Tradičné kňazské bratstvo svätého Petra, ktoré slávi tridentskú omšu, dosiahlo rekordný počet členov

Podľa aktuálnych štatistík z prvého novembra má Bratstvo najvyšší počet seminaristov a členov od svojho vzniku v roku 1988. S rekordným počtom 569 členov zaznamenalo nárast o dvadsaťsedem osôb oproti vlaňajšku; z toho je až 179 seminaristov, pričom minulý rok ich bolo ešte o desať menej.

Zaujímavý je aj priemerný vek členov Kňazského bratstva, ktorý s hodnotou tridsaťdeväť rokov nesvedčí o vymierajúcom spiatočníckom spoločenstve. Práve naopak. Za posledných jedenásť rokov privíta Bratstvo každoročne v priemere štrnásť novokňazov, ktorí ukončili spravidla sedemročnú formáciu v jednom z dvoch vlastných seminárov – v Medzinárodnom seminári svätého Petra vo Wigratzbad-Opfenbachu v Nemecku alebo v seminári Panny Márie Guadalupskej v Dentone v štáte Nebraska.

Členovia Bratstva svätého Petra pôsobia v 146 diecézach na 246 miestach a ďalších personálnych farnostiach najmä v USA, vo Francúzsku a v Nemecku. Laických podporovateľov Kňazského bratstva združuje Konfraternita svätého Petra, založená v roku 2007, ktorá má podľa aktuálnej štatistiky vyše deväťtisícpäťsto členov.

Napredovanie Kňazského bratstva štatisticky kontrastuje pejoratívnemu označeniu ako  „spiatočnícke“, ktoré zrejme súvisí so slávením takzvanej tridentskej svätej omše jeho členmi. Tento prvok má Kňazské bratstvo svätého Petra (FSSP) spoločné s Kňazským bratstvom svätého Pia X. (FSSPX), s ktorým si ho niektorí zamieňajú. Nečudo, keď v skratke latinského názvu ich rozlišuje len písmeno X.

Bratstvá však spája spoločná minulosť. Kňazské bratstvo svätého Pia X. založil francúzsky arcibiskup Marcel Lefèbvre päť rokov po skončení Druhého Vatikánskeho koncilu v reakcii na liturgickú reformu, ktorú členovia vnímali ako neprípustný zásah do liturgie. Keď o 18 rokov neskôr vysvätil arcibiskup Lefèbvre ďalších štyroch biskupov bez pápežského mandátu, znamenalo to podľa platného kánonického práva automatickú exkomunikáciu svätiteľa aj vysvätených.

Pomohol im kardinál Ratzinger

Následne sa skupina kňazov a seminaristov odlúčila od FSSPX a 18. júla 1988 a vytvorila FSSP, teda Kňazské bratstvo svätého Petra. Výber mena sv. Petra vyjadroval program. Kňazské bratstvo je klerikálnou spoločnosťou apoštolského života pápežského práva. To znamená, že jej členovia neskladajú sľuby a je podriadená pápežovi prostredníctvom pápežskej komisie Ecclesia Dei. Bratstvo funguje na rovnakom princípe ako rády s pápežským právom, teda jezuiti či dominikáni.

Členovia Bratstva slávia liturgiu Pia V. (známu ako tridentská omša) podľa misála pápeža Jána XXIII. a vysluhujú sviatosti podľa liturgických kníh z roku 1962. K etablovaniu Kňazského bratstva významne prispel aj kardinál Jozef Ratzinger, vďaka ktorému ho vo svojej diecéze prichýlil augsburský biskup Josef Stimpfle. Materský dom Bratstva bol zriadený vo Wigratzbade, bavorskom mariánskom pútnickom mieste, kde bol po čase postavený aj európsky kňazský seminár.

Posadnutí latinčinou a čipkou?

Keď pápež Benedikt XVI. vydal v roku 2007 motu proprio Summorum pontificum, sprístupnil predkoncilovú liturgiu všetkým a označil ju za mimoriadnu formu rímskeho obradu. Radosť Kňazského bratstva z tohto kroku vystriedali obavy, keď pápež František v roku 2021 vydaním Traditionis Custodes používanie tradičného obradu znova obmedzil.

Po osobnej audiencii udelil pápež František vo februári minulého roka Kňazskému bratstvu svätého Petra právo používať liturgické knihy z roku 1962. Pápežov dekrét dovoľuje Bratstvu ich používanie „vo vlastných kostoloch a oratóriách, na iných miestach iba s povolením miestneho ordinára, okrem prípadov privátneho slávenia svätej omše.“

Stephen Bullivant, profesor teológie a sociológie náboženstva na londýnskej St. Mary´s University, vidí rast duchovných povolaní v súvislosti s reštrikciami voči sláveniu tradičnej svätej omše. Spoločenstvá ako FSSP sa vnímajú ako „rezervácie, kde táto možnosť stále je.

Okrem toho „stereotypy o tradicionalistických duchovných, ktorí sú „posadnutí latinčinou a čipkou“, nevystihujú zjavnú pastorálnu praktickú povahu skupín ako FSSP“, tvrdí Bullivant, podľa ktorého si Bratstvo „v rámci Katolíckej cirkvi vytvorilo atraktívnu ,značku’, ponúka niečo výrazné a robí to dobre.“ Za zmienku stojí, že osobný rekord zaknihovalo aj FSSPX, ktoré vlani prekročilo hranicu 700 kňazských členov.

Konzervatívny dorast

Profesor Bullivant v tejto súvislosti poukazuje na rastúci počet výskumov najmä v USA a Austrálii, ktoré zisťujú medzi mladými kňazmi posun ku „konzervatívnemu koncu spektra doktríny, morálky a liturgie.“ Príkladom je novembrová správa Katolíckej skupiny, výskumnej iniciatívy Katolíckej univerzity v USA pod názvom Polarizácia, generačná dynamika a pretrvávajúci vplyv krízy zneužívania: Ďalšie poznatky z národnej štúdie katolíckych kňazov.

Správa konštatuje pokles počtu absolventov kňazských seminárov, ktorí sa označujú ako „progresívni“ a prudký nárast tých, ktorí sa označujú za „konzervatívcov“ alebo „ortodoxných“. Z dokumentu ďalej vyplýva, že viac ako polovica kňazov vysvätených od roku 2010 sa vidí na konzervatívnej škále, pričom žiaden vysvätený po roku 2020 sa neoznačil ako „veľmi progresívny.“ Správa tiež na porovnanie uvádza, že takmer 70 percent kňazov vysvätených od polovice do konca šesťdesiatych rokov minulého storočia sa opisuje ako „trochu“ alebo „veľmi progresívnych“. Do roku 2020 sa tak označilo už menej ako 5 päť kňazov.

Charizma Kňazského bratstva je postavená na troch pilieroch: miesto v srdci cirkvi, dôraz na teologické dielo svätého Tomáša Akvinského a centrálna pozícia slávenia svätej omše. Kňazské bratstvo svätého Petra sa snaží o vyváženosť všetkých troch pilierov, ktorá je podľa jeho štatútov zárukou duchovných plodov i súčasným korektívom postoja, ktorý sa pranieruje ako „škodlivé spiatočníctvo.“