Ďalšie ovocie nemeckej synodálnej cesty. Speyerský biskup Wiesemann umožnil žehnanie párov rovnakého pohlavia    

Žiadosť sa opiera o závery marcového stretnutia nemeckej synodálnej cesty, kde biskup Wiesemann patril k 93 percentám účastníkov hlasujúcich za umožnenie „požehnania párov, ktoré sa milujú“. Okrem toho sa biskup hrdo prihlásil k zápasu za prehodnotenie homosexuality v učení Katolíckej cirkvi.

Týmto krokom sa biskup Wiesemann pripojil k podobnej augustovej iniciatíve svojho berlínskeho kolegu arcibiskupa Heinera Kocha. V čerstvej pamäti verejnosti je tiež manuál na požehnávanie párov rovnakého pohlavia, ktorý vydali v septembri minulého roka belgickí biskupi.  

Biblicky zdôvodnené, pápežom odobrené?

Biskup Wiesemann podoprel svoj apel biblickým citátom zo známej Ježišovej reči na vrchu: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ (Mt  7,1) Tento citát sa podľa biskupových slov stal kľúčom jeho vlastného pastoračného prístupu. Rovnaký tón vraj nachádza v často citovanom výroku pápeža Františka z „lietadlovej“ tlačovej konferencie pri návrate z Brazílie v roku 2013: „Kto som ja, aby som ho (homosexuála) súdil?“ Prvá časť pápežových slov o úprimnom hľadaní Boha a dobrej vôli už takú popularitu nepožíva.

V ďalšej časti textu sa biskup odvoláva na takzvanú pastoráciu blízkosti, ktorá je jednou zo „značiek“ súčasného pontifikátu. Túto blízkosť majú podľa biskupovho listu zakúsiť najmä tí, ktorí skrze doterajší prístup Cirkvi zažili, naopak, veľa zranení: znovu zosobášení rozvedení a najmä páry rovnakého pohlavia.

„Najdôležitejšou úlohou Cirkvi je svedčiť o bezhraničnej, bezpodmienečnej láske, náklonnosti a milosrdenstve Boha. (...) Požehnanie v mene Cirkvi dosvedčí týmto veriacim, že Boh ich v ich situácii neopustil a povzbudí ich v hľadaní cesty s Bohom v spoločenstve Cirkvi,“ vyslovil svoje presvedčenie speyerský biskup. Zvláštnosťou je, že dokument hovorí o požehnaní nielen pre tie páry, ktoré sa zosobášiť nemôžu. Požehnávať sa majú aj tie páry, ktoré sa zosobášiť nechcú, hoci tú možnosť majú.

Aj tak to mnohí robili, teraz to bude legálne

Čo sa týka praktického prevedenia, má byť podľa biskupa jasne odlíšené, že požehnanie nie je sviatosť manželstva. Ako možnosť navrhuje, aby sa toto požehnanie zrealizovalo v rámci požehnania príbytku daného páru. Biskup si je vedomý, že mnohí klerici a pastorační asistenti takéto požehnania už dávno praktizujú. Teraz však tieto úkony dostávajú oficiálnu pečať legitimity; nikto za ne nemôže byť sankcionovaný.

Na druhej strane biskup rešpektuje svedomie alebo chápanie viery tých, ktorí takéto žehnania odmietnu uskutočniť. V takom prípade majú kňazi odkázať páry na biskupský úrad, kde ich skontaktujú s pastoračným pracovníkom, ktorý im požehnanie udelí. Na tento účel vytvorí diecéza do polovice novembra zoznam pastoračných pracovníkov ochotných žehnať takéto páry. Kým konferencia biskupov vypracuje záverečný formulár, je k dispozícii päťdesiatdvastranový pracovný dokument Slávnosť požehnania párov.  

Skutočná láska alebo len kadidlo pred modlou progresivizmu?

