To všetko v čase, keď Volkswagen razantne škrtá a vo svojich závodoch v Nemecku ukončuje nábor nových pracovníkov, pretože absolútne nezachytil trend elektromobility a nedokázal zároveň v Bruseli ubrániť vozidlá so spaľovacími motormi. Nepostaví preto napokon ani v minulom týždni toľko diskutovanú gigafactory v Česku.
Pritom z hľadiska objemu globálnych emisií je vlastne jedno, či v EÚ jazdia len autá so spaľovacími motormi, alebo kompletne elektroautá. Globálne emisie budú plus mínus rovnaké. Teraz teda, zdá sa, budú v EÚ jazdiť čoraz viac elektroautá; dosť možno hlavne tie čínske, vyrábané napríklad práve v Maďarsku.
O Nemecku sa ešte pred pár rokmi hovorilo, že má všetko – najmä energetickú a prisťahovaleckú politiku – premyslené a že všetko zvládne.
Teraz:
1) sa na pätnásť rokov upísalo Kataru, sponzorovi Hamasu, k odberu plynu, pretože si povypínalo jadrové elektrárne
2) ulicami mu pochodujú masy propalestínskych antisemitov, ktorých zjavne nedokázalo začleniť
3) automobilový priemysel sa mu vinou nezvládnutej energetickej premeny a zelenej ideológie rúca v priamom prenose a Číňania mu „za humnami“ stavajú svoj prvý európsky závod na elektroautá.
Až po viac ako tridsiatich rokoch, zdá sa, plne doceníme prezieravosť britskej premiérky Margaret Thatcherovej, ktorá oponovala znovuzjednoteniu Nemecka. Zrejme už vtedy tušila, že Nemci, ako hovorí klasik, nerobia malé chyby. A ak dôjde k znovuzjednoteniu, nikdy nebudú môcť byť dostatočne malé, aby hneď nestiahli celú Európu.
Ale vráťme sa k elektromobilnému fiasku Nemecka, respektíve celej Únie. To, že Číňania majú postaviť svoje prvé európske závody na elektroautá, predstavuje pre európsky autopriemysel ďalší šok. Potom, čo boľavo zistil, že už Číne príliš nevedia konkurovať ani na svojom vlastnom trhu. Pôvodne azda európsky autopriemysel mienil, že euroelektroautá dobyjú svet, ako sa to v 20. storočí podarilo európskym vozidlám so spaľovacími motormi. Keď to všetko ešte navyše dotačne podporí Brusel a vlády únijných krajín – idúce na vlne zelenej ideológie a greenwashingu –, čo by sa mohlo pokaziť?
Pravda, jeden čínsky závod v EÚ sám osebe nemusí nič znamenať, zároveň však môže ísť – veľmi nebezpečne – o príslovečnú „nohu vo dverách“. Akonáhle budú Číňania svoje elektrovozidlá vyrábať priamo v EÚ, môže byť do budúcnosti oveľa ťažšie obmedziť ich konkurencieschopnosť napríklad uvalením dovozných ciel.
Cestu, po ktorej teraz môžu čínske elektroautá do Európy podniknúť fatálny vpád, im pritom zametá Brusel. Európska únia totiž dramaticky znížila konkurencieschopnosť európskych áut so spaľovacími motormi – a to svojimi prísnymi reguláciami. Pritom európske autá so spaľovacími motormi predstavovali úplnú špičku a vo svete ťažko hľadali konkurenciu.
Regulácie Bruselu ich však zdraželi natoľko – a urobili výrobu lacnejších, „ľudových“ modelov so spaľovacími motormi už teraz prakticky nerentabilnú a neperspektívnu –, že tým vlastne otvorili dvere čínskym výrobcom elektroáut. Tí by bez drakonických bruselských regulácií vozidiel so spaľovacími motormi nemali šancu preniknúť na únijný trh výraznejšie.
Navyše sú elektrovozidlá často v EÚ dotačne aj inak zvýhodňované. Takže Únia vlastne „zabíja“ svoj tradičný autopriemysel, pričom dotuje elektromobilitu, v ktorej ale európske automobilky napriek tomu nie sú konkurencieschopné.
Teraz do takto neuvážene pootvorených dverí vstupujú Číňania. A pôjde sa ich ťažko zbaviť. EÚ svojimi reguláciami čínskym automobilkám „likviduje“ európsku konkurenciu, a navyše im ešte ako na podnose nachystala dotačné a iné zvýhodnenia – na dlh budúcich generácií únijných daňových poplatníkov.
Pritom regulácie EÚ týkajúce sa vozidiel so spaľovacími motormi nemajú samy osebe šancu zabrzdiť, nieto ešte zvrátiť proces klimatických zmien. Aj keby v celej EÚ elektrovozidlá rýchlo, o pár rokov, nahradili všetky autá so spaľovacími motormi, čo je číra utópia, globálne antropogénne emisie oxidu uhličitého klesnú najviac o 1 až 1,5 percenta svojho celkového objemu. To zodpovedá takému nepatrnému zníženiu sumárnych globálnych emisií oxidu uhličitého, že si to „príroda ani nevšimne“.
Zato v Pekingu si to všimnú celkom iste. A budú určite nadšení. Veď získať taký lukratívny trh, ako je ten európsky automobilový, to je „terno“, ktoré Peking – sám zodpovedný za zhruba 30 percent globálnych antropogénnych emisií oxidu uhličitého – určite zúročí nielen ekonomicky, ale aj geopoliticky. Málokto nahráva čínskym záujmom vo svete ako zelení ideológovia v krajinách EÚ.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.