Status chráneného oznamovateľa neznamená absolútnu nedotknuteľnosť

Ján Jenčo sa do povedomia širšej verejnosti dostal po tom, ako NAKA uskutočnila raziu v priestoroch advokátskej kancelárie USGB – Urban Steinecker Gašperec Bošanský. Polícia vtedy obvinila jedného z majiteľov kancelárie Mariána Bošanského z pokračovacieho prečinu uplácania. Bošanský sa vraj ako advokát firmy obchodujúcej z odpadom stretol s Jenčom a žiadal ho okrem iného o sprístupnenie listiny z Európskej komisie súvisiacej s konaním pri porušení povinnosti proti skládkam.

Túto listinu podľa zákona nemožno sprístupniť neoprávneným osobám a Bošanský vraj sľúbil Jenčovi, že ak mu vyjde v ústrety, neskôr sa s ním vyrovná. Jenčo v tejto veci kontaktoval políciu, a tá z neho urobila agenta. Agent je príslušník polície alebo iná osoba, ktorá sa podieľa na odhaľovaní vybraných trestných činov, v tomto prípade korupcie. Na ďalšom stretnutí mu prostredníctvom tretej osoby v obálke doručili sumu tisíc eur, ktorá mala slúžiť ako úplatok. Na základe týchto skutočností polícia vzniesla obvinenie viacerým osobám.

Odhalil korupciu, vystupoval ako agent

Svojím nekompromisným postojom k nezákonným konaniam si riaditeľ inšpekcie životného prostredia vyslúžil obdiv verejnosti a všeobecne bolo známe, že vystupoval v celom prípade ako agent. Verejnosti dosiaľ neboli známe informácie o tom, že mu bol udelený aj status chráneného oznamovateľa. Túto informáciu zverejnil jeho právny zástupca až teraz s poznámkou, že status získal v roku 2022 od Úradu špeciálnej prokuratúry. Vzhľadom na skutočnosť, že ho do pozície riaditeľa dosadil vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj, sa táto informácia javí ako zvláštna. To by totiž znamenalo, že po odhalení korupčnej aféry sa Jenčo obával, že ho ten istý minister bude chcieť odvolať.

Nie je známe, či aj v tomto prípade, rovnako ako v prípade takzvaných čurillovcov, prokurátor skúmal iba formálne náležitosti žiadosti o ochranu a tú udelil bez ďalšieho preskúmania, alebo tu prokurátor skúmal aj konkrétne okolnosti, pre ktoré Jenčo žiadal túto ochranu, a pre ktoré by mu mala byť udelená. Udelenie takejto ochrany však znamená, že minimálne Jenčo vedel o oprávnených obavách o strate zamestnania, pre ktoré ju žiadal už v roku 2022.

Jenčo hovorí o odvete

Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba ako dôvod na odvolanie generálneho riaditeľa inšpekcie uviedol, že Jenčo nedisponuje bezpečnostnou previerkou na prísne tajné, ktorá sa pre túto pozíciu vyžaduje. Ján Jenčo prostredníctvom svojho advokáta v písomnom vyjadrení uviedol, že o odvolaní ho informoval generálny tajomník služobného úradu ministerstva Marek Chovan, pričom dôvod odvolania v tom čase neuviedol.

O chýbajúcej bezpečnostnej previerke ako dôvode odvolania sa dozvedel až neskôr. Odmietol však, aby toto bol dôvod na jeho odvolanie, a rovnako, že sa svojím statusom chráneného oznamovateľa snaží udržať v úrade. Vo svojom vyjadrení poukazuje aj na absentujúci súhlas úradu na ochranu oznamovateľov s účelovým prepustením zo zamestnania a hovorí o odvete.

Tomáš Taraba. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Odvetavraj súvisí práve s trestným konaním voči advokátovi Mariánovi Bošanskému, ktorý v tom čase zastupoval obvineného bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. S Pčolinským údajne spolupracoval obvinený podnikateľ Peter Košč, ktorý je momentálne na úteku. A podnikateľ Peter Košč bol obchodným partnerom súčasného šéfa rezortu Tomáša Tarabu.

Takýmto prepojením vysvetľuje, prečo má ísť o odvetné opatrenie zo strany ministra životného prostredia. Daná schéma ostáva iba v rovine subjektívneho názoru Jenča, a nie je podložená žiadnymi dôkazmi, aby tieto osoby spolupracovali na jeho odstavení. Rovnako nevysvetľuje, prečo požiadal o ochranu už v roku 2022, keď nemohol byť ani predpoklad, že sa jeden z týchto ľudí dostane do pozície ministra.

