Z minimálnej mzdy nevyžijú. Protesty zamestnancov ohrozili výrobu oblečenia svetových módnych reťazcov

Bangladéš je po Číne druhou najväčšou krajinou na svete, v ktorej sa vyrába oblečenie. Nachádza sa tu najmenej 3 500 odevných tovární, ktoré zamestnávajú približne štyri milióny ľudí. Väčšinu z nich tvoria ženy.

Textilný priemysel v Bangladéši podľa dostupných informácií tvorí 85 percent ročného exportu krajiny.

Minimálna mzda v tomto odvetví však predstavuje 8 300 taka na mesiac, čo je v prepočte približne 70 eur. Zamestnanci odevného priemyslu tvrdia, že v spojitosti s prudkým nárastom životných nákladov majú s minimálnou mzdou problémy so zabezpečením svojich rodín.

Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy je stále nedostatočné

Odbory požadujú zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy na 23-tisíc taka, teda približne 195 eur, a to na základe dôkladnej štúdie životných nákladov, ktorú vypracoval Bangladéšsky inštitút pre pracovné štúdie. V správe sa uvádza, prečo akákoľvek mzda nižšia než tá, ktorú požadujú odbory, nebude stačiť na to, aby pracovníci mohli uživiť seba a svoje rodiny.

Bangladéšske médiá, ktoré cituje aliancia odborových zväzov a mimovládnych organizácií Clean Clothes Campaign, uvádzajú, že Bangladéšske združenie výrobcov a vývozcov odevov (BGMEA), ktoré zastupuje majiteľov tovární, predložilo 22. októbra na zasadnutí Rady pre minimálnu mzdu ponuku na zvýšenie minimálnej mzdy vo výške len 10 400 taka, čo v prepočte predstavuje menej ako 90 eur mesačne.

Mzda, ktorú navrhuje BGMEA, sa však stále pohybuje pod hranicou finančného príjmu, ktorý je podľa štúdie potrebný na prežitie. Kalpona Akterová, prezidentka Bangladéšskej federácie odevných a priemyselných pracovníkov, pripomenula, že pracovníci v odevnom priemysle odpracujú 48 hodín za týždeň. Na porovnanie ide o osem hodín, čiže jeden celý pracovný deň viac, než je zaužívané na Slovensku.

Akterová sa obáva, že robotníci "budú naďalej odkázaní na iné spôsoby, ako vyžiť: pracovať dlhé hodiny nadčasov, vynechávať jedlo alebo robiť kompromisy v súvislosti s inými základnými potrebami seba alebo osôb, ktoré sú od nich závislé".

Akterová preto apelovala na medzinárodných nákupcov, aby prevzali za situáciu zodpovednosť, kým sa stav ešte viac nezhorší. "Značky a maloobchodníci sa starajú len o plynulé dodávky a zisk. Ale nezaujímajú sa o blaho pracovníkov na konci dodávateľského reťazca ani o to, že mnohí zamestnanci sú spolovice hladní," uviedla.

Odborové zväzy v Bangladéši oslovili viac ako 60 veľkých značiek, ktoré si nechávajú šiť svoj tovar v juhoázijskej krajine. Zástupcovia týchto značiek dostali výzvu, aby podporili požiadavku zvýšenia minimálnej mzdy na 23-tisíc taka a aby sa zaviazali, že aj po zvýšení mzdy budú odoberať tovar z Bangladéša. Zároveň by odberatelia mali počítať s vyššími nákladmi na pracovnú silu, ktoré budú zahrnuté nákupných cenách, informuje Clean Clothes Campaign.

Pracovníci žiadajú vyššiu mzdu prostredníctvom demonštrácií

Robotníci tovární na situáciu zareagovali protestmi, ktoré vypukli už v druhej polovici októbra. "Počas protestov bolo zatvorených vyše 250 tovární. Viac než 50 ich bolo vyrabovaných a zničených, štyri až päť (protestujúci) podpálili," uviedla agentúra AFP. Niektoré zdroje informovali až o 600 zatvorených továrňach.

V priemyselnej štvrti Gazipur neďaleko bangladéšskeho hlavného mesta Dháka protestovali tisíce ľudí, ktorých trápia v porovnaní s nízkymi platmi vysoké ceny tovarov, nájomného a iných položiek.

