Hoci bol Dionýsij pred rezignáciou stálym členom Synody, nebolo mu umožnené sa na októbrovom zasadnutí zúčastniť. Bol za tým príkaz patriarchu. Nedostal ani „vďaku za prácu, ktorú vydržal“ – tradičná formulácia pri presune hierarchov ruskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu. Patriarcha Kirill mu asi týmto spôsobom chcel ukázať, že ho nechce vidieť medzi uchádzačmi o cirkevný trón.
Príbeh druhý: spovedník
V poradí druhá zmena pôsobí ešte škandálnejšie. Pskovského metropolitu Tichona (Ševkunova) Synoda presunula na Krym. Ide pritom o kňaza považovaného za spovedníka Vladimíra Putina. Kremeľ tento status nikdy oficiálne nepotvrdil, no informáciu ani nepoprel. Časté verejné kontakty medzi prezidentom Putinom a Tichonom, ako aj jeho – na cirkevné pomery nezvyčajne rýchla kariéra – nepriamo, ale spoľahlivo naznačujú ich osobné prepojene.
Situácia v Krymskej metropole, kam sa teraz Tichon chystá, je veľmi neistá. Jej zloženie sa za krátky čas dvakrát menilo, rozdelenie kompetencií s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou nie je vyriešené, medzi farskými duchovnými sú vraj rozšírené proukrajinské nálady. Nehovoriac o tom, že bezpečnosť a tamojší život sú stále ohrozené vojnou a útokmi zo strany Ukrajincov. Nie je to v žiadnom prípade pokojné miesto.
Ak by ste predpokladali, že je za tým úmysel a Putin poslal svojho dôveryhodného kňaza do najťažšej oblasti, aby tam nastolil poriadok, tak sa mýlite.
Tichon totiž hneď začal verejne protestovať proti svojmu vymenovaniu a novému pôsobisku. To neznie ako inšpirácia z dôležitej prezidentskej úlohy, navyše tým otvorene porušuje cirkevný poriadok a disciplínu.
A to nie je všetko. Predstavte si, že v poslednom príhovore k pskovským farníkom prirovnal Tichon svoj odchod na Krym k vyhnanstvu na Kolymu, čiže región, kde boli v sovietskej dobe najkrutejšie tábory patriace do Gulagu. Povedal: „Čo je Krym? Čo bol Krym v starovekom Grécku a Byzancii? Kolyma! Toto je Kolyma! Pre nás je to Krym, ale pre nich to bolo miesto, kde ľudia normálne nežili. Chryzostom aj Klement, pápež, tam boli vyhnaní. Na Kolymu! Idem teda do letovísk Kolymy“. Ruské médiá a sociálne siete okamžite šírili toto škandalózne vyhlásenie.
Znalci ruského pravoslávia pritom ešte donedávna hodnotili Tichonove šance stať sa ďalším patriarchom ako vysoké. Predpokladajúc, že ho podporí Kremeľ. Kirill by sa však neodvážil ho presunúť bez Putinovho súhlasu. Čo sa teda stalo? Že by sa prezident nezastal svojho spovedníka? Zatiaľ si odborníci ani novinári či pravoslávna komunita nevedia rady. Konflikty panovníkov a ich spovedníkov však majú pozoruhodnú tradíciu..
Príbeh tretí: rebel
Vysoké ambície mal aj tretí hierarcha, ktorého Synoda ruskej pravoslávnej cirkvi presunula na iné miesto služby. Metropolita Leonid (Gorbačov) niesol exotický titul „exarcha Afriky“. Vzhľadom na to ho Alexandrijský patriarcha zbavil dôstojnosti – za inváziu do jeho kanonického územia, ktorým je celá Afrika. Ruská pravoslávna cirkev však toto rozhodnutie neuznala a pokračovala v zakladaní farností v Stredoafrickej republike, Mali, Nigeri a Burkine Faso atď.
Ale pozor: tento región je známy aj tým, že tam operujú (až doteraz) žoldnieri Jevgenija Prigožina, ktorý nedávno zahynul pri havárii lietadla po neúspešnej vzbure (alebo pokusu o vzburu). Táto postava mala veľmi široké záujmy vrátane cirkevnej sféry.
Je známe že Prigožin spolupracoval s „exarchom Afriky“ a podporoval ho. Počas prigožinskej vzbury Leonid publikoval nejednoznačné príspevky a ubezpečoval, že k Moskve sa blíži „očisťujúci dážď“. Stále formálne neodsúdil rebelov, napriek všetkým podozreniam voči nemu. Je len samozrejmé, že sa mu to nezabudlo.
Teraz bude jeho pozícia viac ako skromná – dočasne bude riadiť Jerevanskú diecézu, pozostávajúcu zo štyroch farností. A s najväčšou pravdepodobnosťou bývalý exarcha vo svojom novom postavení tiež dlho nevydrží. Celkom isto však stratil šancu stať sa budúcim patriarchom.
Čo to všetko znamená?
Znamenie zmeny
Simultánne odstránenie najznámejších metropolitov z kľúčových cirkevných postov vyvoláva dojem uvoľnenia priestoru. Ale načo alebo pre koho?
Existuje pohľad, že Kirill sa pripravuje na opustenie svojho postu. O jeho zdravotnom stave sa šepkajú nedobré správy už dlhší čas. Na rozdiel od Putina, ktorý odmieta reči o možnom nástupcovi, patriarcha svoje zámery najavo dáva.
Pred niekoľkými rokmi média zaznamenali prudký kariérny vzostup mladého hieromonca Antonia (Sevryuka), ktorý sa vo veku 34 rokov stal metropolitom a patriarchálnym exarchom západnej Európy. Dnes je tento hierarcha už „ministrom zahraničných vecí“ ruskej pravoslávnej cirkvi, vedie tam oddelenie pre vonkajšie cirkevné vzťahy. Práve z tejto pozície nastúpil na svoj trón súčasný patriarcha. V Moskve sa hovorí, že to údajne jemu chce Kirill odovzdať svoje dedičstvo.
Niektorí opoziční autori však idú ešte ďalej a tvrdia, že udalosti v patriarcháte sú predzvesťou možných zmien v Kremli. Dnes môžeme s istotou povedať iba to, že takéto tektonické posuny v ruskej pravoslávnej cirkvi celkom isto nezvyšujú stabilitu ruskej spoločnosti.