Aj tento manuál obsahuje pastoračno-teologický úvod s podpornými citáciami z encyklík pápeža Františka „Laudato si“  a „Amoris laetitia.“ Požehnanie je v ňom definované ako performatívny úkon, ktorý v mene Najsvätejšej Trojice potvrdzuje to, čo je, a takto posilnené to odovzdáva Bohu. Od biblického požehnania, ktoré patrí každému, kto oň úprimne žiada, prechádza dokument k požehnaniu párov, ktoré sa milujú. Manuál najprv vyzdvihuje kultúrne prostredie, ktorého názor na homosexualitu a rôzne rodové identity sa zmenil na pozitívny a ovplyvnil aj samotnú teológiu.

Súčasní exegéti vraj môžu dokázať, že žiadna pasáž či verš v Biblii homosexualitu jednoznačne neodmieta. Biblia totiž odsudzuje len sexuálne násilie a „také úkony, ktoré škodia spoločenstvu“. Čerešničkou na torte týchto názorov je tvrdenie, že „morálna teológia považuje homosexualitu za jednu z noriem ľudskej sexuality, ktorá sa musí merať podľa osobnostných kritérií rovnako ako heterosexualita.

Redaktor nemeckého katolíckeho týždenníka Die Tagespost Peter Winnemöller označuje tento krok biskupa Wiesemanna ako pálenie kadidla pred novodobou sochou cisára – progresivizmu. Princíp prenasledovania Cirkvi sa nezmenil, len doba a formy sa menia. Sú stále viac sofistikovanejšie, „humánnejšie“, ale v skutočnosti aj deštruktívnejšie.

Jadrom problému nie sú podľa Winnemöllera nelegálne požehnania homosexuálnych párov alebo znovu zosobášených rozvedených; tie sú len symptómom. Jadrom problému je podľa publicistu „úplné popretie kresťanskej antropológie a odpadnutie od viery, ktoré sa prejavuje popieraním hriechu. To však znamená, že sa súčasne odmieta aj možnosť uzdravenia z hriechu – odpustenie. A toto je následok jednoduchého požehnania hriešnych štruktúr.“

Roma locuta, causa finita?

Pripomeňme, že v tejto otázke je doposiaľ smerodajné vyjadrenie Dikastéria pre náuku viery z 22. februára 2021. Na otázku, či je v právomoci Cirkvi požehnávať homosexuálne zväzky, prišla z vatikánskeho ministerstva jednoznačná odpoveď: nie. V zdôvodnení sa dikastérium odvoláva najmä na body 1670 a 2357 Katechizmu Katolíckej cirkvi a hovorí o účinkoch svätenín, ktoré sa podobajú i odlišujú od účinkov sviatostí.

Pri udeľovaní svätenín sa má zachovať princíp, že „požehnať sa má iba to, čo môže samo osebe poslúžiť Božím plánom zjaveným v Ježišovi Kristovi“. Požehnanie homosexuálnych párov by podľa dikastéria znamenalo schvaľovať a podporovať „životnú prax, ktorá nie je objektívne zameraná na zjavené Božie plány“.

Na druhej strane odpoveď dikastéria „nevylučuje, aby boli požehnaní jednotlivci s homosexuálnymi sklonmi, ktorí vyznávajú vôľu žiť vo vernosti zjaveným Božím plánom, ako sú uvedené v cirkevnej náuke“. V súvislosti s predmetným dokumentom sa objavujú aj hlasy, ktoré spochybňujú pápežovo schválenie.

Príkladom je Čiľan Juan-Carlos Cruz, ktorý je od roku 2021 členom Pápežskej komisie na ochranu mladistvých a ktorý tvrdí, že pápež nebol o predmetnom dokumente dobre informovaný a v skutočnosti ho zarmútil. Cruz, naopak, od začiatku zastáva názor, že dokument je "výsledkom fanatizmu niektorých" a je "pokusom obhájiť neobhájiteľné". Prípadné zmeny v oficiálnom postoji Katolíckej cirkvi v danej otázke očakávajú niektorí pri budúcoročnej synodálnej bodke.