Vykopanie politickej mŕtvoly Sunakom sa medzi britskými komentátormi nestretlo s prílišným nadšením. Je to vnímané ako dôkaz, že Konzervatívna strana dospela do terminálnej fázy svojej choroby. V kombinácii s vyhodením Bravermanovej je to dokonca považované za úvodné dejstvo drámy, ktoré môže viesť až k rozpadu konzervatívcov.

Fantastické víťazstvo konzervatívcov v roku 2019 sa ukázalo otráveným kalichom. Toryovci vtedy „dobyli“ mnoho tradične labouristických okrskov na severe Anglicka. V niektorých ľavica vyhrávala nepretržite aj sto rokov a hovorilo sa im červený múr. Zároveň sa im podarilo obhájiť tradične pravicové okrsky na juhu Anglicka a na predmestiach Londýna, tie sa analogicky prezývajú modrý múr. V pravicovej Británii zavládlo nadšenie a analytici veštili konzervatívcom žiarivú budúcnosť. Špekulovalo sa, že labouristi sa vrátia do vlády najskôr za generáciu, ak vôbec. Teraz konzervatívci spejú k drvivej porážke a naopak sa špekuluje o ich vymretí.

Čo sa stalo v roku 2019

V roku 2019 sa spojila úplne nová voličská koalícia. Na jednej strane sociálne konzervatívni ekonomickí etatisti z tradične chudobnejšieho severu, na druhej sociálne liberálni zástancovia minimálneho štátu z bohatého juhu. Umožnili to výnimočné okolnosti vtedajších parlamentných volieb. Tie mali dve hlavné témy: brexit a Jeremyho Corbyna.

Vtedajší premiér Boris Johnson sľuboval ukončiť brexitovú agóniu a konečne naplniť výsledok referenda vyvedením Spojeného kráľovstva z EÚ. To zapôsobilo na severe, ktorý hlasoval práve za brexit. Juh bol, naopak, vydesený z Corbyna, krajne ľavicového lídra labouristov, podozrivého z antisemitizmu. Corbyn však nebol príliš obľúbený ani na severe, kde tradične patriotickým robotníkom prekážala jeho zjavná afinita k nepriateľom Británie, ako je napríklad Rusko.

Konzervatívci zrazu museli vyhovieť dvom skupinám voličov, ktoré mali často protichodné záujmy. Vyriešili to tak, že nevyhoveli ani jedným, a výsledkom je prepad preferencií. Hlavnou politickou témou na severe je imigrácia. Bol to aj hlavný dôvod, prečo tam brexit toľko získal, ľudia verili, že to povedie k obmedzeniu migrácie. Hoci konzervatívci neustále sľubujú, že imigráciu obmedzia, za trinásť rokov vlády sa im to nepodarilo.

Prečo musela odísť Bravermanová

Čím sa dostávame k Bravermanovej. Tá je sama potomkom indických imigrantov, profilovala sa však ako jasne protiimigračná ministerka, za čo si vyslúžila nenávisť ľavice. Vyhlásila napríklad, že multikulturalizmus zlyhal.

Súčasnú vládnu krízu odštartovala Bravermanová 8. novembra článkom, v ktorom odsúdila propalestínske protesty a obvinila políciu z dvojakého metra. Ľavica ju za to skritizovala. Premiér ju následne vyhodil, skôr však pre to, že článok vopred neschválila jeho kancelária, než pre zásadné ideologické nezhody. Odstránenie Bravermanovej využil ako príležitosť k vládnej rošáde.

Teraz už bývalá ministerka vnútra bola považovaná za súčasť straníckej pravice, ktorá sa aspoň v sociálnych otázkach snažila nakloniť si voličov z červeného múru. Jej odvolanie je signálom, že Sunak už s uhájením červeného múru nepočíta.

Tento signál umocňuje nominácia Camerona. Ten bol vždy sociálne liberálny a považovaný za politika stredového establishmentu. Jeho vymenovanie má upokojiť voličov z juhu, že sa vracajú schopní technokrati, ktorí sa nebudú snažiť nadbiehať „sedliakom“ zo severu. Sunak sa tak vzdal úvah, že by mohol budúci rok vyhrať parlamentné voľby, a snaží sa minimalizovať straty posilnením modrého múru.

Koho ešte zaujímajú Cameronove hity

Problém je, že tieto oblasti tiež vo veľkom hlasovali proti brexitu a Camerona tam neznášajú – pre jeho úlohu pri vyvolaní referenda. Jeho menovanie tiež podľa komentátorov dokazuje, že toryovcom už došli akékoľvek nápady. Vracia sa tak k starým hitom, ktoré ale už nikoho nezaujímajú.

V Británii musia byť ministri zároveň členmi parlamentu. Pokiaľ nimi nie sú, buď sa musí urýchlene presvedčiť nejaký poslanec, aby uvoľnil miesto, a musia sa nechať zvoliť v doplňovacích voľbách, alebo sa povýšia do šľachtického stavu a tým sa dostanú do Snemovne lordov. Cameron rezignoval na poslanecký mandát v roku 2016. Aby ho mohol vymenovať ministrom, Sunak ho zároveň urobil lordom. To, že sa rozhodol použiť menej demokratickú metódu, vypovedá o všeličom. Voliči by totiž Camerona nemuseli zvoliť.

Medzitým stranícka pravica zúri. Neverí, že kabinet s účasťou Camerona čokoľvek urobí s imigráciou, progresivizmom na školách, rozvojom severu a ďalšími problémami. Špekuluje sa, že by s Bravermanovou na čele mohla vystúpiť zo strany a spojiť sa s Reform Party, čo je pohrobok euroskeptického UKIP.

Vstanie Camerona z mŕtvych tak zrejme neveští nič dobrého pre britskú pravicu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.