Bratia. Čo ponúka film o kontroverzných bratoch Mašínovcoch

Všetky diktatúry sa spoliehajú na to, že muž miluje svoju rodinu a nechce ju ohroziť. Nakoniec sa podvolí a rezignuje na otvorený odpor. Existujú však výnimky, keď túžba po slobode jednoducho zatieni všetko ostatné.

Z filmu Bratia. Zdroj: reprofoto Youtube

Z filmu Bratia. Zdroj: reprofoto Youtube

Myšlienkový svet filmu Bratia je jednoduchý. Odohráva sa v intenciách plán – akcia – útek. Na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia bola aj československá realita  jednoznačná: ak si s nami, dostaneš byt, prácu a funkciu. Si proti nám? Von z bytu, do výroby! A žiadne štúdium. Biele a čierne.

Hodnoty boli jasné aj v rodine Mašínovcov – otec generál sa postavil proti fašistom a keď sa ho gestapo pokúšalo zatknúť, začal strieľať, čím umožnil útek svojim dvom priateľom. Popravili ho, jeho manželku uväznili a pol roka vypočúvali. Keď sa v Československu uskutočnil politický prevrat a komunisti nenarazili na ozbrojený odpor, synom sa to nepáčilo. Postupne sa rodil plán – škodiť režimu a zabíjať eštebákov. Nič menej, nič viac. A hlavne, nič medzi tým.

Bratia  sú žánrovým filmom – sledujú odhodlanie a dobrodružstvo svojich hrdinov. Úzkosť, strach a city sú ponechané ženským postavám. Muži konajú. Neváhajú, riskujú a necúvnu. Možno však práve v tomto priamočiarom odhodlaní bol kľúč k ich úspechu – s takou odvahou sa komunistické represívne zložky ešte nestretli.

Nakoniec päť vyčerpaných mladíkov s revolvermi naháňalo dvadsaťtisíc ozbrojencov so všemožnou technikou. Márne. Niekedy to vyvoláva pocit chladu. Pozornosť diváka sa sústreďuje na akciu a prekonávanie všetkých možných prekážok. Niežeby mladíci netrpeli. Rany, vyčerpanie a podvýživa sú jasne poznateľné. Sústreďujú sa na to, aby to prekonali, ale my sa s nimi nevieme stotožniť.

Utrpenie matky je statickejšie, fatálnejšie a rozumieme mu viac. Mužský život niekedy môže pripomínať bojovú hru, ten ženský nikdy. Herecké výkony sú tomuto deleniu podriadené: Táňa Dyková v role matky akoby na seba preberala emócie za svojich synov. Ctirad (Jan Nedbal) je vyložene autoritatívny, vojenský typ, Jozef (Oskar Hes ) si viac život užíva, ale aj jemu sa pri prvej vražde iba na chvíľu zatrasie ruka.

Ako žánrový film dielo funguje a má potenciál prilákať a zaujať divákov. Brutalita skupiny bratov Mašínovcov je zobrazená decentne, len akoby mimochodom. Dej filmu sa odohráva v mimoriadnej krutej dobe, počas ktorej boli vypočúvacie metódy vo väzení rovnaké ako za nacizmu a režim sa s odporcami nemaznal. Rovnako kruto zabíjali aj bratia. 

Ich príbeh nie je len o odvahe a neuveriteľnom úteku. Je o tom, že počas toho vraždili. Film v jednej scéne spomína rozhlasové vysielanie amerických staníc krajinám, ktoré sa ocitli v sovietskom bloku – príďte k nám a budete súčasťou armády, ktorá bojuje proti komunizmu! Bratov Jozefa a Ctirada práve toto lákalo, boli vo vojne a chceli bojovať. A vo vojne je zabíjanie nepriateľa dovolené.

Lenže boj už nepokračoval. Západný blok sa na otvorený konflikt s komunizmom nechystal. Obaja bratia slúžili v americkej armáde a keď pochopili, že z bojov nič nebude, odišli do civilných povolaní. Ich vojna, v mene ktorej zabíjali, sa nekonala. Za odvahu získali veľa ocenení. Tie najvyššie – štátne, medzi nimi neboli. Príbeh ešte stále podstatne rozdeľuje českú spoločnosť – stačí si pozrieť komentáre na internete. 

Otázkou však zostáva, ako teda účinne proti totalite bojovať?