Za udelením ochrany čurillovcom je málo práva a veľa politiky

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti skutočne nerozlišuje medzi povolaním oznamovateľa. Oznamovateľom je každá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia alebo zamestnávateľovi. Policajt však nie je obyčajná osoba.

Zmysel jeho profesie je v odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti. A to aj v prípade, ak sa o nej dozvie sám, na základe vlastných poznatkov alebo šetrení a je povinný ju začať stíhať.

Podozrivé načasovanie

V kontexte toho pôsobí veľmi zvláštne, že obvinení policajti nezačali tieto poznatky o trestnej činnosti vyšetrovať sami alebo ich nepostúpili na príslušný orgán, ale zvolili si takúto formu oznámenia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Jasný zámer zo strany dnes už chránených policajtov-oznamovateľov bolo udržanie si pracovnej pozície.

Historicky prvýkrát sa totiž stalo to, že policajti obvinení zo závažnej trestnej činnosti boli povýšení do vysokých funkcií. V prípade Petra Juhása išlo dokonca o post šéfa policajnej inšpekcie, a teda sa dostal do čela orgánu, ktorý ich mal vyšetrovať, pričom obvinený je aj jeho brat Martin Juhás. Vytvorili tak nevídaný precedens, podľa ktorého obvinený policajt nie je postavený mimo služby v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Prípadne je povýšený rodinný príslušník obvineného do pozície nadriadeného ľudí, ktorí ho vyšetrujú.

Postavenie mimo služby nie je možnosť

Zákon o štátnej službe pritom explicitne uvádza, že ak je policajt dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, musí mu byť dočasne pozastavený výkon štátnej služby. Zákon pritom nepozná žiadne výnimky, a to ani z dôvodu udelenia ochranného statusu. O dôvodnom podozrení možno hovoriť, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čo sa u obvinených policajtov stalo. Tí neuspeli ani s postupom podľa paragrafu 363 trestného poriadku, a ani na ústavnom súde, na ktorý sa obrátili so sťažnosťou proti zamietavému rozhodnutiu generálnej prokuratúry.

Účelom zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je poskytnúť ochranu pred neoprávneným zaobchádzaním alebo šikanovaním ľudí, ktorí svojou mierou prispejú k oznámeniu vybraných trestných činov. Ak majú pocit, že potrebujú takúto ochranu, podajú žiadosť o poskytnutie ochrany prokurátorovi. Ten, ak na základe relevantných skutočností posúdi, že ide o dôvodné oznámenie, poskytne mu bezodkladne ochranu.

Osobe s chráneným statusom nemôže byť zmenený alebo zrušený pracovný pomer bez udelenia súhlasu samotného úradu na ochranu oznamovateľov. Úrad súhlas poskytne iba v prípade, ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je tak podľa zákona neplatný.

Prokurátor Harkabus skúmal iba formálne podmienky ochrany

Status chránených oznamovateľov čurillovcom na základe ich žiadosti udelila špeciálna prokuratúra. Konkrétne prokurátor Harkabus, ktorý sa odmietol vyjadriť k skutočnostiam, prečo si túto žiadosť policajti podali práve teraz. Uviedol, že skúmal iba formálne splnenie podmienok žiadateľov, a teda či podali kvalifikované oznámenie v podobe žiadosti. Keďže tieto podmienky policajti splnili, poskytol im ochranu.

Prokurátor Harkabus tak urobil preto, lebo čurillovci pred ním prezentovali konkrétne podozrenia z trestnej činnosti, a niektorí už vypovedali ako svedkovia. Ich oznámenia sa údajne týkali ich zistení, ktoré vyplynuli z ich práce v kauze Rozuzlenie. V rámci tejto akcie sú obvinení Vladimír Pčolinský a Michal Aláč, bývalý a súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ako aj Peter Košč a iní. Tí sa vraj ako zločinecká skupina podľa vyšetrovateľov NAKA podieľali na diskreditácii svedkov v iných veľkých kauzách, ako aj na diskreditácii vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

Vyjadrenia politikov zavážili pri udelení ochrany

Hoci vyšetrovanie trestných káuz patrí k základnej pracovnej náplni vyšetrovateľov, prokurátor Harkabus zdôraznil výnimočné okolnosti tohto prípadu, na základe ktorých udelil chránený štatút. Podľa jeho názoru existuje dôvodné podozrenie, že jeden štátny orgán vykonával také aktivity, aby zamedzil inému štátnemu orgánu riadne vyšetrenie závažnej trestnej činnosti. A vzhľadom na verejné odkazy a vyhrážky zo strany politikov a iných osôb voči týmto vyšetrovateľom v súvislosti s ich prácou považoval za potrebné udeliť im ochranu.

