New York Times: Aj šimpanzy prechádzajú menopauzou. Nový výskum mení doterajší pohľad na evolučnú teóriu

Pre biológov je menopauza záhadou. Ak prirodzený výber uprednostňuje gény, ktoré produkujú viac potomkov, prečo ženy nezostávajú plodné celý život? Aký evolučný prínos má žiť toľko rokov bez toho, aby sme mali viac detí?

Záhada sa len prehĺbila, keď vedci pátrali po menopauze u cicavcov vo voľnej prírode a našli o nej jasné dôkazy len u niekoľkých druhov veľrýb. „Je to veľmi, veľmi zriedkavé,“ povedal Kevin Langergraber, primatológ z Arizonskej štátnej univerzity.

Táto zriedkavosť viedla niektorých výskumníkov k tvrdeniu, že menopauza zohrala kľúčovú úlohu v evolúcii človeka. Možno to bola rozhodujúca zložka pri výchove detí, ktorých veľké mozgy potrebujú veľa času – a rodičovskú podporu – na to, aby sa plne vyvinuli.

Štúdia, ktorú nedávno publikoval Dr. Langergraber a jeho kolegovia, však tento názor spochybňuje. Po desaťročiach pozorovaní v dažďovom pralese v Ugande zistili, že aj niektoré šimpanzy prechádzajú menopauzou.

Susan Albertsová, biologička z Duke University, ktorá sa na výskume nepodieľala, uviedla, že v minulosti by bola k takémuto tvrdeniu skeptická. Ona a jej kolegovia vykonali niektoré kľúčové štúdie, ktoré dokazujú, že iné primáty menopauzou neprechádzajú.

Povedala však, že údaje z novej štúdie, ktorá zahŕňa pozorovania starších šimpanzích samíc, ako aj merania hormónov v ich moči, ju presvedčili.

„Údaje sú úžasné,“ povedala. „Na ich analýze jednoducho vidieť, že boli dôkladní.“

V roku 1966 britský evolučný biológ William Hamilton špekuloval, že dlhý postreprodukčný život žien musel byť dôležitý v priebehu ľudskej evolúcie. Iní vedci neskôr premenili Hamiltonove úvahy na podrobné teórie, vrátane slávnej hypotézy o babičke.

Podľa tejto teórie získal náš druh v priebehu evolúcie oveľa väčší mozog ako ostatné opice. Keďže mozog detí sa vyvíja pomaly, sú relatívne bezmocné a dlhé roky závisia od potravy a ochrany dospelých.

S pribúdajúcim vekom sú pôrody a výchova detí nebezpečnejšie pre ženy aj pre ich potomkov. Namiesto tohto rizika by sa v neskorších rokoch mohli venovať pomoci pri výchove vnúčat.

Hypotéza o babičke bola podporená niektorými štúdiami žien, ktoré žijú v poľnohospodárskych dedinách alebo v skupinách lovcov a zberačov. V týchto skupinách majú deti, ktoré dostávajú od svojich starých mám extra jedlo a starostlivosť, väčšiu pravdepodobnosť, že prežijú, ako deti, ktoré ich nemajú.

„Vo veľkej miere prenášame poznatky na ďalšiu generáciu a na generáciu po nej,“ povedala Dr. Albertsová.

V posledných rokoch však Dr. Langergraber a jeho kolegovia túto teóriu spochybnili. Od roku 1995 spolu s ďalšími pozorovali takzvanú komunitu šimpanzov Ngogo v Ugande. Všimli si množstvo zdravých, starých šimpanzích samíc, ktoré nemali viac mláďat. Napríklad šimpanzia samica menom Garbo – jedna z hviezd seriálu Šimpanzia ríša na Netflixe – má momentálne 67 rokov. Poslednú známu graviditu mala vo veku 38 rokov.

Brian Wood, evolučný antropológ z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, vykonal štatistickú analýzu údajov zozbieraných od 185 samíc z komunity Ngogo a zistil, že značná časť z nich žila dlho po poslednom známom tehotenstve.

Jacob Negrey, vtedajší postgraduálny študent na Bostonskej univerzite, potom zozbieral moč od mladých aj starých šimpanzov. V niektorých prípadoch ho zachytával tak, že im pod stromy, kde spávali, položil plastové plachty. V iných prípadoch ho zbieral z listov.

