V sobotu na obrovskom mítingu v Istanbule Erdoğan obvinil Izrael z vojnových zločinov a Západ z toho, že podporuje masakre v Gaze, dokonca že vytvára „atmosféru krížových vojen“ kresťanov proti moslimom. 

Profesor Hadir Kaš z univerzity v Istanbule Soli Özel má renomé muža s dobrými kontaktmi v politických kruhoch, ale nezávislých názorov. Nebojí sa ich verejne prezentovať, čo v súčasnom Turecku, nieto ešte v takto vypätej situácii, nie je štandard.

Stretávame sa v čase, keď sa každým dňom čaká začatie izraelskej invázie do Gazy. Aké veľké je podľa vás nebezpečenstvo, že sa Blízky východ ocitne v regionálnej vojne?

Môže sa to tak stať, áno. Záleží na tom, čo sa Izraelčania rozhodnú robiť. Ak pôjdu do ťažkej, tvrdej pozemnej vojny, keď sa pokúsia vyhnať z Gazy ľudí, bude to krvavá záležitosť. Som si istý, že Hamas má v Gaze na izraelských vojakov pripravené nástrahy, samozrejme, že s ich pozemnou inváziou kalkuloval. Pokiaľ to potrvá dlho, či už z toho alebo onoho dôvodu, dostávame sa do ťažkej a krajne nebezpečnej situácie.

A ako by sa to teda vyvinulo? Na juhu boje v Gaze, na severe z Libanonu?

Libanon bojovať nemôže, to sa nestane. Ale Hizballáh má podľa rôznych odhadov 130- až 150-tisíc rakiet, modernejších ako tie, ktorými Hamas ostreľuje Izrael z Gazy. A ak by po tom, ako Izraelčania vykonajú inváziu do Gazy, ich Hizballáh zasypal tisíckou, dvoma alebo trebárs desiatimi tisíckami rakiet, môže sa stať, že protivzdušná obrana, známa ako Železná klenba, [v angličtine Iron Dome, pozn. red.] taký nápor neustojí a rakety spôsobia vnútri Izraela vážne škody. Na čo by Izrael, ako už upozorňoval, reagoval svojou odplatou do južného Libanonu. Ak sa takýto cyklus odplaty skutočne roztočí, je možné všetko. A netuším, čo urobia Iránci. Ako zareagujú Američania. Musím povedať, že sme sa ocitli v dosť desivej chvíli.

Je to pre Blízky východ najdesivejšia chvíľa za posledné roky?

Svojím spôsobom áno. V minulých konfrontáciách vlastne neexistoval variant, že by sa do nich zapojil Irán, respektíve, že by bol v rámci týchto konfliktov Irán napadnutý. Aký pravdepodobný je ten variant teraz, ťažko odhadovať, ale možnosť existuje.

Iránci sa zatiaľ správajú veľmi zdržanlivo, Američania ich do toho tiež nechcú zaťahovať, dokonca Teherán verejne zbavovali podozrenia, že by s nájazdom Hamasu do Izraela mal niečo spoločné [ako vzápätí po 7. októbri vyhlásila izraelská vláda, pozn. red.]. Väčšinu kariet teraz držia Izraelčania. Som si istý, že Európa, Amerika aj arabské vlády im kládli na srdce, nech v Gaze nezachádzajú príliš ďaleko. Izrael však väčšinou nepočúva ostatných, keď už sa rozhodne niečo urobiť. To je zdroj mojich súčasných obáv.

Ako by ste charakterizovali postup Izraela v Pásme Gazy doteraz? [Rozprávame sa 23. októbra, pozn. red.] Dopúšťa sa podľa vás vojnových zločinov, ako to teraz často zaznieva?

Nie som právnik, ale situáciu čítam tak, že Izrael sa dopúšťa vojnových zločinov. Už len to, že pokiaľ mala pravdu Ursula von der Leyenová, keď pred rokom konštatovala, že odrezávať ukrajinské mestá od elektriny je vojnový zločin, prípadne zločin proti ľudskosti, potom by odrezanie Gazy od elektriny malo byť posudzované rovnako.

Nemôžete nad tým mávnuť rukou s tvrdením, že to sú obyčajné kolaterálne škody. Predpokladám, že hneď, ako sa táto vojna skončí, bude na Izrael podaných veľa medzinárodných žalôb. Mnoho ľudskoprávnych organizácií bude pod tlakom svojich členov a priaznivcov, aby niečo urobili.

Myslíte organizácie v moslimskom svete?

Nie, všade. Nezaregistroval som veľa humanitárnych organizácií, ktoré by toto počínanie Izraela napĺňalo nadšením, ani v Európe, ani v Spojených štátoch. Myslím, že tieto skupiny budú hľadať spôsob, ako Izrael stíhať právnou cestou. Ak ho nájdu, tak to urobia.

Aké správanie máme očakávať od Turecka?

Turecká vláda zatiaľ zaujala dosť opatrnú pozíciu. Isteže, stranícka základňa je rozhorčená, ale ak to meriame stupňom naštvanosti svojich priaznivcov, tak sa prezident Erdoğan dlho vyjadroval ešte pomerne zdržanlivo. Mal na to niekoľko dobrých dôvodov. Jednak sa mu nechcelo vracať do doby, keď bolo potrebné vzťahy s Izraelom prácne naprávať.