V akcii Rozuzlenie vykonáva dozor nad zákonnosťou práve prokurátor Harkabus. To znamená, že toto pomerne veľké množstvo vysokopostavených policajtov v rôznych funkciách a pracovných zaradeniach sa muselo naraz dozvedieť nové závažné informácie o kauze, ktorú dozoruje. Spoločne mu to prišli oznámiť krátko pred výmenou vlády a prokurátor aj v takom časovo úzkom rozpätí stihol tieto informácie analyzovať a vyhodnotiť, že sú také podstatné pre trestné stíhanie, že je potrebné všetkým oznamovateľom udeliť ochranu.

Muselo ísť pritom o nové informácie s veľkou váhou, pretože ak by išlo o informácie, s ktorými polícia pracovala už skôr, nebolo by potrebné, aby o nich čurillovci vypovedali práve teraz. Zákon im ako občanom káže oznámiť trestný čin okamžite a z pozície príslušníka policajného zboru sú povinní stíhať každú trestnú činnosť rovnako bezodkladne. Zároveň podľa slov Harkabusa ide o informácie, ktoré sa títo policajti dozvedeli v rámci výkonu svojej práce.

To je, na pomerne odlišné pracovné zaradenia všetkých oznamovateľov, ktorí z tohto dôvodu nemajú prístup k informáciám rovnakej hodnoty, zvláštne. Ak sa dozvedel nové podstatné skutočnosti vyšetrovateľ v rámci svojho vyšetrovania živých káuz, to by sa dalo pochopiť. Ako sa však tieto informácie dostali k vyšetrovateľom, ktorí kauzu Rozuzlenie nevyšetrujú, je na zamyslenie. Rovnako to, ako sa k takýmto informáciám dostali riaditeľ NAKA alebo šéf policajnej inšpekcie, ktorí kauzy nevyšetrujú a nemajú mať prístup k informáciám zo živých spisov, ale pôsobia skôr ako manažéri daných zložiek.

Vznikla teda situácia, že obvinení policajti boli nielen povýšení, ale zároveň vyšetrujú osoby, ktoré ich obvinili alebo svedčia proti nim, prípadne sú nadriadení osobám, ktoré ich vyšetrujú. Rovnako sú chránení pre vedomosť informácií, ktorých získavanie je náplňou a podstatou ich práce. To oprávnene vyvoláva otázky o načasovaní a účele využitia chráneného statusu voči týmto príslušníkom policajného zboru. Samozrejme, je možné poukázať na nelichotivé odkazy politikov voči osobám policajtov, ale tie sa týkali práve zvláštneho zaobchádzania s obvinenými policajtmi a ich ochranou zo strany bývalej vlády.

Minister vnútra Šutaj Eštok ich postavil mimo služby

Novovymenovaný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok napriek udelenej ochrane pozbavil výkonu štátnej služby šesť obvinených vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Minister tak urobil práve s odkazom na zákon o štátnej službe, podľa ktorého obvinený policajt musí byť dočasne postavený mimo služby. Urobil tak napriek tomu, že Úrad na ochranu oznamovateľov neposkytol súhlas so zmenou pracovného pomeru daných osôb, ktoré požívajú jeho ochranu.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti hovorí o zákaze odvetného opatrenia voči osobám, ktorým udelil ochranný status, ale dodržiavanie iného zákona nemožno v žiadnom prípade považovať za odvetné opatrenie. To, že zákon prikazujúci postaviť stíhaného policajta mimo službu nebol rešpektovaný v minulosti, v tom nezohráva žiadnu rolu. A v tomto prípade nejde o obyčajných zamestnancov, ale o obvinených policajtov, ktorých dôvodnosť stíhania preskúmavali orgány na to určené, a to príslušný vyšetrovateľ, dozorový prokurátor, generálna prokuratúra a ústavný súd.

