Sebaklam prezidenta Zelenského

Výrečné je tu najnovšie číslo amerického časopisu Time, ktorý ešte vlani vyhlásil prezidenta Volodymyra Zelenského mužom roka. Teraz ho má na obálke znova, ale s podtitulkom Osamotený boj Volodymyra Zelenského ako upútavku na smutne realistický text vo vnútri. Jeho podstatou, samozrejme, je, že Ukrajina ani napriek ohromným stratám nevyhráva. Nové je, že reportér Time cituje priamo ľudí od Zelenského, za ktorými sa vydal do Kyjeva.

Pár citátov od nemenovaných zdrojov v Kyjeve: prezident „žije v sebaklame“. Rokovať s Ruskom je tabu, tak to stanovil, lenže „nám dochádzajú možnosti“. Čo by mohli byť príznaky Zelenského klamu na fronte? Nechce ani počuť o tom, že by sa protiofenzíva, začatá v júni a doteraz oficiálne neodpískaná, nevyplácala.

Americkému reportérovi prezident povedal, že protiofenzíva môže pokračovať aj cez zimu, na jar atď. Z jeho užšieho okruhu však zaznieva niečo úplne iné: „Nehýbeme sa z miesta.“ Niektorí velitelia na fronte dokonca „začali odmietať plniť rozkazy k útoku, aj keď tie rozkazy prišli priamo z úradu prezidenta“.

Pre tých čitateľov, ktorí s napätím sledovali spravodajstvo o poskytnutí tu dvadsiatich Leopardov, tu pätnástich Challengerov, a ktorí ešte čakajú, až na Ukrajinu priletia z Ameriky F-16-ky a prídu superrakety: Aj keby nám Američania dodali všetky sľúbené zbrane, už „nemáme mužov, ktorí by ich mohli použiť“.

Len tak mimochodom máme v texte potvrdený údaj o priemernom veku Ukrajincov nasadených na fronte. Pred mesiacom napísal bývalý britský minister obrany Ben Wallace v Daily Telegraphe, že Ukrajina, samozrejme, víťazí a potrebuje už len zopár supermoderných rakiet, ale že by si Zelenského odvodové úrady mali viac posvietiť na mladých mužov, pretože priemerný vek na fronte je 40 rokov. V Time uvádzajú 43 rokov, čo znamená, že ukrajinská armáda ešte (alebo skôr už) nedisponuje mladými mužmi a musí si vypomáhať staršími ročníkmi.

Dôležitá je však aj medzinárodnopolitická dimenzia článku. Zelenskyj bol vraj po svojej septembrovej návšteve USA, kde za zatvorenými dverami rokoval v Bielom dome, ako aj v Kongrese, „nahnevaný.“ Má vraj pocit, „že ho Západ zradil.“

Samozrejme, nie je hlúpy a tuší – reportérovi magazínu Time to aj hovorí –, že udržať pozornosť sveta po útoku Hamasu na Izrael a odvete Izraela v Gaze bude nesmierne ťažké. Pokúša sa o akúsi intersekcionalitu v medzinárodnej politike, čiže vytvára dojem, že všetky miesta, kde sa dnes Západ ocitá alebo už ocitol v ozbrojenom konflikte, spolu nejako súvisia: Tretia svetová vojna, naznačuje Zelenskyj, ako keby už možno začala na Ukrajine, teraz pokračuje v Izraeli, odkiaľ sa môže presunúť do Ázie, a potom niekde, ešte nevie kde, otvorene prepuknúť.

Z takého výkladu cítiť zúfalstvo politika, ktorý tuší, že hlavný sponzor, teda Amerika, mu v dohľadnom čase môže vypovedať podporu.

Po strate desiatok tisíc mužov v protiofenzíve, ktorá v súhrne nepriniesla žiadne územné zisky, to muselo byť jasné, ale „do Gazy“ sa to nepatrilo hovoriť. Bola to príjemná ilúzia, že Ukrajinci s našou pomocou môžu poraziť Rusko a dokonca ho vytlačiť z Krymu (kde návrat ukrajinskej moci asi nikto nechce). Ale bola to propaganda. Črtá sa klasická koncovka: pravda nevyhrá, pravda len zostane.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.