Približne desaťtisíc robotníkov sa zase pokúsilo zabrániť svojim kolegom v priemyselnom meste Ašulia západne od metropoly v návrate na zmenu. "Hádzali kamene a tehly na policajtov a továrne a snažili sa zablokovať cesty," povedal pre agentúru AFP šéf polície v Ašúlii Mohammad Sarowar Alam.

Štrajkujúci robotníci útočili na desiatky tovární a vyplienili ich. Niekoľko stoviek ďalších závodov majitelia preventívne zatvorili, aby sa vyhli vandalizmu.

Medzi nimi je „mnoho väčších tovární v krajine, ktoré vyrábajú oblečenie pre takmer všetky hlavné západné značky a maloobchodníkov“, povedala pre agentúru AFP Akterová a dodala, že medzi ne patria napríklad Gap, Walmart, H&M, Zara, Bestseller, Levi's, Marks and Spencer či Primark. Mnohé z nich sú známe aj na Slovensku.

Výrobcovia, ktorých továrne demonštranti počas protestov poškodili, sa však zdráhajú uviesť názvy značiek, s ktorými spolupracujú, pretože sa obávajú straty objednávok od odberateľov.

Policajní ťažkoodenci na rozohnanie demonštrantov používali slzotvorný plyn a ohlušujúce granáty. Počas protestov zahynuli dve osoby a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Zaujímavosťou je, že polícia z podnecovania protestov upodozrieva opozičnú Bangladéšsku národnú stranu. Paralelne s protestmi za vyššie mzdy totiž prebiehajú aj samostatne organizované protesty opozičných strán. Tie žiadajú, aby premiérka Hasína Vadžídová pred januárovými voľbami odstúpila.

Protestujúci pracovníci sa však podľa medializovaných informácií už vrátili do práce, keďže v pondelok sa malo odohrať zasadnutie Rady pre minimálnu mzdu, na ktorom mali kompetentní definitívne dohodnúť zvýšenie platov.

"Myslím si, že požiadavky pracovníkov sú logické. Ale vziať zákon do vlastných rúk im nepomôže," dodal šéf polície Alam.

Niektoré značky zareagovali na výzvu a podporia zamestnancov

Medzi značky, ktoré verejne zaujali stanovisko k požadovanej revízii minimálnej mzdy, patria G-Star, Inditex, Tchibo, OVS, Puma, Patagonia či Carrefour, uvádza Clean Clothes Campaign.

Skupina Inditex pod sebou zastrešuje značky Zara, Pull&Bear, Massimo Dutti, Bershka, Stradivarius, Oysho a Zara Home. Všetky sú dobre známe aj medzi Slovákmi. Zástupcovia Inditexu pre Štandard osobne potvrdili, že skupina podporuje snahy bangladéšskych pracovníkov o zvýšenie minimálnej mzdy, na ktoré poukazuje aj v osobitnom verejnom vyhlásení.

K situácii sa vyjadril aj Albin Nordin zo spoločnosti H&M. "V súčasnosti sú niektoré továrne v Bangladéši pre protesty zatvorené, vrátane niekoľkých tovární, s ktorými spolupracujeme," uviedol Nordin pre Štandard. Nepredpokladá však vplyv na celkovú výrobu spoločnosti alebo dodávateľský reťazec.

Aj iné značky združené v programe Action, Collaboration, Transformation (ACT), do ktorého patrí aj spomenuté H&M, podporili zvýšenie minimálnej mzdy pracovníkov odevného priemyslu v Bangladéši. Urobili tak prostredníctvom listu adresovanému Rade pre minimálnu mzdu, pod ktorý sa okrem vyššie uvedených značiek podpísali aj ďalšie známe reťazce ako Lidl, Tesco, C&A alebo Asos.

V liste vyzývajú na dosiahnutie konsenzu, "ktorý umožní stanoviť novú minimálnu mzdu pokrývajúcu životné náklady pracovníkov a ich rodín", vysvetlil Nordin. "Ako značka si uvedomujeme dôležitú úlohu, ktorú zohrávame pri posilňovaní postavenia pracovníkov a uľahčovaní vyplácania miezd na úrovni životného minima prostredníctvom zodpovedných nákupných postupov."

ACT je dohoda medzi odborovými zväzmi a globálnymi značkami a maloobchodníkmi, ktorej cieľom je transformovať odevný, textilný a obuvnícky priemysel a dosiahnuť pre pracovníkov mzdy zodpovedajúce životnému minimu.