Kedy ste začali pôsobiť v Základnej umeleckej škole Veľký Šariš? Koľko má v súčasnosti žiakov?
ZUŠ vznikla v novembri 2005, čiže tento rok oslavuje 19 rokov. Ja v nej pôsobím od školského roku 2009/2010. Budúci rok slávime 20. výročie. Keď som do školy nastúpil, navštevovalo ju 75 žiakov. V marci 2010 som sa rozhodol pre prvé elokované pracoviská v Župčanoch a Záhradnom. Rozhodnutie neľutujem, tieto pracoviská patria k najobsadenejším aj dnes. Keďže ľudia zistili, že som opäť na východnom Slovensku, a nie pri Bednárikovi v Bratislave a Nitre, začal byť dopyt po elokovanom pracovisku aj v Prešove. Prvé bolo v Divadle Jonáša Záborského. Žiaľ, počas covidu sme ho museli zrušiť, ale zotrvala nám pobočka v Solivare – Lesníckej škole, kde máme tiež okolo 80 žiakov. Dnes má škola 716 žiakov a 30 stálych učiteľov. Len pre porovnanie, na začiatku bolo spomínaných 75 žiakov, dnes je ich cez 700. To mi umožnilo prijať učiteľov a dať im úväzky.
Veľa rodičov váha, či ich dieťa má talent a či ho vôbec majú prihlásiť. Ako sa to dá zistiť?
Rodičia by si v prvom rade mali uvedomiť, že my nie sme krúžok, ale škola. Rozdiel je v tom, že ak dieťa chodí na krúžok a prestane ho baviť, tak prestane chodiť. Ak to urobí dieťa v ZUŠ, kolega stratí úväzok, lebo stratí žiaka. Rodičia by nemali hľadať, či má dieťa talent, lebo to sa ukáže samo. Na to je prípravný ročník. Po ňom sa dieťa rozhodne, či bude pokračovať alebo nie, prípadne prejde na iný odbor. Na druhej strane by to rodičia nemali ani siliť, ale pomáhať nám. Byť nápomocní a prísť s deťmi na hodiny, aj keď si uvedomujem, že je to časovo náročné, chodiť k nám 3x do týždňa. Rodičia s deťmi nemusia ani doma cvičiť, na to sme tu my. Je výborné, ak rodič vie dieťaťu pomôcť. Ak to však príliš silí, môže to dopadnúť aj zle. Učiteľ je tu na to, aby s deťmi docvičil veci na hodine. Koncom júna máme prvé kolo prijímacích skúšok a potom do 15. septembra doberáme žiakov. Ak však odovzdáme štatistiku, už žiakov neprijímame, preto nie je možné napríklad nastúpiť od januára. Ale, samozrejme, niekedy urobíme kompromis.
Aké máte odbory?
Máme otvorené všetky odbory. Hudobný má najväčší počet žiakov a keďže som hudobník, je to moja doména. Máme tiež tanečný odbor a veľmi silný výtvarný odbor. Mali sme aj literárno-dramatický odbor, ktorý som zrušil. Nevedel som nájsť človeka, ktorý by sa mu venoval naplno. V budúcnosti by som ho rád otvoril, len sa musí nájsť správny človek.
Predpokladám, že nie každá základná umelecká škola ponúka rovnaké rozpätie výučby hudobných nástrojov. Ktoré konkrétne odbory ponúka tá vaša?
Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa, na škole sa hralo len na keyboarde a gitare. Mali sme aj výtvarný odbor. Dnes máme nespočetné množstvo huslistov, klaviristov, keyboardistov, akordeonistov, gitaristov (klasická, elektrická a basová gitara), violončelistov. Máme tu dychové nástroje, zobcové flauty, priečne flauty, klarinety, saxofóny, trúbky, trombón, bicie a aj kolektívne telesá – malé školské kapely, máme komorný orchester…
Aké úspechy získali vaši absolventi alebo žiaci?
