Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Etnologička Nádaská o Dušičkách: Ľudia si piekli pečivo v tvare lebiek

PREŠOV – Sviatky, ktoré ľudovo voláme Dušičky, sú vlastne dva. 1. novembra slávime Všetkých svätých a 2. novembra Pamiatku zosnulých. Ich korene siahajú vo východnej cirkvi už do 4. storočia, kde sa slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život za vieru. Išlo o prvomučeníkov. V západnej cirkvi sa začína sláviť spomienka na všetkých svätých od 7. storočia. Viac pre Prešovský Štandard povedala slovenská etnologička Katarína Nádaská.

Ilustračný obrázok. Foto: Pavol Zachar/TASR

Ilustračný obrázok. Foto: Pavol Zachar/TASR

Publikované: 

Aká je história týchto sviatkov?

Prvým impulzom pre oslavu týchto sviatkov bol príbeh z antického sveta. Rimania, ktorí vyznávali viacerých bohov, nechali postaviť chrám – Panteón. Bol vystavaný približne v roku 25 pred Kristom za vlády cisára Oktaviána Augusta. Najprv bol zasvätený všetkým známym aj neznámym bohom. Zaujímavá je architektúra chrámu, ktorý, mimochodem, stále stojí. Je okrúhly, nemá okná, nemá piliere, nemá stĺpy, hore v streche je urobený špeciálny okulus, ktorým sa dostáva svetlo. Voda, ktorá naprší dovnútra, keďže to nie je zasklené, je odvádzaná dômyselnou kanalizáciou zabudovanou do podlahy. Po prijatí kresťanstva vtedajší pápež Bonifác IV. tento Panteón, posledný pohanský chrám, ktorý bol ponechaný ako kultúrna pamiatka, vysvätil na kresťanský chrám. Sochy pôvodných božstiev z neho boli vynesené a do jeho vnútra boli poukladané telesné pozostatky prvých mučeníkov. Tieto relikvie svätých mučeníkov boli uložené v zdobených skrinkách a uložené do chrámu. Následne pápež Gregor III. v roku 731 zaviedol tento sviatok – 1. november – ako liturgické slávenie sviatku Všetkých svätých.

Kedy bol tento sviatok rozšírený ?

V roku 844 už bolo slávenie toho sviatku rozšírené na celú cirkev a je to tak dodnes. 2. novembra slávime pamiatku Všetkých verných zosnulých. S týmto sviatkom sa spája zaujímavý príbeh. V roku 998 bol opát svätý Odilo najvyšší predstaviteľ francúzskych benediktínov a mal taký zvyk, že vždy 2. novembra podvečer zazneli zvony a začal sláviť omšu. Najprv za zosnulých členov z rádu benediktínov. Tento zvyk sa páčil aj iným reholiam, ale aj laickým veriacim a od 15. storočia sa rozšíril. Už od 13. storočia sa neoficiálne začali slúžiť omše za veriacich zosnulých. V 15. storočí začal rád dominikánov slúžiť tri omše. Nielen za zosnulých zo svojho rádu, ale aj za verejnosť. Od roku 1915 pápež Benedikt XV. dovolil slúžiť omše všetkým kňazom. Jedna sa slúžila za úmysel svätého otca, ďalšia za duše v očistci a jedna za iný úmysel, napríklad za ľudí, čo zomreli v tom roku. 

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.