Úrok je matkou a otcom všetkého zla, vyhlásil Erdoğan. Nasledoval sultánov obrat o 180 stupňov

Nasledovalo množstvo stimulov na upokojenie davov, ktoré boli spojené s masívnym úverovaním a poklesom úrokovej miery. To následne viedlo k rastu inflácie.

Jednoducho klasický monetárny stimul.

No keď koncom minulej dekády turecká centrálna banka reagovala na rastúcu infláciu zvyšovaním úrokov, Erdoğan vyhlásil, že „úrok je matkou a otcom všetkého zla“ a prikázal, naopak, úroky ešte viac znižovať. Zaštítil sa pri tom islamským učením na jednej strane a okrajovou neofischeriánskou ekonomickou teóriou na druhej strane. Tá tvrdí, že zvýšenie úrokov vedie k vyšším nákladom na financovanie a tým zvyšuje ceny v dlhom aj krátkom období.

Vyššia inflácia sa zmenila na katastrofálnu. A čím viac rástla, tým viac Erdoğan žiadal šliapať na plyn. Ekonomickí akademici celého sveta mu poďakovali za tento unikátny monetárny experiment, ktorý úspešne vyvrátil jednu teóriu. Bežní Turci ďakovali o dosť menej, keďže životná úroveň padá strmo dolu.

A tak po spojených prezidentsko-parlamentných voľbách v máji nastali veľké zmeny. Na post ministra financií sa po ôsmich rokoch vrátil medzinárodne uznávaný „jastrab“ Mehmet Şimşek, ktorý si ako podmienku prijatia kresla vypýtal nezávislosť od prezidenta. Začiatkom júna na čelo centrálnej banky nastúpila 43-ročná Hafize Gaye Erkanová. Nielen prvá žena na tejto pozícii, ale aj žena s trojicou titulov z Princetonu, Stanfordu, Harvardu a donedávna výkonná šéfka americkej investičnej spoločnosti Greystone & Co.

Politika centrálnej banky sa razom otočila o 180 stupňov. Hneď po menovaní zvýšila Erkanová sadzbu z 8,5 percenta na 15 percent a odvtedy ju zvýšila ešte štyrikrát. Po zatiaľ poslednom zvýšení 26 októbra 2023 dosiahla úroková sadzba 35 percent. V septembri aj samotný prezident túto radikálnu zmenu politiky posvätil svojim verejným vyhlásením.

Minister financií medzitým výrazne zvýšil dane, sprísnili sa podmienky komerčného úverovania a tureckí zástupcovia sa rozbehli po svete, kde na investorov chrlia termíny ako „digitálna ekonomika“ a „regionálny hub“. Začali rásť devízové rezervy, čo signalizuje zníženie rizika platobnej krízy a klesá aj cena poistenia defaultu tureckého štátneho dlhu (CDS – credit default swap).

No turecká ekonomika to zďaleka nemá vyhraté. Inflácia sa drží ako kliešť a jej predpoveď na prvý polrok 2024 ostáva na úrovni 70 percent. Rozpočet sa po stabilizácii v roku 2022 tento rok doslova rozpadá, keď pôvodne plánovaný deficit 661 miliárd lír (23 miliárd dolárov) narástol už na dva bilióny lír (70 miliárd dolárov). To by znamenalo deficit zhruba na úrovni 10 percent HDP – a rok sa ešte neskončil. Do nemalej miery za to môže februárové zemetrasenie, ktoré v Turecku spôsobilo škody za viac ako 100 miliárd dolárov. No vláda si aj sama strieľa do nohy, keď v júli zvýšila penzie aj mzdy štátnych zamestnancov.

Ekonomike nepomôže ani prudký nárast napätia po teroristickom útoku na Izrael. Hmatateľným výsledkom je nateraz pozastavenie spoločných energetických projektov s Izraelom, v prípade rozhorenia väčšieho konfliktu v regióne sa však rozsah ekonomických škôd dá len vytušiť.

Jadro problémov tureckej ekonomiky je rovnaké ako v Európe či v USA. Roky uvoľnenej monetárnej politiky spojené s populistickým rozdávaním spôsobili infláciu. Za jej skrotenie treba zaplatiť cenu v podobe recesie, škrtov v rozpočte, a konca mnohých investičných projektov.

Turecko však inflácii nielen otvorilo dvere, ale rovno ju pozvalo na kávu a baklavu. Preto bude musieť zaplatiť oveľa vyššiu cenu, aby ju z domu zasa vyhnalo.