Myšlienkový svet filmu Bratia je jednoduchý. Odohráva sa v intenciách plán – akcia – útek. Na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia bola aj československá realita jednoznačná: ak si s nami, dostaneš byt, prácu a funkciu. Si proti nám? Von z bytu, do výroby! A žiadne štúdium. Biele a čierne.
Hodnoty boli jasné aj v rodine Mašínovcov – otec generál sa postavil proti fašistom a keď sa ho gestapo pokúšalo zatknúť, začal strieľať, čím umožnil útek svojim dvom priateľom. Popravili ho, jeho manželku uväznili a pol roka vypočúvali. Keď sa v Československu uskutočnil politický prevrat a komunisti nenarazili na ozbrojený odpor, synom sa to nepáčilo. Postupne sa rodil plán – škodiť režimu a zabíjať eštebákov. Nič menej, nič viac. A hlavne, nič medzi tým.
Bratia sú žánrovým filmom – sledujú odhodlanie a dobrodružstvo svojich hrdinov. Úzkosť, strach a city sú ponechané ženským postavám. Muži konajú. Neváhajú, riskujú a necúvnu. Možno však práve v tomto priamočiarom odhodlaní bol kľúč k ich úspechu – s takou odvahou sa komunistické represívne zložky ešte nestretli.
Nakoniec päť vyčerpaných mladíkov s revolvermi naháňalo dvadsaťtisíc ozbrojencov so všemožnou technikou. Márne. Niekedy to vyvoláva pocit chladu. Pozornosť diváka sa sústreďuje na akciu a prekonávanie všetkých možných prekážok. Niežeby mladíci netrpeli. Rany, vyčerpanie a podvýživa sú jasne poznateľné. Sústreďujú sa na to, aby to prekonali, ale my sa s nimi nevieme stotožniť.