Obhajca Kubina hovorí o zneužití právomocí

Ani jeden z nich nevidel dôvod na zrušenie vzneseného obvinenia. Zákon o ochrane oznamovateľov pritom špecificky hovorí, že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom spáchania úmyselného trestného činu. Jednoducho povedané, aj tento zákon pozná prípady, keď obvinená osoba nepožíva ochranu práve z dôvodu jej obvinenia.

Právny zástupca policajtov, Peter Kubina, však považuje takýto úkon zo strany ministerstva vnútra v rozpore so zákonom, a preto neplatný. Odkazuje práve na chýbajúci súhlas úradu a vydanie rozkazu ministra označil za zneužitie právomocí verejného činiteľa, pričom avizoval podniknutie potrebných právnych krokov.

Do konfliktu sa teda dostali dva protichodné právne názory. Jeden hovorí o nutnosti pozastavenia služby obvineného policajta, a to aj bez potreby súhlasu úradu, druhý o ochrane, ktorá je viazaná na súhlas. V našom právnom poriadku platí prezumpcia správnosti aktu štátneho orgánu do momentu, kým sa nepreukáže opak.

To znamená, že momentálne mimo služby postavení policajti budú musieť toto opatrenie strpieť. Môžu sa obrátiť na súd so žalobou o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, a ak im dá za pravdu, súd zruší rozhodnutie ako nezákonné. Do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorého vydanie zrejme bude nejaký čas trvať, bude platiť ich dočasné pozbavenie služby.

Postavenie mimo služby má svoje dôvody

Postavenie policajta mimo služby v prípade obvinenia má svoje opodstatnenie. Z titulu svojej profesie totiž môže mariť trestné konanie vedené proti nemu, a to oveľa efektívnejšie, ako akýkoľvek iný občan. Má na to profesionálne znalosti, prístupy a informácie. Dôvod, pre ktorý čurillovci neboli postavení mimo služby počas bývalej vlády, nikto poriadne nevysvetlil.

Prezentované tvrdenia ich advokáta o nedôvodnosti trestného stíhania, ktoré vyslovil súd posudzujúci ich väzobné stíhanie, je skôr mediálna obhajoba ako právna realita. Súd posudzujúci väzobné stíhanie totiž nemá kompetenciu posudzovať túto skutočnosť.

Okrem nedostatku právomoci nemá k dispozícii všetky informácie o trestnom konaní, pretože rozhoduje iba o dôvodnosti väzobného stíhania, a nie trestného stíhania ako celku. V opačnom prípade by sudcovia v prípravnom konaní rušili celé obvinenia stíhaných osôb, a to, samozrejme, pri momentálnej právnej úprave nie je možné.

Ďalšia rovina je transparentnosť udelenia takejto ochrany policajta. Okrem prokurátora nikto nevie, aké informácie čurillovci poskytli. Či sú významné, či nimi disponovali aj skôr, pretože k nim prišli počas vyšetrovania a iba takticky vyčkávali, aby si udržali miesto. Či skutočne nejde o účelový krok na udržanie si vplyvu a dosahu na významné trestné konania. Pretože ich obvinenia spočívajú v tom, že chceli mariť vyšetrovania idúce proti nim, ale ovplyvňovať aj iné kauzy v politicky exponovaných veciach.

Obrana v zmysle, že politici útočia na prácu polície, neobstojí. Pred voľbami to robí každý politický subjekt. Napriek prízemnému uchyľovaniu sa k takýmto metódam a vyjadreniam politikov je to stále ich politická činnosť. Rovnako ako možnosť vymeniť policajných funkcionárov po zmene vlády.

Zaslúžila sa o to vláda Igora Matoviča zmenou zákona, aby to bolo možné urobiť bez udania dôvodu. Ale ten najdôležitejší fakt je, že obvinenia nevzniesli politici, tí na ne iba reagovali. Obvinenia boli vznesené za bývalej vlády, teda bez politického dosahu tej súčasnej, a prešli odobrením množstva zákonov predpokladaných inštitúcií.