Arabská ulica je termín dobre známy geopolitickým mysliteľom. Označuje prejavy verejnej mienky na Blízkom východe. Upozorňuje sa tak na skutočnosť, že tamojšie vlády, aj keď z veľkej časti autokratické, sú nútené brať ohľad na názory svojich občanov. Tí síce neprejavujú svoju vôľu vo voľbách, ale občasnými protestmi a nepokojmi, ktorým autokrati potom musia vyhovieť, aby si udržali moc.
Tohtoročnou novinkou je, že sila arabskej ulice dorazila aj do Európy. Mestá s veľkou moslimskou menšinou, ako sú Berlín, Paríž alebo Londýn, zažili veľké demonštrácie proti izraelským operáciám v Pásme Gazy, ktoré sú odpoveďou na teroristické vyčíňanie Hamasu.
Majú teda európske metropoly problém s antisemitizmom? Hľadať odpoveď na túto otázku som sa vybral do hlavného mesta Veľkej Británie. Prvá moja zastávka viedla do anglického pabu. Ten mnou zvolený mal dve výhody. Po prvé bol z neho priamy výhľad na trasu propalestínskeho pochodu. Po druhé bol umiestnený na lodi kotviacej na Temži. Dúfal som, že ak by sa situácia na nábreží zvrtla, môžeme rýchlo odplávať do bezpečia.
Mnou sledovaná demonštrácia bola už druhou takou v Londýne. Tej prvej, konanej pred týždňom, sa zúčastnilo asi 100-tisíc ľudí a usporiadatelia ju plánovali prekonať, čo sa asi nepodarilo, menšia však nebola. Účastníci boli evidentne mixom moslimských obyvateľov Londýna a starých ľavičiarov, teda to, čo sa prezýva červeno-zelená aliancia.
Trasa pochodu tvorila akéhosi slimáka. Protestujúci sa zhromaždili pri stanici metra Embankment, šli proti prúdu Temže k parlamentu, cez Westminsterský most na druhý breh, tam sa vydali po prúde rieky, po Waterloo Bridge späť a potom srdcom britskej moci po Strande a Whitehalle, okolo Downing Street a vládnych úradov, skončili na námestí pred parlamentom.
Všetci sú Palestínčania?