Vláda v Dánsku: Podiel obyvateľov nezápadného pôvodu má klesnúť všade pod tretinu

S najnovším plánom na obmedzenie počtu migrantov, ktorí nepochádzajú zo Západu, prišiel dánsky minister vnútra Kaare Dybvad Bek. Cieľom jeho návrhu zákona je do 100 rokov obmedziť podiel obyvateľov nezápadného pôvodu na maximálne 30 percent v každom okrese. Takýto krok má zabrániť vzniku „paralelných náboženských a kultúrnych spoločností“ a get.

Slovíčko geto z návrhu zákona vypustili, ale to nič nemení na prístupe. Podľa Beka bolo zavádzajúce. „Myslím si, že to len zatieňovalo dôležitú prácu, ktorú v týchto lokalitách treba urobiť,“ povedal minister.

V Dánsku sa doposiaľ používalo slovo geto bežne na označenie všetkých oblastí, kde z tisícky obyvateľov bola polovica nezápadného pôvodu. Geto muselo navyše plniť dve zo štyroch ďalších kritérií: viac ako 40 percent obyvateľov bolo nezamestnaných; viac ako 60 percent vo veku 39 až 50 rokov nemalo stredoškolské vzdelanie; kriminalita bola trikrát vyššia ako národný priemer; obyvatelia mali hrubý príjem o 55 percent nižší ako bol národný priemer.

Momentálne je v Dánsku 25 oblastí, ktoré spĺňajú podmienky, aby mohli byť označené ako getá, a pätnástim ďalším hrozí, že sa z nich getá postupne stanú.

Prísny prístup k migrantom

Pôvodný zákon, ktorý určuje podiel nezápadných migrantov v dánskych susedstvách na 50 percent, bol ešte z dielne predošlej konzervatívnej vlády, ale prísny prístup k migrácii sa nezmenil ani s nástupom sociálnych demokratov premiérky Mette Frederiksenovej v roku 2019. Dánsko malo roky – a zdá sa, že to bude pokračovať – jednu z najprísnejších imigračných politík v Európe.

Proti návrhu zákona na obmedzenie podielu nezápadných migrantov sa v Dánsku ozvali niektoré menšiny. Podľa ich predstaviteľov je to myšlienka nadradených belochov (white supremacists), ktorá sa vyhýba riešeniu rasizmu v krajine a bráni migrantom v integrovaní do väčšinovej spoločnosti.

Opatrenia z minulosti

Snaha dánskej vlády zabrániť vytváraniu paralelných náboženských a kultúrnych spoločností sociálne odlúčených od zvyšku spoločnosti nie je v Dánsku novotou.

V roku 2015 nechala vláda zverejniť v libanonských denníkoch sériu reklám zameranú na odradenie migrantov od cesty do Dánska. Reklamy informovali Libanoncov o nedávno schválených zákonoch, ktoré skresali finančné príspevky pre novoprichádzajúcich utečencov a žiadateľov o azyl až o polovicu.

Dva roky po zverejnení spomínaných reklám prijali v Dánsku takzvaný šperkový zákon (jewellery law), podľa ktorého si utečenci prichádzajúci prvý raz do krajiny môžu nechať peniaze a šperky v maximálnej hodnote 1 300 eur. Všetko nad touto hranicou mohol štát skonfiškovať na pokrytie výdavkov spojených s ich prijatím.

Za šperkový zákon vtedy Dánsko kritizovala OSN aj Human Rights Watch. Nepomohlo. Už v roku 2018, teda len rok po jeho prijatí, schválila vtedajšia pravicová vláda sériu zákonov, ktoré podľa spomínaných podmienok urobili getá takmer z polovice okresov obývaných etnickými menšinami. To napríklad znamenalo, že zločiny v týchto oblastiach mohli potrestať až dvojnásobnou sadzbou.

Dánsko bude navyše tento rok prvým štátom v Európe, ktorý začne s deportovaním sýrskych utečencov naspäť do vlasti, hoci v Sýrii úplne neustala občianska vojna. Damask je podľa Kodane už bezpečný a Sýrčania, ktorí odtiaľ utiekli do Dánska, sa tak môžu začať vracať domov.

Sociálnodemokratická premiérka Mette Frederiksenová predstavila v januári plán, podľa ktorého by Dánsko už nemalo prijať ani jedného žiadateľa o azyl.