Razím cestu úprimnosti. Nie všetci žiaci sú talentovaní… Niektorí sú viac, iní menej, ďalší sú usilovní. Máme však aj veľké talenty, pri ktorých som si istý, že sa tým raz budú živiť. V škole máme žiakov, ktorí nám vyhrávajú celoslovenské súťaže. Napríklad Tamarka Demeterová, ktorá vyhrala minulý rok súťaž v Starej Ľubovni, kde bolo 250 klaviristov. Vyhrávajú nám tanečné odbory. Máme aj detský folklórny súbor Kanaš, ktorý bol tiež laureátom v krajskej súťaži. Som rád, že prichádza doba, keď rodičia chcú mať vzdelanejšie deti. Navštevovanie ZUŠ ich poľudští. Nemajú čas sa túlať, fajčiť a piť po parkoch. Vidím, že deti, ktoré navštevujú našu školu, sa správajú inak ako deti, čo k nám nechodia.
Pôsobíte ako dirigent, ale aj ako riaditeľ. Obe zamestnania si vyžadujú iné predpoklady. Našli ste v nich nejaký prienik?
Ako dirigent som zvyknutý pracovať s veľkým množstvom ľudí. V minulosti som pôsobil ako umelecký riaditeľ spevohry DJZ v Prešove. Vtedy som riadil cez 300 ľudí. Ale byť riaditeľom ZUŠ je niečo iné. Ako riaditeľ musíte vidieť niekoľko rokov dopredu. Preto napríklad chodíme po materských školách, kde si už v tomto veku vyhľadávame žiakov. Ďalším problémom je nájsť mladých pedagógov a motivovať ich, aby k nám prišli učiť. Myslím si, že ak by ma nepoznalo toľko ľudí, bol by problém ich nájsť.
Hovorili ste, že si podchytávate už maličké deti, ale tiež, že máte žiakov zo starších ročníkov. Koľko rokov má najmladší a koľko najstarší žiak?
Bežne máme 5-ročné deti. Väčšinou začínajú hrať na flaute a neskôr sa rozhodnú, v čom budú pokračovať. V rovnakom veku deti navštevujú aj tanečný či výtvarný odbor. Máme tu aj žiaka, bývalého filharmonika, ktorý má 73 rokov a chodí do elokovaného pracoviska v Solivare. Navštevuje hodiny klavíra. Otvorili sme štúdium pre dospelých, a tak výučbu absolvujú aj tridsiatnici či päťdesiatnici. Vo Veľkom Šariši máme mamičky, ktoré chodia na hodiny so svojimi deťmi a potom sa s nimi prestriedajú.
S akými najväčšími problémami sa ako riaditeľ umeleckej školy stretávate?
Máme veľký problém s priestormi. Každý rok prosíme o ďalšiu miestnosť v areáli, kde momentálne sme. V ZUŠ je cez 400 žiakov a 11 tried, takže máme na sekundy rozrátaný rozvrh, aby sme všetko stihli a pokryli. Budova, v ktorej momentálne sídlime, patrí cirkvi. Vieme, že zmluva o prenájme raz vyprší. Nevieme, čo bude ďalej, ale aktívne o tom rokujeme s mestom Veľký Šariš. Trápi ma aj to, že nemáme koncertnú sálu, len tú našu maličkú, ktorú som vlastnoručne robil a do ktorej sa zmestí len 75 ľudí.
Aké máte plány do budúcnosti?
Chcel by som urobiť záverečný koncert žiakov v PKO Prešov. Bohužiaľ, 2 roky pandémie nám zobrali 2 roky života. Celý tento školský rok budeme chystať oslavy na budúci rok, keďže ZUŠ si pripomenie 20 rokov od svojho založenia. K najbližším plánom patrí usporiadať medzinárodnú prehliadku, na ktorú prichádzajú celosvetovo uznávaní umelci. Možno sa mi to podarí už v decembri, alebo koncom januára.
