Čo ukazuje najnovší útok na Štandard

Pred rokom nás v červených denníkoch označovali za marginálny subštandard, dnes sme vraj „elitný projekt schopný lámať charakter diskurzu“. Rozoberme, čo všetko ukazuje najnovší útok na Štandard.

Združenie Konšpirátori.sk zaradilo Štandard na zoznam „stránok so sporným obsahom“. Spravilo tak dva týždne po tom, ako mu advokátska kancelária Baker McKenzie v mene Štandardu zaslala výzvu na odstránenie z tzv. „šedej zóny“, čo je podľa Konšpirátorov akýsi medzistupeň medzi konšpiračnými a overenými zdrojmi.

„Stránka obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami… Stránka obsahuje konšpiračné teórie a „bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia,“ píše sa o nás v „zisteniach“ hodnotiacej komisie projektu.

O to viac fascinuje, že web Konšpirátori.sk nedokáže v celkovom počte takmer 40-tisíc doposiaľ na Štandarde vydaných článkoch menovať jediné klamlivé alebo inak nepravdivé tvrdenie.

Autorom posudku je vysokoškolský učiteľ politológie Pavol Hardoš, stránka však alibisticky zdôrazňuje, že posudok „nevyjadruje názor celej komisie“ a vznikol až po „nezávislom hodnotení webu jednotlivými členmi komisie“. Vskutku prezieravé.

Pozoruhodná metóda

Výber Hardoša za „hovorcu“ je však ilustratívny, pretože ukazuje mentálny svet ľudí stojacich za sporným združením. Hardoš sa donedávna na vlastnom facebookovom profile hrdil tým, že ho denník Postoj označil za „najväčšieho extrémistu medzi tunajšími liberálmi“. V posudku tento učiteľ postupuje skutočne pozoruhodnou metódou, ktorá je zhruba nasledovná: 1. Zameria sa na článok, s ktorým nesúhlasí. 2. Identifikuje zdroj. 3. Nájde jeho stránku na Wikipedii. 4. Vyberie len kritické hodnotenia. 5. Zdroju nasadí nálepku, ktorá je o stupeň horšia, ako jej prisudzuje mainstream.

Jeden prípad z mnohých: Hardoš vypichuje, že Štandard sa v jednom z článkov o problematickosti masovej migrácie odvoláva na novinárku švajčiarskeho Neue Zürcher Zeitung. Hardoš píše, že NZZ sa pod novým redakčným vedením od roku 2015 stal explicitne konzervatívnym a redakčnou líniou sa približuje ku krajne pravicovej AfD. A pripája odkaz na Wikipediu. A čo sa v tomto odkaze dočítame?

Dočítame sa, že niektorí mediálni pozorovatelia sa v hodnoteniach blížia Hardošovi. Iní však tvrdia, že NZZ sa od AfD dištancuje a ďalší konštatujú, že od roku 2015 denník len rozšíril vydanie tak, aby zahrňoval „typicky pravicovo konzervatívne témy a názory“. Zistíme tiež, že šéfredaktor NZZ Eric Gujer konzervatívne zameranie priamo spochybňuje, pričom orientáciu média označuje za „buržoázno-liberálnu“. Veru, veru, veľmi akademické.

Na inom mieste mu prekáža odvolávka Štandardu na konzervatívneho novinára Andyho Ngo. „Ngo je pritom kontroverzná osobnosť bez žurnalistickej kredibility: podľa Columbia Journalism Review je ‚zdiskreditovaným provokatérom‘,“ píše Hardoš a opäť pripája odkaz na svoju obľúbenú Wikipediu.

Už sa však z Hardošových riadkov nedozvieme, že jeho odkaz cituje aj experta na extrémizmus Briana Levina. Ten podľa vlastných slov nikdy nevidel Andyho Ngoa konflikty začínať. Tiež chýba zmienka o tom, že Ngo prispieva do mienkotvorných médií ako sú Wall Street Journal, Fox News či New York Post, ktoré na Slovensku bežne citujú všetky médiá.

Na čom sa s Hardošom zhodneme

Týmto spôsobom však posudok Konšpirátorov postupuje pri každom jednom problematizovanom článku Štandardu. Ešte raz: Pri každom jednom.

Pri osobách, ako sú Gregor Puppinck, David Engels, Ahmad Mansour, Hans-Georg Maassen, atď, atď… Jeho hodnotenia článkov Štandardu o migrácii, ľavicovom extrémizme či LGBT sú zmesou z kontextu vytrhnutých tvrdení, selektívneho zdrojovania a poloprávd.

