A ako je na tom s kapacitami materských škôl Bratislavský samosprávny kraj? Z údajov, ktoré Bratislavskému Štandardu poskytlo ministerstvo školstva, vyplýva, že takmer 3-tisíc detí vo veku 3 až 5 rokov škôlku nenavštevovalo. Ako ministerstvo upozorňuje, ide o maximálny odhad, keďže časť rodičov nemusí mať záujem o miesto v materskej škole a časť sa môže zdržiavať v zahraničí. V tomto čísle je zahrnutých aj 455 detí, ktoré síce škôlku navštevovali, ale v dôsledku toho bola v týchto triedach prekročená kapacita.
Táto situácia je graficky znázornená nižšie podľa jednotlivých okresov. Najviac kapacít by chýbalo v okrese Bratislava II, najmenej v Pezinku. V grafe máme znázornený aj index dostupnosti materských škôl, ktorý vyjadruje mieru dostupnosti škôlky podľa viacerých faktorov, čiže nie len podľa voľných kapacít, ale aj z hľadiska dopytu, výšky poplatkov za škôlku a demografie. Z tohto pohľadu sú škôlky najdostupnejšie v okrese Malacky a najhoršie je na tom okres Senec.
Hoci mnohé mestské časti hlásia, že nemali v tomto školskom roku problém umiestniť 3- až 5-ročné deti s trvalým pobytom, ktorých rodičia o prijatie do škôlky požiadali, tak ministerstvo upozorňuje pri otázke kapacít myslieť aj na deti, ktorých rodičia o prijatie do materskej školy ani nepožiadali. Podľa analýzy ministerstva ide predovšetkým o deti zo sociálne slabšieho a znevýhodneného prostredia, pre ktoré by mala škôlka najväčší prínos. Ministerstvo ďalej uvádza, že jedným z takýchto dôvodov môžu byť aj vysoké poplatky v BSSK, ktoré sú najvyššie spomedzi všetkých krajov. Keď do toho vstúpia ešte náklady na dopravu a stravu, tak môže vzniknúť číslo, ktoré nízkopríjmové rodiny skutočne odradí. Z analýzy „Nezaškolení“, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva vyplýva, že podiel zaškolených detí je výrazne nižší u rodičov, ktorí dosiahli nižšie vzdelanie a u tých, ktorí majú nízke príjmy. Je teda potrebné nastaviť systém pomoci adresnejšie na skupiny ľudí, pre ktoré sú výdavky na škôlku natoľko vysoké, že nechajú dieťa radšej doma.
Podľa prognóz Inštitútu vzdelávacej politiky by mal počet detí v Bratislavskom samosprávnom kraji klesnúť do roku 2030 o pätinu, čo je približne o 5-tisíc detí. Na mieste je preto otázka, či novovytvorené kapacity nezostanú v dôsledku demografického poklesu v pomerne krátkom časovom horizonte nevyužité. „Avšak, tento demografický pokles nie je nárazový, ale postupný, a teda hrozí, že od budúceho roku budú mať niektoré samosprávy problém garantovať miesto všetkým 3- až 5-ročným deťom s trvalým pobytom bez toho, aby boli z materských škôl vytlačené ostatné deti,“ argumentuje rezort školstva. Potrebu nových kapacít teda považuje stále za aktuálnu.
Na dobudovanie potrebných kapacít majú byť použité zdroje z už spomínaného Plánu obnovy. Z údajov, ktoré nám poskytlo ministerstvo školstva ďalej vyplýva, že od vyhlásenia výzvy v roku 2022 uspeli v BSSK zatiaľ dva projekty – jeden v okrese Malacky a druhý v mestskej časti Bratislava – Rača. Sedem žiadateľov bolo doteraz neúspešných. Tieto projekty majú po prepracovaní možnosť opäť sa uchádzať o prostriedky na svoju realizáciu.
Novinkou pri čerpaní prostriedkov z Plánu obnovy je od minulého týždňa odstránenie viacerých limitov, vďaka čomu je cesta k získaniu peňazí na projekty omnoho jednoduchšia. Okrem zjednodušenia pri obstarávaní nehnuteľností, ktoré majú slúžiť ako priestory materskej školy, je veľkou zmenou aj pokrytie výdavkov. „Vďaka prostriedkom z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré rezort poskytuje vo výške 100 percent oprávnených výdavkov nenávratným spôsobom, takže bez spoluúčasti žiadateľa, môžu odteraz všetky samosprávy z celého Slovenska úspešne realizovať svoje projekty," dodal bývalý minister na tlačovej konferencii.