Turecko si praje vrátiť sa do hry okolo plynovodu východného Stredomoria [projekt Eastmed založili pred troma rokmi Grécko, Cyprus a Izrael, pozn. red.]. Obe krajiny boli, a stále sú, nepriamymi partnermi Azerbajdžanu proti Arménsku. Mimochodom, Azeri teraz vyjadrili silnú podporu Izraelu, čo môže hocikoho prekvapiť.

Mňa zasa pred časom prekvapilo, ako Izraelčania proti Arménsku podporovali Azerbajdžan. Človek sa pýtal, prečo to robia.

A prečo by to nerobili? Kto je hlavným nepriateľom Izraela? No, Irán. A kde leží Azerbajdžan? Má hranicu s Iránom a tá hranica nie je nesporná. Nevidím na vzťahu Izraela s Azerbajdžanom nič záhadné.

A Izraelčania ho pestujú aj za cenu, že pomôžu Azerom spáchať etnickú čistku?

Ehm, čo sa udialo v Náhornom Karabachu, samozrejme bolo... Nepredpokladám, že by Arménom ešte niekedy odtiaľ umožnili sa vrátiť. Či Izrael pomohol Azerom aj počas tejto poslednej vojny, tým si nie som istý. Ale niet pochýb o tom, že Azerov cvičili, že im dávali spravodajské informácie, že ich vyzbrojili dronmi Takže áno, je tu spoluvinníkom. 

Navyše sa to ale celé dá vidieť inak, totiž že Turecko a Izrael pomáhali Azerbajdžanu zmocniť sa späť svojho územia v medzinárodne uznávaných hraniciach. Takže to je jeden prienik tureckých a izraelských záujmov. S tým súvisí ďalší aspekt: Erdoğan nemá záujem na ďalšom zhoršovaní vzťahov s americkým Kongresom, kde izraelská loby bývala veľmi užitočná tureckým záujmom.

V čom konkrétne?

Bolo to mnoho vecí, napríklad izraelská loby v Kongrese pomáhala zlikvidovať rezolúciu o genocíde Arménov [roku 1915 páchanú osmanskou ríšou, pozn. red.]. Keď išiel Erdoğan pred mesiacom do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, stretol sa tam osobitne s Netanjahuom. Obaja sa pritom dosť intenzívne neznášajú. Teda museli mať nejakú spoločnú agendu. Pri tej istej ceste sa Erdoğan stretol so zástupcami židovských skupín, ktoré sú práve súčasťou onej izraelskej loby v Kongrese.

Z toho, čo hovoríte, by som si myslel, že v celej tejto výbušnej situácii sa Ankara bude držať bokom.

To nie. Turecko nestojí bokom, naopak, je v úzkej komunikácii so všetkými hráčmi. Nejakým spôsobom sa zúčastňuje na vyjednávaniach o prepustení izraelských rukojemníkov. Ponúklo sprostredkovateľské služby. Nie som si istý, či v tom má väčšiu šancu ako Saudská Arábia alebo Egypt, na druhej strane, aj Turci majú kontakty na Hamas. 

Už pred niekoľkými rokmi, keď sa uskutočnila jedna z výmen väzňov medzi Izraelom a Hamasom, prišlo tuším štrnásť prepustených ľudí z Hamasu do Turecka. Potom odtiaľ museli ísť preč, keď sa Izrael sťažoval, že aj odtiaľ proti nemu pripravujú úklady. No a teraz, práve 7. októbra, to bolo vedenie Hamasu, respektíve jeho vysoký predstaviteľ Ismáil Haníja. Erdoğan s Haníjou pred pár dňami spolu telefonovali, to sa tiež vie. Samozrejme, že musíte hovoriť aj s nimi, ak chcete byť súčasťou vyjednávania o prepustení rukojemníkov. Turecko nepovažuje Hamas za teroristickú organizáciu, ale za hnutie národného odporu.

Je to po 7. októbri udržateľné?

Keď sa na celý ten konflikt pozeráte s predsudkami, a je jedno, z ktorej strany, väčšinou registrujete len niektoré fakty. Ak ste prívrženec Hamasu, budete zrejme ľahostajný k osudu 1 400 Izraelčanov, z ktorých prevažná väčšina bola zavraždená brutálne. Ak ste proizraelský, tých zatiaľ najmenej 5 000 obetí v Gaze, z ktorých podľa všetkého značnú časť tvoria ženy a deti, pre vás veľa neznamená, pretože predsa vaša strana len odpovedá na barbarský teroristický útok. 

Keď sa necháte chytiť do sporov, kto tomu druhému čo kedy urobil a kto si začal, kto sa správal otrasnejšie, možno vám to prinesie morálne uspokojenie. Ale ak sa pokúšate o politickú analýzu, musíte sa baviť na úplne inej rovine. To neznamená, že by sa tie hrôzy nestali. 

Podstata je, myslím, že podmienky pre tie hrôzy pripravila okupácia. Okupácia palestínskych území tento teroristický útok neospravedlňuje. Ale ani vám nič nebráni, aby ste pochopili, že keď niekto dlhé roky žije pod okupačným režimom, môže tiež veľmi zdivočieť.

Bol okupačný režim pred 7. októbrom taký silný?

V Gaze? Samozrejme.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.