Čo sme mali poslať?
Vojenská pomoc mala pozostávať zo štyroch miliónov kusov munície 7,62 mm, 5 172 kusov veľkorážnej munície do kanóna kalibru 125 mm, 140 rakiet do systému protivzdušnej obrany Kub, ôsmich mínometov a 1 200 mín.
Slovenská republika od začiatku konfliktu podporila Ukrajinu trinástimi balíkmi vojenskej pomoci v celkovej hodnote 671 miliónov eur.
Fico to sľúbil už pred voľbami
Rozhodnutie kabinetu nie je prekvapením. Premiér Robert Fico (Smer) už koncom minulého roka avizoval, že ak bude Smer vo vláde, nedovolí vývoz už ani jedného náboja na Ukrajinu. Zároveň však dodal, že humanitárnu pomoc pre Ukrajincov bude podporovať.
Nová vláda ale nebude brániť súkromným podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom, povedal nedávno novinárom Fico. „Keď nejaká firma chce vyrábať zbrane a niekde ich dodávať, tomu samozrejme nikto nebude brániť,“ skonštatoval po schôdzke s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer).
Priamejšie sa k tejto téme vyjadril minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe v rámci firiem pôsobiacich na Slovensku a v Česku, nemá vplyv na postoj slovenskej vlády v tejto veci a bude pokračovať, povedal počas návštevy Česka.
Pripomeňme, že prípadné dodávky munície a zbraní od slovenskej vlády na Ukrajinu sú samé o sebe ohrozené aj nedostatočnými zásobami takéhoto vybavenia.
Vojenská pomoc Ukrajine je podľa progresívcov o našej vlastnej bezpečnosti
Zastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu je podľa lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku v rozpore so strategickými záujmami Slovenska. "Pomoc Ukrajine, aj vojenská pomoc Ukrajine, nie je len o nejakej charite, solidarite s napadnutou krajinou. Je to o našej vlastnej bezpečnosti," skonštatoval Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii.
Šéf PS zdôvodnil, že čím silnejšia je ukrajinská armáda, tým bezpečnejšie je Slovensko, lebo ruský agresor a ruské vojská sú ďalej od našich hraníc. Samotné rozhodnutie kabinetu nazval teatrálnym gestom.
Rozhodnutie vlády podľa Šimečku poškodzuje aj imidž Slovenska ako spoľahlivého partnera. "Zaraďujeme sa k Viktorovi Orbánovi a jeho proruskej politike. Je to cesta do izolácie v rámci západného spoločenstva," upozornil. Hovorí, že to môže mať následky na schopnosť presadzovať slovenské záujmy v rámci Európskej únie a NATO.
Zastavenie vojenskej pomoci má podľa Šimečku prekryť to, že táto vláda nemá žiadny plán či víziu. Ako podotkol, jediný rezort, v ktorom vláda vie, čo chce, je rezort vnútra. V rámci zahraničnej politiky sa Šimečka pýta na avizovanú mierovú iniciatívu Slovenska a kto bude spojencom krajiny v takejto misii.
Sú boje v slepej uličke?
K rozhodnutiu vlády prichádza iba niekoľko dní po tom, ako šéf ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj napísal pomerne skeptický a kritický autorský príspevok pre týždenník Economist a doplnil ho rozhovorom. V textoch nepriamo priznal patovú situáciu na fronte.
Konflikt s Ruskom podľa neho dostáva charakter pozičnej vojny, statických a vyčerpávajúcich bojov podobne ako počas prvej svetovej vojny. Priznal, že táto situácia viac nahráva Rusku, ktoré je schopné ľahšie obnoviť svoje sily a nakoniec ohroziť ukrajinskú armádu aj štát.
Ukrajinská prezidentská kancelária krátko nato odporučila hlavnému veliteľovi armády, aby ozbrojené sily nezverejňovali informácie o svojich operáciách.
V kontexte súčasnej situácie americká televízna stanica NBS News uplynulý víkend napísala, že predstavitelia Spojených štátov amerických a Európskej únie začali s Ukrajinou diskutovať o možnosti mierových rokovaní s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj ale tento postup poprel.