Neskôr Melissa Emery Thompsonová skúmala moč vo svojom laboratóriu na Univerzite v Novom Mexiku a merala vo vzorkách estrogén a iné hormóny. Vedci zistili, že hladiny hormónov sa počas života šimpanzích samíc menili rovnako ako u ľudí.

„Považujem to za presvedčivý dôkaz, že tieto samice žijú dlho po ukončení rozmnožovania,“ povedal Michael Cant, evolučný biológ z Exeterskej univerzity, ktorý sa na novej štúdii nepodieľal.

Len niekoľko ďalších populácií šimpanzov bolo predmetom dlhodobých štúdií a vedci u nich nezaznamenali žiadne známky menopauzy. Nové zistenie prináša dve možnosti: Buď sú šimpanzy z komunity Ngogo zvláštne, alebo sú typické a všetky ostatné populácie sú zvláštne.

Šimpanzy z komunity Ngogo majú mimoriadne dobrý život, povedal Dr. Langergraber. Les je bohatý na potravu a leopardy, ktoré kedysi tieto opice lovili, ľudia z veľkej časti vyhubili. Je teda možné, že samice z komunity Ngogo majú šancu zostarnúť, čo šimpanzom zvyčajne nie je dopriate.

Dr. Langergraber sa však prikláňa k inej možnosti: menopauza bola u šimpanzov bežná, ale stala sa zriedkavou, pretože šimpanzy čelia hrozbám zo strany ľudí.

Ľudia lovili šimpanzy v celej Afrike a infikovali ich smrteľnými chorobami. Bežný vírus nachladnutia, ktorý u ľudí spôsobuje len nádchu, môže byť pre šimpanzy smrteľný.

Šimpanzy Ngogo však boli väčšinou týchto moderných útokov ušetrené. Strážcom parku sa zväčša darí držať pytliakov mimo parku a vedci si dávajú pozor, aby nosili masky a udržiavali si od šimpanzov odstup, aby sa vyhli prenosu vírusov.

Šimpanzy Ngogo sa môžu dožiť menopauzy bez väčších ochorení. Šimpanzy možno zažívajú menopauzu už milióny rokov. Je dokonca možné, že menopauza vznikla u spoločného predka šimpanzov a ľudí pred siedmimi miliónmi rokov.

Hypotéza o babičke nevysvetľuje, ako sa u šimpanzov mohla vyvinúť menopauza. Šimpanzie mláďatá s relatívne malým mozgom nie sú tak závislé od svojich rodičov ako ľudské deti. A Dr. Langergraber a jeho kolegovia nepozorovali, že by Garbo alebo iné staršie samice poskytovali svojim vnúčatám akúkoľvek potravu navyše.

Dr. Langergraber a jeho kolegovia sa v snahe nájsť ďalšie možné evolučné vysvetlenia menopauzy u šimpanzov zamerali na veľryby.

U mnohých voľne žijúcich druhov sú samice s pribúdajúcim vekom menej plodné. Doteraz však len päť druhov veľrýb vykazovalo charakteristické znaky menopauzy, ktorá sa definuje ako prudké zastavenie reprodukčného obdobia dlho pred koncom života.

Štúdie o kosatkách odhalili, že potomstvo starších samíc má menšiu šancu na prežitie ako potomstvo mladších samíc. „Staršie samice sú znevýhodnené, keď sa rozmnožujú v rovnakom čase ako mladšie samice v tej istej skupine,“ povedal doktor Cant, ktorý viedol časť výskumu. Zdá sa, že veľrybie samice sa dostávajú do konfliktu, možno pre potravu.

Menopauza u kosatiek by im mohla umožniť, aby namiesto rodenia ďalších mláďat pomáhali svojim kŕdľom zostať nažive. Dr. Cant a jeho kolegovia zistili, že staré samice často vedú svoju skupinu na dlhé výpravy do lovísk, možno využívajúc svoje desaťročia staré spomienky.

Dr. Langergraber predpokladá, že menopauza sa mohla najprv vyvinúť u opíc s malým mozgom podobným spôsobom. Neskôr, keď sa u našich predkov vyvinuli veľké mozgy a bezmocné deti, mohli výhody pomoci od starých mám ešte viac zvýhodniť menopauzu. „Pravdepodobne pôjde o príbeh s viacerými príčinami,“ povedal doktor Langergraber.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.