vyhral Marián Giba s počtom hlasov 10 z celkových 18 členov. Znamená to, bol zvolený jediným hlasom navyše. Okrem hlasovania so zmeneným obsadením, problémom prípustnosti samotného spôsobu takejto voľby sa vyskytli aj pochybnosti o platnosti hlasovacieho lístku. Pri hlasovaní podpredseda súdnej rady Ján Gandžala namiesto zakrúžkovania mena kandidáta, ho totiž iba podčiarkol. Krúžkovanie ako spôsob hlasovania ukladá rokovací poriadok, ktorý vyslovene vyžaduje tento spôsob voľby preferovaného mena.

Jeden hlas navyše bol pritom kľúčový, nakoľko bez neho by nemal kandidát Marián Giba dostatočný počet hlasov na postup do ďalšieho kola výberu. Na tento rozpor s hlasovacím lístkom bolo upozornené priamo na pôde súdnej rady, a volebná komisia pristúpila k hlasovaniu o platnosti daného lístka. Napriek tomu, že hlasovací lístok nespĺňal predpoklady rokovacieho poriadku, volebná komisia odhlasovala jeho platnosť, a Marián Giba bol takto zvolený za tretieho kandidáta na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Ako kandidáta ho navrhli predseda súdnej rady Ján Mazák, podpredseda súdnej rady Ján Gandžala a člen Andrej Majerník, a pán Giba zároveň pôsobí ako poradca prezidentky Čaputovej.

Vzhľadom na osoby navrhovateľov a celý sporný proces voľby kandidátov je na mieste dodať, že nová voľba všetkých kandidátov by skutočne odstránila tieto nedostatky, na ktoré upozorňuje odborná obec. Bol to práve predseda Mazák, ktorý vykladal ustanovenia v prospech takéhoto spôsobu voľby, ako aj návrhová iniciatíva Majerníka pri opakovaní voľby. Vzhľadom na to, že sa tieto opatrenia pozitívne dotýkali ich vlastného kandidáta, je na mieste pristupovať k takejto voľbe a jej spôsobu so zvýšenou opatrnosťou.

Členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková zaslala do rúk predsedu vlády list, v ktorom upozorňuje na všetky udalosti, ktoré by mohli narúšať procesnú čistotu voľby. O nominácii kandidátov rozhoduje samotná vláda, ktorá nemusí takéto osoby schváliť.

Treba upozorniť aj na skutočnosť, že súdna rada hlasovala o nových kandidátoch s veľkým časovým predstihom. Súčasnej sudkyni za Slovenskú republiku končí funkcia na Európskom súde až 31. decembra 2024, teda za viac ako jeden rok. Napriek tomu nebolo verejnosti vysvetlené, prečo je potrebné vykonať voľbu kandidátov práve teraz, teda tesne predtým, ako novozvolená vláda zrejme vymení politicky dosadených členov súdnej rady. Túto možnosť odvolania členov súdnej rady bez udania dôvodu bude mať vláda vďaka ústavnému zákonu, ktorý presadila Mária Kolíková ako ministerka spravodlivosti.