„Vláda nepovažuje naďalej za opodstatnené a efektívne zachovanie agendy a pôsobnosti splnomocnenca vyplývajúcej zo štatútu v rámci štruktúr Úradu vlády Slovenskej republiky,“ zdôvodňuje vláda rozhodnutie v materiáli.
Návrh na rokovanie predložil predseda vládneho kabinetu Robert Fico. Rozhodnutie nadobudne účinnosť 15. novembra, teda tento týždeň v stredu.
Záborská: Útlak rastie, no vláda ide opačným smerom
„Argumenty a dôvody vlády pre toto rozhodnutie stoja na vode a sú v príkrom rozpore s realitou. Označiť úrad, jeho význam a prácu za neopodstatnený, je v kontexte svetového diania zarážajúce“, konštatuje Anna Záborská.
Počet členských krajín Medzinárodnej aliancie pre náboženskú slobodu, ktorej je Slovensko zakladajúcim členom, podľa nej neustále rastie. Čoraz viac štátov vraj zriaďuje osobitných splnomocnencov alebo veľvyslancov pre túto otázku.
„Útlak pre vieru rastie na celom svete, o čom svedčia správy renomovaných organizácií ako je pápežská nadácia ACN alebo Open doors. A naša vláda sa rozhodla ísť presne opačným smerom. Agenda náboženskej slobody podľa nej nie je opodstatnená v štruktúrach úradu vlády. Tak sa pýtam, na ktorú inštitúciu bude prenesený výkon tejto agendy? Ak na žiadny, tak to považujem za nepochopiteľné, neracionálne, ba až absurdné,“ dodáva Záborská.
„Ako predseda školského výboru parlamentu som veľmi oceňoval prácu Úradu splnomocnenca pre náboženskú slobodu. Hovoril našim žiakom a študentom o témach, ktorých sa dotýka málokto. O šikanovaní a kyberšikane pre vieru a presvedčenie. Učil naše deti byť hrdými na to, kým sú a v čo veria. Toto chápem ako výchovu k hodnotám. Vláda hovorí, že chce viesť našich mladých k národným hodnotám. Ale ako vidíme, zatiaľ ide cestou okresávania hodnotového vzdelávania,“ hovorí Richard Vašečka, poslanec NR SR a podpredseda Kresťanskej únie.
Proti je aj KDH
Opozičná strana KDH rozhodnutie vlády ostro kritizuje. Poslanec NR SR Marián Čaučík, ktorý je členom ľudskoprávneho výboru, avizuje, že bude od vlády požadovať predloženie koncepcie, akým spôsobom bude SR v medzinárodnom kontexte participovať na ochrane prenasledovaných kresťanov a iných náboženských skupín.
„V stredu si vysvietením budov na červeno pripomíname milióny prenasledovaných kresťanov vo svete. Naša vláda sa im, ako aj iným nábožensky prenasledovaným ľuďom vo svete svojím rozhodnutím otočila chrbtom,” dodáva Čaučík.
Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann „v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie“.
Europoslankyňa Lexmann sa pritom podľa stanoviska kresťanských demokratov osobne zasadila o vytvorenie tohto úradu na Slovensku a rovnako o jeho znovuobsadenie na európskej úrovni.
Úrad svoje poslanie nenaplnil
Pôvodne bola vzorom pre Úrad pre náboženskú slobodu podobná inštitúcia, ktorá funguje v Maďarsku. Tam vznikol v roku 2016 program na pomoc perzekvovaným kresťanom na Blízkom východe, išlo o reakciu na migračnú krízu v roku 2015, aby kresťania nemuseli utekať zo svojich krajín, najmä Iraku či Sýrie.
Program nazvali Maďarsko pomáha, na jeho čele stojí od začiatku Tristan Azbej, ktorý je politikom kresťanskodemokratickej strany, prepojenej s Fideszom. Za tri roky poslali Maďari na humanitárnu pomoc vyše 12 miliónov eur, za čo dokázali opraviť celé mestečko. Pomoc dávali priamo cirkevným predstaviteľom miest, kde sa rozhodli pomôcť.
Problém je, že úrad Anny Záborskej vznikal najskôr veľmi dlho, aby napokon nedostal žiadny relevantný rozpočet. Sústredil sa preto na vyhlásenia a konferencie, ale nenapodobnil maďarský vzor. Na Slovensko napríklad pozval kardinála Raphaela Saka, ale už mu nedokázal doručiť milión eur na pomoc kresťanom v Bagdade a Iraku. Bola to teda nenaplnená iniciatíva.
Pri jeho vzniku pritom pozorovatelia očakávali, že Slováci zahanbia Maďarov a na priamu pomoc kresťanov vyčlenia viac ako Budapešť. Nestalo sa, po dnešku sa už ani nestane. Namiesto toho, aby bol tento úrad preformátovaný na riadnu inštitúciu, ktorá dokáže pomáhať – a mohla niesť napríklad meno Vladimíra Krčméryho, – bol tento úrad zrušený úplne.
Záborská skončila v lete, úrad ale na papieri fungoval ďalej
Záborskú odvolala úradnícka vláda z postu ešte v júli tohto roka spolu so splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport Karolom Kučerom. V tejto súvislosti došlo aj k zmene štatútov oboch splnomocnencov.
Vtedajší premiér Ľudovít Ódor po rokovaní vlády vysvetlil, že k ich odvolaniu došlo z dôvodu, že obaja kandidujú v nasledujúcich voľbách. "Nechceme používať vládne funkcie a pozície a súvisiace miesta na to, aby sa ľudia v predvolebnom období mohli ukazovať cez tieto funkcie," povedal.