Vplyvný nemecký denník napísal, že Česko je „chorým mužom Európy“, a pripojil dosť obsiahlu analýzu, prečo sa český model postavený na výrobe s lacnou prácou skončil. A nový krajina nemá. Ekonomika sa v súčasnej podobe zo stagnácie a pádu už nezdvihne. Nemcom slúžia Česi ako odstrašujúci príklad. Boja sa, že ich čaká niečo podobné. Sú na tom iba o málo lepšie. Česko je ekonomickým výkonom stále pod úrovňou roku 2019, Nemci sú tesne na nej.
Bezprostrednou inšpiráciou k článku vo vplyvnom denníku Die Welt je rozhodnutie Volkswagenu, že gigafactory na batérie do elektromobilov, ktoré vláda Petra Fialu dlho očakávala, v Plzni nepostavia.
Nemci pripomínajú to, čo Fialov kabinet nechce veľmi počuť a vytesňuje to, pretože sa mu do zásadných zmien nechce. Zjavne sa bojí odporu voličov. Česká ekonomika však potrebuje novú transformáciu, aby sa bola schopná znovu rozbehnúť k prosperite. Potrebuje sa nevyhnutne uvoľniť od ničivých nánosov regulácie a byrokracie, ktoré berú energiu. Potrebuje sa zbaviť dotačného biznisu a nárokovej spoločnosti, ktorá dusí podnikavosť.
Iste sa to dá zvádzať na Európsku úniu a množstvo regulácií na čele s Green Dealom. To je pravda. Tie je potrebné v šikovných koalíciách orezávať. Ako to teraz predviedol europoslanec ODS Alexander Vondra, ktorý proti vôli zelených a socialistov presadil v Európskom parlamente výrazné vypitvanie normy pre automobily Euro 7.
Lenže Česko si k tej európskej regulácii samo nakladá ďalšiu reguláciu domácej výroby. A často ju vydáva alibisticky za európsku. Klasickým príkladom je výrazné pritvrdenie tamojšieho pracovného práva, ktorého symbolom sa stalo predovšetkým zošnurovanie doteraz voľnejších dohôd o vykonaní práce. Už pred týmto zásahom päťkoalície mala krajina pracovné právo najviac zbyrokratizované zo všetkých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako trefne upozorňovali jej analýzy. Tých ďalších regulačných nápadov prichádza z ministerstiev viac ako dosť. Povinné zverejňovanie platov v súkromných firmách. Regulácia nájomných zmlúv.
Tam, kde by ekonomika potrebovala uvoľniť a nadýchnuť sa, ju česká vláda ďalej šnuruje.
Výhovorky na európsku reguláciu nestačia. Tá platí v celej Únii a množstvo krajín od Dánska po Holandsko s ňou dokáže rásť a prosperovať. Okrem iného preto, že si ju samy, dielom vlastných byrokratov a záujmových skupín, nezhoršujú ani nepritvrdzujú.
Ako správne hovorí vo svetovej akademickej ekonómii najúspešnejší Čech Filip Matějka: "Máme prednosti, ktoré by sme v dnešnej čoraz zložitejšej geopolitickej situácii mohli predať a stať sa veľmi prosperujúcim centrom Európy. Sme jednou z najbezpečnejších krajín. Praha je stále veľmi atraktívna. Krajina krásna. Veľa firiem hľadá pod vplyvom obrázkov zo státisícových demonštrácií v Londýne alebo Paríži bezpečné prístavy pre svoj biznis. Ideálne také, ktoré nie sú príliš zasiahnuté masovou migráciou z moslimského sveta."
Lenže okrem toho bezpečia chcú biznismeni aj čo najvoľnejšie pravidlá pre podnikanie. Čo najmenej byrokracie. Zrozumiteľné prostredie, kde sa každý rok nemenia dane a kľúčové zákonníky. Stabilitu, ktorú vidia napríklad vo Švajčiarsku. Keby sme toto dokázali ponúknuť, môžeme byť v dnešnom veľmi neistom svete prosperujúcou oázou.
Lenže bohužiaľ sa Česi ničia sami. Vláda pritvrdzuje tam, kde by mala uvoľňovať. V mnohých prípadoch si to ani neuvedomuje. Úradníci z ministerstiev strkajú do programu kabinetu stále nové regulácie, nad ktorými často ani ministri nemajú kontrolu. Sú nimi zahltení.
Pre Českú republiku je najvyšší čas na novú transformáciu. Inak sa stane upadajúcim skanzenom na hranici Nemecka, ktoré na ňu ešte poľutuje.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.