Podstatná bezpečnostná previerka

Samostatnou kapitolou je právny základ argumentácie oboch aktérov sporu. Ján Jenčo tvrdí, že odvolanie je dôsledok odvety. Dôvodí to iba tým, že mu zo strany generálneho tajomníka úradu nebol spočiatku uvedený dôvod odvolania. Odvolanie teda vníma ako odvetné opatrenie, na ktoré sa vzťahuje jeho ochrana oznamovateľa. Zamestnávateľ nemôže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, ak nemá súhlas úradu, a ten Taraba nemá.

Daná rovina sa však javí ako bezpredmetná. Podstatná časť totiž spočíva v absencii bezpečnostnej previerky. Ide o nevyhnutný predpoklad pre výkon funkcie generálneho riaditeľa inšpekčnej služby životného prostredia, a ani Jenčo nespochybňoval slová Tarabu, že ju nemá. To znamená, že bol v prvom rade dosadený na post v rozpore zo zákonom, pretože nespĺňa kvalifikačné predpoklady potrebné na jeho obsadenie. A ako osoba s nedostatočnými kritériami nemá nárok na uvedenú pozíciu.

Bezpečnostná previerka na oboznamovanie sa s prísne tajnými skutočnosťami pritom nie je iba nejaká formalita. Ide o najvyšší stupeň preverenia osoby Národným bezpečnostným úradom a trvá až šesť mesiacov. Osoba, ktorá chce požiadať o previerku, musí spĺňať mnoho bezpečnostných a iných zákonom vyžadovaných náležitostí, kým sa vôbec dostane k možnosti podania si žiadosti o previerku. To znamená, že osoba, ktorej bude táto previerka udelená, bude extrémnou mierou preverovaná a budú kontrolované všetky aspekty jej života, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť ohrozenia štátnej bezpečnosti zo strany žiadateľa.

Na snímke tabuľa s nápisom na budove, v ktorej sídli Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Foto: Jaroslav Novák/TASR

Previerka na prísne tajné je dôležitá pre bezpečnosť štátu

Takéto prísne kritériá previerky majú svoje opodstatnenie práve pre typ informácií, s ktorými daná osoba prichádza do styku, a ktoré môžu mať výrazný vplyv na národnú bezpečnosť. Nie je známe, ako je možné, že bol Jenčo bez takejto previerky dosadený na post riaditeľa inšpekcie životného prostredia. A rovnako ani to, prečo si ju neurobil počas svojho pôsobenia v úrade. V prípade potreby takejto previerky na výkon funkcie je jej absencia, ako aj zotrvanie danej osoby na obsadenom poste, flagrantným porušením nielen zákona, ale priamo bezpečnosti štátu.

Stupňom utajenia „prísne tajné“ sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo byť vážne ohrozené zachovanie ústavnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu. Alebo by mohli vzniknúť nenahraditeľné a vážne škody v oblasti obrany, bezpečnosti, ekonomických záujmov, zahraničnej politiky alebo medzinárodných vzťahov, a tým mohla vzniknúť mimoriadne vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky. Čiže Jenčo bez previerky prichádzal do styku s takýmito informáciami minimálne rok, a podľa jeho názoru je v poriadku, ak to bude robiť naďalej ako nepreverená osoba.

Nepovolané osoby nemôžu narábať s utajovanými skutočnosťami

Absencia previerky má vplyv aj na odvolanie takejto osoby. V zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak osoba nemá danú previerku, ide o nepovolanú osobu. Teda osobu, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou spôsobom ustanoveným v zákone a ďalších predpisoch. Teda v zmysle zákona, ak nemá Jenčo bezpečnostnú previerku, nemá čo hľadať v danej funkcii.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti neposkytuje ochranu oznamovateľov absolútne. Súhlas úradu sa totiž nevyžaduje, ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, nezávisiacej od posúdenia zamestnávateľa. Medzi takéto právne skutočnosti radí zákon o štátnej službe okrem iného aj skončenie služobného pomeru na základe zákona. Ak si zákon na určitú funkciu vyžaduje previerku „prísne tajné“, jednoducho sa na ňu nemôže dostať osoba, ktoré tieto predpoklady nespĺňa. A ak sa na ňu dostala, išlo o rozpor so zákonom.

V prípade Jenča a jeho chýbajúcej previerky ide nielen o pretrvávajúci protiprávny stav a ohrozovanie štátnej bezpečnosti, ale po policajných funkcionároch aj o ďalší príklad toho, ako si ľudia udeľujúci ochranu zle vysvetľujú podstatu účelu úradu pre ochranu oznamovateľov.