Každému začínajúcemu vysokoškolákovi je jasné, že seminárku vypracovanú z jednostranne vybraných zdrojov z Wikipedie čaká hodnotenie „F“. Ak takto postupuje vysokoškolský akademik, tak sa s Hardošom predsa len v niečom zhodneme, že LGBT agenda nie je hlavným problémom našich univerzít.

Zatiaľ čo predchádzajúci postup možno považovať za povrchný, pri Hardošovom hodnotení článku Vladimíra Palka o manifeste vraha zo Zámockej si človek musí položiť otázku, či si z nás Konšpiratori.sk otvorene robia srandu alebo naozaj nerozumejú základom výrokovej logiky. Konkrétne má Hardoš problém s tým, že Palko za lož označuje tvrdenie, že  „vražda na Zámockej je dôkazom, že predmetom nezaslúženej nenávisti sú najmä homosexuáli“. Palko totiž poukazuje na skutočnosť, že strelec sa v manifeste zameriaval najmä na Židov.

V posudku sa následne rozpisuje o tom, že vrahov manifest bol namierený aj na homosexuálov, ktorých označil za „ochotný nástroj Židov“.

Naozaj má tento akademik problém s významom slova „najmä“? Rovnako zarážajúce je tvrdenie posudku, že poukazovaním na principiálnu tému antisemitizmu teroristovho manifestu Palko „zahmlieva skutočnú podstatu teroristického útoku“.

Príležitosť pre serióznu žurnalistiku

Pripomeňme, že hoci sa Konšpirátori.sk prezentujú ako „partia nadšencov z digitálnych agentúr“, podľa všeobecne dostupných informácií ide skôr o bezobsažnú formulku vytvorenú za účelom budovania imidžu dôveryhodnosti a nezávislosti. Autorom projektu je spoločnosť Net Success, ktorá sa dodnes pýši tvrdením, že je „súčasťou rodiny Petit Press. Vydavateľa denníka Sme“. Petit Press vlastní v Net Success majoritný podiel. Net Success, Petit Press aj denník Sme dodnes sídlia na rovnakej adrese, na Lazaretskej 12 v Bratislave. Po troch rokoch fungovania, v roku 2019, Konšpirátori.sk zmenili právnu formu na občianske združenie.

V hodnotiacej komisii projektu figurujú okrem Hardoša aj progresívni (pre potreby „plurality“ aj niektorí liberálni) novinári a publicisti Matúš Ritomský zo Sme, Filip Struhárik z Denníka N, Michal Hvorecký v minulosti pravidelne publikujúci v Sme a dnes v N, Dávid Tvrdoň pôsobiaci priamo v redakcii Sme od roku 2015. Ďalej napríklad Tomáš Kriššák zo spoločnosti Gerulata Technologies, ktorej manipulatívne praktiky sme podrobne analyzovali v minuloročnom článku, radiológ Maroš Rudnay, ktorý v júni tohto roka rozšíril dezinformáciu o autorstve anonymnej stránky potratari.com alebo Alexandra Alvarová. Posledná menovaná v minulosti pomáhala pri zbierke pre Svatopluka Bartíka, poslanca mestskej časti Brno-stred, ktorý o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi rozšíril dezinformáciu, že trpí rakovinou a zostáva mu sedem mesiacov života. Bartíkovi totiž súd uložil povinnosť zaplatiť 250-tisíc korún ako odškodné.

Takže si to zhrňme, komisia zložená čiastočne z komentátorov niektorých konkurenčných denníkov a mnohých známych progresívcov posunula Štandard do konšpiračnej zóny. Spravili tak po tom, ako ich naši právnici požiadali o vyradenie z nižšej kategórie. A tiež po tom, ako sme sa pochválili miliónom čitateľov mesačne a po tom, ako progresívcom nevyšli parlamentné voľby.

Nielenže tak spravili bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia na nepravdivosť faktov na Štandarde, ale existenciu akéhokoľvek takéhoto prípadu medzi 40-tisícmi našich článkov neboli schopní podložiť. Naopak, vo svojom posudku sa dopustili hrubej a dokázateľnej dezinterpretácie.

V Štandarde už dlhší čas vedieme diskusiu, či má zmysel reagovať na takéto podpásovky. Je to totiž pod našu úroveň. Najnovší útok na naše médium je však aj príležitosť, aby sme celkovú úroveň diskurzu na Slovensku pozdvihli.

Význam Štandardu jednoducho narastá.